Wieliczka – soľné mesto pod zemou
Soľná baňa Wieliczka je jednou z najväčších atrakcií okolia Krakova. Vybudovaná bola v 13. storočí a až do roku 2007 sa využívala na dolovanie soli ako jedna z najstarších stále funkčných soľných baní na svete. Pre turistov je to naozaj nevšedný zážitok, takto by ste si žiadnu baňu zrejme nepredstavovali. Wieliczka totiž miestami siaha do hĺbky až 327 metrov pod zemou a je dlhá viac ako 287 kilometrov.
Foto: Perla Žinčíková
Soľ v nej má prirodzene sivastú farbu a je naozaj všade. Sú do nej vybudované chodby, turisti po nej kráčajú, sú z nej vytesané sochy, ale dokonca aj tri kaplnky a jedna celá katedrála. Baníci tu doslovne vybudovali soľné mesto pod zemou. Niet sa čo čudovať, že ročne túto baňu navštívi až 1,2 milióna turistov. Z celej dĺžky bane je pritom turistom sprístupnených iba 3,5 kilometra – teda menej ako 2 percentá jej celkovej dĺžky!
Foto: Perla Žinčíková
V roku 1978 bola začlenené do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Navštívili ju osobnosti od Johana Wolfganga von Goethe, Mikuláša Kopernika, Frederika Chopina, Dmitrija Mendelejeva až po Karola Wojtylu či Billa Clintona.
Unikátom soľnej bane je aj jej dnešné využitie, v niektorých jej priestoroch sa príležitostne odohrávajú rozliné koncerty a vystúpenia, dokonca aj svadobné obrady. Baňu môžu tiež navštevovať záujemcovia zo zdravotných dôvodov, ktorí v nej môžu prespať jednu noc a v pokoji inhalovať.
Koncentačné tábory – smutný pozostatok minulosti
Kým Wieliczka je miestom určeným na obdiv práce, húževnatosti, sily a šikovnosti človeka, opačným smerom približne v rovnakej vzdialenosti od Krakova sa nachádzajú dva koncentračné tábory. Jeden bol postavený ako prvý v obci Osvienčim, druhý o pár kilometrov ďalej, keď už Osvienčim kapacitne nestačil – v obci Birkenau.
Foto: Perla Žinčíková
Od istej doby je povinné pohybovať sa po táboroch v čase 10.00 – 15.00 výhradne so sprievodcom, pričom si môžete vybrať z rozličných jazykov – anglický, nemecký, poľský… Sprievodkyne nikdy nezabudnú upozorniť na to, že tábory sú dôkazom a spomienkou na ľudské zlyhanie, nedokonalosť a absolútnu stratu ľudskosti.
Keď ste na prehliadke so sprievodcom, je to trochu iný pocit. Vnímate jeho slová, sústredíte sa na výklad a historické fakty. Pre slabšie povahy je to určite lepšie, ako ísť bez sprievodcu, kedy je človek sám so svojimi myšlienkami, bez potreby sústrediť sa a vnímať svoje okolie a dianie v ňom.
Foto: Perla Žinčíková
V koncentračných táboroch uvidíte izby plné kufrov obetí importovaných do tábora, topánky obetí vrátane tých naozaj najmenších, vlasy obetí, ktoré sa využívali na výrobu látky potrebnej vo vojne… Múr, pri ktorom sa obete strieľali, spoločné sociálne zariadenia, ktoré mohli pracovníci navštíviť iba dvakrát za deň a ktoré neboli členené ani doskami… A, samozrejme, plynovú komoru, kam nič netušiace obete odvážali na "osobnú hygienu”.
Foto: Perla Žinčíková
Rozhodne ide o pamätník minulosti, ktorý treba vidieť. Človek naozaj plne precíti všetku tú bolesť a zúfalstvo, ktoré drôtené ploty obopínali. Je to oveľa silnejší zážitok ako čítať akékoľvek knihy, spisy či dokumenty.