Kostol Očisťovania Panny Márie bol postavený v roku 1349. Zachovala sa v ňom veľká časť pôvodnej gotickej výzdoby. Pozoruhodný je strop lode, ktorý je drevený, celý vymaľovaný ľudovou ornamentikou, s výjavmi z poľovačky. Na stenách sa nachádzajú fresky svätcov a svätíc, hlavný oltár a dva bočné oltáre sú krídlové, skladajú sa z drevených maľovaných tabúľ. Jeden z bočných oltárov – oltár Príbuzenstva Kristovho bol reštaurovaný pred štyrmi rokmi, presne k 500. výročiu jeho vzniku.
Nedávno boli opravené aj obe veže smrečianskeho kostolíka. Hlavnú vežu odborníci opravovali priamo na kostole, čo bolo technicky náročné. Staré šindle, obkladové dosky aj kríž z veže odstránili tak, že zostala len kostra cibuľovitej veže. Konštrukciu staticky spevnili a osadili novú krytinu zo štiepaného šindľa. Menší sanktusník bol z hrebeňa svätyne celý zložený a vrátil sa tam, keď ho majstri kompletne obnovili.
Ranogotický kostol Očisťovania Panny Márie v Smrečanoch patrí pod správu Farnosti v Okoličnom, čo je miestna časť Liptovského Mikuláša. Aj keď tamojší kostol bol postavený asi o 140 rokov neskôr ako kostolík v Smrečanoch a oproti jednoloďovému vidieckemu kostolu pôsobí trojloďový kostol v Okoličnom oveľa monumentálnejšie, obe sakrálne stavby spolu súvisia.
Ako hovorí správca rímskokatolíckej farnosti v Okoličnom Jozef Tomaga, je medzi nimi minimálne umelecká súvislosť. Oltáre oboch kostolov totiž vznikali v dielni Majstra z Okoličného a vykazujú vysokú kvalitu. Fragmenty, ktoré sa zachovali z pôvodného gotického oltára v Okoličnom, sú vystavené v galériách na Slovensku aj v zahraničí a sú považované za veľmi hodnotné diela.
Tomaga upozornil aj na fakt, že Majster z Okoličného sa nielen poznal, ale aj úzko spolupracoval s Majstrom Pavlom z Levoče. Dokazujú to zachované gotické plastiky z oltára. „Minimálne sochy svätej Kataríny a svätej Barbory, ktoré sú vystavené v Múzeu Ladislava Mattyasovszkého, Majster Pavol z Levoče vyrobil pre oltár v Okoličnom,“ uviedol Jozef Tomaga.
Kostol svätého Petra z Alkantary v Okoličnom je súčasťou františkánskeho kláštorného komplexu, ktorého založenie prisudzujú ešte kráľovi Matejovi Korvínovi. V jednej z krížových chodieb kláštora sa nachádza Tomagom už spomenuté múzeum. Vstupuje sa doň novoobjaveným gotickým portálom. Sú na ňom zachované pôvodné omietky, ako aj kamenárska značka kamenárov, ktorí na stavbe pracovali. Múzeum v Okoličnom bolo pred dvoma rokmi medzi desiatimi architektonickými dielami nominovanými na prestížnu cenu ARCH.
Kto chce neďaleko Liptovského Mikuláša okrem staviteľských skvostov objavovať aj tajomné podzemie, môže zostúpiť do niektorej z jaskýň. Alebo do sprístupnenej starej bane, ktorá je aj napriek silnej baníckej tradícii v liptovskom regióne jedinou, Je tu aj Medvedia štôlňa v Žiarskej doline, kde návštevníci preskúmajú miesta, ktoré človek tvrdou prácou vytváral desiatky rokov s vidinou získania zlata. Atmosféru umocňujú horiace olejové kahance a prítomní malí permoníci (otváracie časy štôlne odporúčame pre kalamitnú ťažbu v doline pozrieť na stránke www.stolna.sk).
Zážitok okrem podzemia ponúkajú aj oveľa vyššie miesta. Žiarska dolina sa nachádza na južnej strane Západných Tatier. Najväčšia časť tohto pohoria sa nachádza práve v Liptove, ďalšia na Orave a menšia časť aj v Poľsku. Turisticky najpríťažlivejšie sú Roháče.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes





V utorok si prečítajte: Gotická cesta k tajomstvám Spiša a Gemera