Polovica obyvateľov žije v dvoch mestách na juhu krajiny – v Glasgowe a Edinburghu. V deň príletu ignorujeme Edinburgh a s požičaným vanom mierime na západ do najväčšieho škótskeho mesta Glasgow. Auto s nálepkou ALBA nepatrí albánskej mafii, je to názov krajiny v galčine.
Vystupujeme z neho pred talianskou reštauráciou Jamieho Olivera. Rezerváciu pre osem ľudí sme urobili pred dvoma mesiacmi. Vítajú nás vkusne zrekonštruované priestory s priznanou vzduchotechnikou a dýchajúce drevom, pohotoví čašníci a žiadna wifi. Odporca hamburgerov Jamie nás núti rozprávať sa. Jedlo je chutné, ale v duchu mediálne známeho kuchára také jednoduché, že si ho bez väčšej kulinárskej histórie môžete pripraviť aj sami doma.
Foto: Ivan Gajdoš
Pijú všetci
S plnými žalúdkami vyrážame do nočného Glasgowa v sprievode viktoriánskej architektúry. Teplý golfský prúd robí svoje. Pocitovo je teplo, aj keď prší. Našou sprievodkyňou je Zuzka, mladá Slovenka, študentka dizajnu na glasgowskej škole umenia. Vďaka nej neomylne mierime do uličky plnej krčiem a zabávychtivých Škótov na West End. Zdá sa, že pijú všetci. A hoci miera alkoholu prekračuje maximálne hodnoty, nikto nie je otravný. K nášmu stolu prichádzajú dvaja páni v čudesných maskách. Je sobota a Johnny vraví, že jeho kamarát Laurie je cez týždeň serióznym právnikom.
Vo funkčnom oblečení, ktoré má prežiť tie najväčšie dažde, sa na toalete v spoločnosti Glasgowčaniek cítim nepatrične. Ramienkové šaty, obrovské výstrihy, vyčesané vlasy. Ženskosť sa tlačí zo všetkých strán. Doslovne. Nejaké to kilo navyše žiadna z mladých dám nerieši. Zdá sa, že ani okolití červenolíci muži, ktorí s nimi búrlivo rozoberajú vzťahy Škótska s jeho starým nepriateľom Anglickom a blížiace sa referendum o nezávislosti. Po ceste do hotela nás zastaví nový objav. Krčma priamo v priestoroch kostola? Aj to je v Škótsku možné.
Raj filmárov
Počasie sa mení bleskovou rýchlosťou. Zatiaľ čo ráno nás budia slnečné lúče, pri raňajkách je zatiahnuté, keď vyjdeme pred hotel, už prší a na obed je opäť jasná obloha. Krásna príroda vďaka vysokej vlhkosti a miernemu počasiu a stredoveké hrady na každom kroku inšpirovali mnohých režisérov, aby práve v Škótsku nakrúcali veľkofilmy. Hrad Eilean Donan preslávili filmy Súkromný život Sherlocka Holmesa, James Bond, Highlander, Kráľovná Alžbeta či Ako ukradnúť nevestu.
Foto: Ivan Gajdoš
Rozprestiera sa v západnej časti Vysočiny, na strategickom sútoku jazier Duich, Long a Alsh. S dedinkou Dornie, ktorá je vzdialená približne 800 metrov, ho spája úzky kamenný most. Hrad dal postaviť v roku 1230 Alexander II., aby ochránil krajinu pred nájazdmi Vikingov. Túžite mať stredovekú svadbu ako princezná? V čarovných zákutiach hradu Eilean Donan je to možné. Obľúbené miesto svadobných ceremónií pojme až 90 hostí vrátane ubytovania.
Foto: Ivan Gajdoš
Cestou míňame nekonečné pasienky s ovcami, ohradené kilometrami plotov. Počasie bojuje o našu priazeň a gýčový hrad Dunvegan dostáva ešte gýčovitejšie kontúry. Je vtesnaný medzi more a niekoľko hektárov udržiavaných záhrad. Od 13. storočia tu sídlil klan MacLeod. A hoci toho vnútri až tak veľa nevidieť, krásne záhrady to vynahradia. Prehliadka letného sídla kráľovskej rodiny, v ktorom bola kráľovná Alžbeta II. v čase, keď tragicky zahynula princezná Diana, však sklame. Záhradné cestičky obrovským parkom nás síce dovedú k majestátnemu zámku zo 14. storočia, ale sprístupnená je len jedna miestnosť. Veľa kriku pre nič.
