Výstup na vrch Zobor je pohodovou prechádzkou. Zvládnu ju aj starí rodičia, ktorí majú neposlušné kolená a nezastaviteľné vnúčatá. Pre zdatnejších turistov sú chodníky po Zoborských vrchoch malina. Pri veľmi svižnom tempe sme zvládli trasu od konečnej zastávky autobusov na Kláštorskej ulici cez Zobor, Dražovský kostolík a späť za tri hodiny. A to bola chyba! Pretože o naháňanie kilometrov a takú tú klasickú turistiku tu nejde.
Ako väčšina návštevníkov sme sa nanajvýš pokochali výhľadom z Pyramídy a cestou sme ešte zazreli akési „valy“. Ale so skúseným sprievodcom sa človeku zrazu odomykajú poklady. Odporúčame sa informovať o turistických balíčkoch na stránkach Nitrianskeho informačného systému alebo Nitrianskej organizácie cestovného ruchu, napríklad visitnitra.eu.
Veľké prekvapenie je podľa sprievodcu Mateja Šišku hneď na začiatku pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada. V jej areáli sú ukryté rovno dva kláštory. Tým mladším z konca 17. storočia je kláštor kamaldulov, ktorý mal dvanásť pustovní. Domčekov pre asketických mníchov.
Pod ním je však benediktínsky kláštor sv. Hypolita z 10. storočia, ktorý sa označuje za najstarší na Slovensku. Existuje dokonca hypotéza, že bol postavený už v období panovania Svätopluka. Dôkazy podľa Šišku chýbajú, hoci sa k tomu viaže legenda od českého kronikára Kosmasa.
„Svätopluk na sklonku života odišiel od svojho vojska. Zmizol v lese, zabil koňa, zakopal meč a odišiel do kláštora. A v ňom až tesne pred smrťou mníchom prezradil svoje meno,“ opisoval sprievodca.
So zoborským kláštorom sa však bez akýchkoľvek pochýb spájajú najstaršie písomnosti na Slovensku. Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113, ktoré možno obdivovať v Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade. Druhá je súpisom majetku zoborského kláštora, ktorý patril v tom čase k najbohatším, a je tak nesmierne cenným zoznamom reálií z dnešného západného Slovenska – pomenovaní obcí a riek.
Ku kláštoru sa viaže aj Maurova legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi, jedna z najstarších v Uhorsku. Po Svoradovi pomenovali jaskyňu aj prameň. Tečie z úhľadne vytesaného kameňa, ale sprievodca pripomína, že toto je len „na ukážku“.
„V skutočnosti je to veľmi výdatný prameň, väčšina vody je odvádzaná do vodárne. Kedysi zásoboval kláštor, pri ktorom bol rybník a tiež malá fontána. Voda je to tajomstvo, prečo založili kláštor práve tu. Dnes zásobuje nemocnicu.“
Na vápencoch Zoborských vrchov je veľké sucho, no predsa živo. Lesostep je domovom chráneného hlaváčika jarného či kavyľa pôvabného. Vyskytuje sa tu modlivka zelená aj sága stepná. Podobnú flóru a faunu možno nájsť aj v maličkej prírodnej rezervácii Lupka, ktorá je pri ceste z Nitry do Dražoviec.
Čím vyššie človek stúpa na Zobor, tým hlbšie ide do dejín. Na samom vrchole bolo už pred tritisíc rokmi opevnenie. Najstaršie osídlenie je späté s ľudom lužickej kultúry, neskôr sa tu našli črepy zo slovanského obdobia.
„No ani Slovania, ani najstarší obyvatelia tu nebývali natrvalo. Slúžilo to zrejme ako útočisko pred nepriateľom, nenašli sa tu totiž žiadne domy,“ vysvetlil Šiška. Tu už prameň nie je a ľudia si museli postaviť v prírodnej kotline cisternu, v ktorej zadržiavali dažďovú vodu. Podobné opevnenia lákajú zvedavých bádateľov aj na vrchoch Veľký Lysec, Veľký Tríbeč či Žibrica, ale to je už na viac ako na jeden deň…
Kam na výlet: 5 tipov na dnes
V stredu si prečítajte Po stopách ľadovca v Nízkych Tatrách