Okolie najväčšieho prírodného nízkotatranského jazera je sprístupnené turistickými chodníkmi. Vrbické pleso sa nachádza v nadmorskej výške 1 113 metrov. Aj keď väčšinu zo zvieracích obyvateľov (jeleň, srna, medveď, tchor a iné) prostredia nestretneme, pri prechádzke okolo plesa z konárov stromov občas zašuchoce veverica obyčajná a očiam návštevníkov určite neuniknú po hladine sa plaviace kačice divé.
„Ide o jeden z najvyšších výskytov tohto druhu na území Slovenska,“ pripomenie riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry Ľuboš Čillag. Čillag vysvetľuje, že plesá a plieska sú znakom niekdajších zaľadnených údolí vo všetkých vysokých pohoriach. „Žiaľ, Nízke Tatry sa nemôžu pochváliť takým množstvom plies ako Vysoké Tatry (100 veľkých a 65 drobných plies), čo jednak súvisí do istej miery s mocnosťou a eróziou podložia bývalých pohybujúcich sa ľadovcov. Pretože ľadovce v oblasti Nízkych Tatier boli v porovnaní s vysokotatranskými ľadovcami malé a málo hrubé, bola ich erózna činnosť relatívne slabá. Preto sa aj zachoval, respektíve vznikol v Nízkych Tatrách len veľmi nepatrný počet ľadovcových plies,“ uviedol riaditeľ Správy Napant.
Dodal, že vzhľadom na veľkú dynamiku vysokohorskej prírody ľadovcové plesá rýchlo zanikajú a menia svoj tvar. „Týka sa to predovšetkým plies, ktorých plocha nie je veľká, a k takým patria aj nízkotatranské plesá,“ doplnil Čillag. Vrbické pleso je zo siedmich existujúcich plies v Nízkych Tatrách nielen najväčšie, ale s hĺbkou 4 metre aj najhlbšie. Hĺbka ostatných sa pohybuje od 0,6 do 1,2 metra.
Demänovská dolina je najznámejšou lokalitou v Nízkych Tatrách. Takmer celú dookola si ju môžete pozrieť z rozhľadne na Ostredku. Dvojposchodová rozhľadňa je prístupná z parkoviska Biela púť, odkiaľ je to asi 10 minút pešo. Z jej vrchu sa v diaľke črtá najvyšší nízkotatranský vrchol Ďumbier či najveternejšie slovenské miesto Chopok, zdanlivo iba kúsok je Krakova hoľa, ako na dlani sú Dereše, Poludnica. Orientovať a určiť časti pohoria pomáhajú panoramatické fotografie s označenými vrcholmi.
Okrem Vrbického plesa je klenotom Demänovskej doliny a Nízkych Tatier aj najdlhší jaskynný systém Demänovských jaskýň. Nezabudnite si pribaliť teplejší odev, aby ste v chladnom podzemí vydržali. Úzke chodbičky, ale aj vysoké dómy a siene sú zdobené perlami, lustrami, vázami, jaskynnými leknami, smaragdovými, zlatými či čarovnými jazierkami, rokokovými bábikami. Ku kráse krasového systému prispela riečka Demänovka, ktorá preteká podzemím.
Tisícky rokov formovaná podzemná krása v podobe farebných kvapľov. Stalagmity rastú z jaskynného dna, stalaktity zase visia zo stropu. Aj keď chýbajú len milimetre, trvá roky, kým sa spoja a vytvoria stalagnáty.
Demänovská jaskyňa slobody očarí bohatou kvapľovou výzdobou rôznych tvarov, od úzkych ihličiek až po hrubé „stromy života“. Návštevníci jej chodbami, sieňami a dómami prejdú za hodinu pri tradičnom okruhu alebo za 100 minút dlhým okruhom.
Druhou sprístupnenou je Demänovská ľadová jaskyňa, kedysi nazývaná Dračia jaskyňa, podľa nálezu kostí rôznych stavovcov, okrem iných aj jaskynného medveďa, ktoré v minulosti považovali za kosti drakov. Obrovské jaskynné siene sú domovom 10 druhov netopierov. Jaskyňa nemá až takú bohatú výzdobu ako susedná. Pozoruhodná je najmä celoročným výskytom ľadovej výplne v spodných častiach jaskyne. Prehliadková trasa trvá 45 minút.
Kam na výlet: 5 tipov na dnes
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Vo štvrtok si prečítajte: Park miniatúr v Podolí
