Nápis dokumentuje pôvodnú funkciu renesančnej stavby, ktorú dal významný uhorský politik, zastávajúci druhý najvyšší post po kráľovi, postaviť na svadby svojich potomkov v Bytči. Palatín Juraj Thurzo mal totiž sedem dcér a jedného syna.
Na obdobie svojho vzniku to bola jedinečná stavba, výnimočná architektúrou, rozmermi, kvalitou i výtvarným riešením, a najmä špeciálnym určením. Hostiny vraj mali trvať až jeden celý rok, čo však bude už trošku prehnaný časový údaj, ktorý sa nikde nepodarilo overiť.
„Reálne svadobná hostina trvala aj dva týždne. Pozvaných bolo približne 250 šľachticov a významných mešťanov z iných veľkých miest, vysokí štátni a cirkevní hodnostári. Každý prišiel s rodinou i služobníctvom, čiže ten počet sa ešte rozrástol,“ hovorí historik Považského múzea v Žiline Michal Jurecký.
Svadobný palác slúžil účelu, pre ktorý bol postavený, do roku 1622 a Thurzo tu naozaj vystrojil svadobné hostiny všetkým siedmim dcéram aj synovi. On a jeho manželka Alžbeta Czoborová tu mali po smrti pohrebné hostiny.
Neskôr sa s výmenami majiteľov bytčianskeho panstva menilo aj využitie paláca. Bola tam sýpka, soľný sklad. Palác niekoľkokrát vyhorel, a hoci ho opravili, svadobnému veseliu už neslúžil. Zmenil sa jeho vzhľad.
„V polovici 19. storočia bol Sobášny palác dosť nevhodnými úpravami adaptovaný na okresný kráľovský súd, vytvorili sa priečky, renesančné okná zamurovali,“ opisuje len niektoré nevhodné stavebné zásahy Jurecký. Po poslednej rekonštrukcii, ktorá sa skončila roku 2009 a ktorú podporilo Nórske kráľovstvo, je palác opäť honosným miestom a vrátil sa mu renesančný vzhľad. Dokonca sa v ňom sobáši.
Sobášny palác je súčasťou renesančného kaštieľa, ktorý dal talianskym majstrom v Bytči postaviť otec Juraja Thurzu. František Thurzo sa doň už nenasťahoval, zomrel presne roku 1574, keď kaštieľ dokončili. Jeho syn odtiaľ spravoval nielen bytčianske, ale aj lietavské a oravské panstvo.
V Bytčianskom kaštieli dnes sídli Štátny archív v Bytči. Je to tak trošku tajomné miesto, ktoré v listinách ukrýva kus našich dejín, najrozmanitejších osudov ľudí v rôznych obdobiach. Ako hovorí riaditeľka archívu v Bytči Jana Kurucárová – „archív nie je román, ale je to život“. Učebnica dejepisu o živote jednoduchých ľudí až po vplyvné historické osobnosti. Nahliadnuť sa dá do záznamov matrík, ale aj rôznych historických zápisov, opisov alebo napríklad aj do listov čachtickej krvavej grófky Alžbety Báthoryovej. Študovňa archívu sa nachádza v niekdajšej obývacej izbe palatína Thurzu, bádateľňa zase v jeho pracovni.
V Bytčianskom kaštieli kedysi slúžil ako vojak cisárskeho strážneho oddielu aj legendárny Juraj Jánošík, ešte predtým, ako sa dal na zbojníčenie. Spätý s kaštieľom je tak trochu stále, Štátny archív uchováva zápisy o zbojníkovi.
„Začiatok aj koniec jeho života,“ hovorí riaditeľka archívu. Zápis v matrike o Jánošíkovom krste z 25. januára 1688 aj rozsudok smrti. Zápisy z vyšetrovania Jánošíka i Tomáša Uhorčíka. Výpovede, priebeh súdneho procesu v Liptovskom Mikuláši až po rozsudok – „pre takové veliké zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na levem boku prehnatý a tak napríklad jinších takových zločincov má byť zavesený“ – uvádza sa vo verdikte z roku 1713, ktorý uchováva Štátny archív sídliaci v Bytči.
Bytčiansky kaštieľ dal František Thurzo vybudovať na mieste staršieho objektu. Tým bol vodný hrad. Keby tam stál dnes, nebol by jediným vodným hradom v tejto časti Slovenska. Takým bol vo svojich začiatkoch aj Budatínsky hrad, postavený pri sútoku Kysuce a Váhu neďaleko Žiliny.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
V stredu si prečítajte: Na Skalke pri Trenčíne hľadajú ľudia pokoj a ticho
