Blízko ramena sa dá zadarmo stanovať. Všade sú altánky, lavičky, ohniská na opekanie. Vôkol veľká lúka, ktorú tienia košaté stromy. Je tu štrkovo-piesková pláž, ľudia si tu môžu zahrať plážový volejbal, futbal a voda bola v čase návštevy redakcie tak akurát.
„Len kúpanie je na vlastnú zodpovednosť,“ upozorňuje Alfréd Tóth. Má vyše 60 rokov a práve on sa spolu s kolegami, starými komárňanskými rybármi, pred pár rokmi pričinil o tento malý kúsok raja.
Zarastené mŕtve rameno Váhu vlastnými rukami premenili dôchodcovia na miesto, ktoré nespoznávajú ani domáci. Vyčistili brehy od kríkov, postavili tu prístrešky, organizujú súťaže vo varení halászlé – rybacej polievky. Tú sa inak oplatí ochutnať v neďalekej reštaurácii Apáli, kde sa dá nájsť veľa maďarských aj slovenských špecialít.
Rybárov čaká podľa Tótha atraktívna rybačka. „Dá sa zakúpiť hosťovací lístok. Pred niekoľkými týždňami tu jeden rybár chytil tri sumce, 15-, 36– a 50-kilogramového. Loví sa tu šťuka, kapor, podarí sa 10– až 15-kilogramový amur. Máme tu aj raritu, 50-kilogramové tolstolobiky,“ dodal.
Apáli je ideálne miesto, kde sa dá na pár dní utáboriť a odkiaľ sa dajú každý deň podnikať výlety do Komárna a okolia. Či už je to prechádzka k pestrofarebnému Nádvoriu Európy, ktoré je poskladané z typických domov z vyše 40 rôznych regiónov Európy. Alebo je to krátky cyklovýlet popri lodeniciach, cez Alžbetin ostrov až na Alžbetin most. Alebo dlhší výjazd za rímskym vojenským táborom v Iži, ktorý bol jedným z najväčších severne od Dunaja a v čase markomanských vojen chránil provincie pred útokmi Germánov zo severu.
Naša výprava sa začína v Starej pevnosti, ktorá je síce „len“ zo stredoveku, ale je najstaršou z pevnostného systému priamo v meste. Začala sa stavať v roku 1546 ako reakcia na dobytie Budína tureckým vojskom. O takmer polstoročie neskôr sa ocitla pred prvou skúškou, keď ju mesiac obliehal sinanský paša s takmer 100-tisícovým vojskom a kanónmi. Odolala.
V 20. storočí pevnosť bez jediného výstrelu dobylo asi 5-tisíc sovietskych vojakov. Zanechali po sebe tony odpadkov, míny, zničené budovy a celé to pôsobí ako obrovská spomienka na okupantov v strednej Európe. Dokresľujú ju namaľované brezy v bývalom bufete, obrázky salutujúcich vojakov na stenách a nápisy, ktoré odkazujú na kvašpunkt – veľké betónové kade, odkiaľ si naberali kvasené uhorky či kyslú kapustu.
Tmavé katakomby sú ako bludisko. Do konca roka bude v južnom cípe pevnosti zriadený slepecký labyrint, kde si budú môcť ľudia vyskúšať, aké to je, pohybovať sa s obmedzeným počtom zmyslov. Oči si však možno už teraz popásť v Baštách na kraji mesta. „Sídli tu rímske lapidárium a tiež galéria,“ pozýva sprievodkyňa z pevnosti Silvia Hamran.
O Komárno sa v stredoveku neusilovali len Turci, ale aj príroda. Mesto zažilo 28. júna 1763 najničivejšie zemetrasenie, aké bolo zaznamenané na území Slovenska. Zahynuli desiatky ľudí, zrútilo sa 279 meštianskych domov, tri rehoľné domy a sedem kostolov a celé barokové mesto sa už nikdy neobnovilo v takomto jednotnom slohu. Zemetrasenie zachytáva maľba Karla Friedla vystavená v reprezentačnej sále Podunajského múzea.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Andrej Barát, Pravda
Foto: Andrej Barát, Pravda
Zajtra si prečítajte: Brčká a salamandry v Gombaseckej jaskyni