Pozor, straší!
Ak sa rozhodnete pre typické škótske jedlo, prinesú vám „haggis“. Na tanieri sa ocitne niečo ako naša zabíjačková kaša, ale v jemnejšom podaní. Haggis sa varí v ovčom žalúdku, ako prílohu dostanete pyré zo zemiakov a kvaky. Tradičnú špecialitu ochutnávame v tristoročnej krčme v mestečku Inverarnan, neďaleko jazera Loch Lomond. Čašníci v kiltoch nám ponúkajú nocľah v hoteli, kde vraj straší. Kedysi v ňom prespávali predavači dobytka z vysočiny Highlands. Slušne odmietame a so ženskou časťou výpravy sa nahlas dohadujeme, či je pravda, že Škóti sú pod kiltami skutočne naostro…
Foto: Ivan Gajdoš
Foto: Ivan Gajdoš
Neochutnať v Škótsku ryby by bolo barbarstvo. Rybárske mestečko Mallaig na ostrove Isle of Skye je pre to ako stvorené. Krevety, biela ryba, morský pstruh, mušle… Kulinárske hody podporené „cullen skink“, výdatnou polievkou z údenej tresky, zemiakov a smotany sa začínajú. Aj Ian Anderson, rockový muzikant z legendárnej kapely Jethro Tull, stavil na ryby. Jeho udiarne lososov sú jednými z vedúcich producentov tejto pochúťky. Ian z toho urobil tak trochu zoologickú záhradu. V jednom zo „smokehouse“ neďaleko Inverness môžete pozorovať za obrovskými sklami skupinu asi desiatich mužov a žien pri spracovaní lososov zo sádok. Keď si všimnú, že ich sledujeme, venujú nám dokonca úsmev. Prácu si tu každý váži.
Foto: Ivan Gajdoš
Na ostrove Skye absolvujeme aj prehliadku pálenice. Stredne zadymená whisky chutí najmä mužskej časti posádky. Starí Kelti ju nazývali živou vodou a používali ju ako všeliek – na koliku, obrnu, ovčie kiahne. Hoci ju priviezli z Írska, pravej whisky sa hovorí „scotch“, pretože škótski mnísi jej výrobu priviedli k dokonalosti. Z podrobného výkladu sa dozvedáme, že chuť whisky vo výraznej miere určuje rašelina, ale aj tvar sudov.
Foto: Ivan Gajdoš
Dnes sa v menších či väčších páleniciach vyrába viac ako 300 značiek. Kúpiť si ju môžete priamo v pálenici, ale nerátajte s tým, že ušetríte. Scotch sa pije z pohára so širokým dnom. Keď ho uchopíte zospodu do dlane, teplo ruky uvoľní jej arómu. Pár kvapiek vlažnej vody zase zjemní jej chuť.
Posledná kvapka
Škótsko je posiate lochmi. Najznámejšie jazero Loch Ness preslávila plávajúca príšera. V dedine Drumnadrochit má Nessie svoje múzeum. My príšerku chceme vidieť na vlastné oči, preto sa vydávame k ruine kedysi strategického hradu Urquhart na brehu jazera, odkiaľ ju pozorovali najčastejšie. Neveríte, že existuje a lochnessku považujete len za komerčný výmysel? Prvá zmienka o nej pochádza z polovice storočia od svätca, ktorý prišiel do Škótska šíriť kresťanstvo a odvtedy počet tých, čo ju videli na vlastné oči, narastá. Traduje sa, že v priamej úmere s množstvom vypitej whisky…
Rady fotografov, ktorým sa Nessie podarilo uloviť, sme nerozšírili, musia nám stačiť greeny v univerzitnom meste St. Andrews, kolíske moderného golfu, a posledná zástavka v hlavnom meste Edinburgh. Povinná prechádzka po Royal Mile sa končí v pube s príznačným názvom Last Drop (Posledná kvapka). Po oslavnej óde na haggis, kráľovnú jaterníc, sa nám dostane aj rozlúčka s pintou miestneho piva. Na stenách krčmy z minulého storočia visia ceduľky s menami slávnych osobností Škótska. Alexander Fleming, ktorý vynašiel penicilín, James Watt – vynálezca parného stroja…
Foto: Ivan Gajdoš