Vyznávači stoviek termálnych prameňov vyvierajúcich v Grécku sa dnes volajú Evangelos či Stelios a sú presvedčení o tom, že pravidelné umývanie v týchto žriedlach pôsobí priaznivo na organizmus, píše agentúra AFP.
Evangelos Kiriazis už dlho nenavštívil lekára. Šesťdesiatnik s klenutým hrudníkom a opálenou tvárou má vlastný recept na detoxikáciu organizmu, úpravu krvného tlaku, prečistenie krvi, uvoľnenie svalstva, okysličenie tela, posilnenie kostí, upokojenie nervov a dokonca aj vybielenie zubov. Magický liek vyviera z hory v strednom Grécku, neďaleko mesta Termopyly, rúti sa zo skaly, upokojuje sa od jednej nádrže po druhú a steká k moru zanechávajúc za sebou sírny zápach a mraky pary, ktorými presvitajú slnečné lúče.
Evangelos si sám predpísal 300 kúpeľov ročne trvajúcich vždy pol hodiny. Voda má medzi 30 a 40 stupňami Celzia. Nie je pri prameni sám. V jedno aprílové ráno sa v žriedlach špliechajú sedemdesiatjedenročný Stelios, ktorý je prameňu verný už 30 rokov, Paraskevi, ktorý si sem prišiel liečiť reumatizmus, mladý manželský pár na dovolenke a Alfred Weigel, dôchodca z južného Nemecka, mekky európskych liečivých kúpeľov, ktorý však prisahá jedine na Termopyly. „Voda mi vyliečila bolesti v kolenách a chrbte. Je to tu viac prírodné ako v Nemecku,“ hovorí.
Aby ste sa dostali na miesto, musíte prejsť okolo opustenej benzínovej pumpy, dešifrovať takmer nečitateľné značenie, minúť dvadsať rokov zavretý hotel, prezliecť sa vo vozidle do plaviek a prekonať kývajúci sa drevený mostík. Vstup je však zadarmo a lokalita je prístupná v ktorúkoľvek hodinu. Žiadna ceduľa tu však nevysvetľuje, že termopylský prameň je jedným z najstarších, o ktorom píšu starovekí historici, že sa tu podľa mytológie osviežoval medzi svojimi dvanástimi úlohami Herkules alebo že tu prebehla slávna bitka gréckych vojakov proti vojsku perzského kráľa Xerxesa I., v ktorej Gréci podľahli perzskej presile.
„Máme výnimočné bohatstvo, ale zle ho využívame,“ hovorí generálny tajomník Zväzu gréckych kúpeľov Markos Danas. Termopyly totiž nie sú jediným termálnym žriedlom. Tektonická a vulkanická aktivita v Grécku obohatila krajinu asi o 700 termálnych prameňov s liečivými účinkami. Len necelú stovku z nich ľudia využívajú. Mnoho týchto žriediel je voľne prístupných, leží vo voľnej prírode alebo je ich okolie len minimálne upravené. A to dokonca aj na turistami takých obľúbených ostrovoch ako sú Santorini, Kos alebo Mylos, kde pramene využívajú predovšetkým miestni. Menej ako desiatka prameňov má dobrú infraštruktúru, tak z hľadiska terapeutického, ako aj turistického, konštatuje Markos Danas. "Pramene spravujú obce a to obmedzuje možnosti ich rozvoja,“ usudzuje.
Časy sa však menia. „Grécko vynašlo liečbu termálnymi prameňmi pred tisíc rokmi. Ešte v období pred Kristom boli žriedla miestom, kde sa ľudia stretávali, tak s liečebnými, ako aj náboženskými i spoločenskými cieľmi,“ vysvetľuje profesor hydrogeológie na solúnskej univerzite Zisis Aggelidis. Hippokrates (460 – 377 p. n. l. ), zakladateľ moderného lekárstva, bol prvý, kto študoval účinky hydroterapie. V modernej dobe sa zrodili niektoré známe kúpeľné mestá, ako je Lutraki neďaleko Korinte alebo Edipsos na ostrove Evia, kde sa v prameňoch kúpal podľa Plutarcha rímsky generál Sulla.
V posledných piatich rokoch však pre ekonomickú krízu poklesol počet návštevníkov kúpeľov, najmä preto, že pobyty už nehradí poisťovňa. Podľa štúdie Zväzu kúpeľných miest klesla návštevnosť o polovicu. Aby obce prilákali investorov, stavajú na nedávno prijatý predpis Európskej únie, podľa ktorého je možné platiť liečbu v zahraničí. V rámci rozsiahleho privatizačného programu išlo do predaja niekoľko gréckych termálnych zdrojov. O Termopyly doteraz nikto neprejavil záujem.