Kyklady - ostrovy v kruhu

Kykladské súostrovie má podľa rôznych zdrojov 34, 66, 190 či dokonca 220 ostrovov. Tak si vyberte... Všetky ostrovy Kyklád sú však prírodnými skvostami a veľká časť zo šiestich miliónov zahraničných hostí, ktorí navštívia ročne Grécko, smeruje práve sem.

11.08.2014 06:00
Kyklady, Mykonos, Grécko Foto:
Pohľad na hlavné mesto ostrova Mykonos.

Domorodci na každom ostrove vám oznámia, že práve ten ich je najkrajší v súostroví, ktoré sa vynorilo z Egejského mora v pomyselnom tvare kruhu okolo posvätného Délosu. Ostatne, názov Kyklady je odvodený od gréckeho slova cyclos (kruh). A Milos, Ios a Mykonos sú v tomto kruhu neprehliadnuteľné.

Milos je jedným z najkrajších ostrovov celého... Foto: Ivan Melicherčík
Milos, Grécko, Kyklady Milos je jedným z najkrajších ostrovov celého Stredomoria.

Milos vari najviac preslávilo to, že sa tu našiel jeden z najchýrnejších príkladov helenistického umenia, 203 cm vysoká mramorová socha Venuše či Afrodity. Jej pôvab ani na okamih neruší to, že nemá ruky, o chýbajúcom podstavci ani nehovoriac. Predpokladá sa však, že v ľavej ruke držala jablko – symbol krásy, ako hovoria grécke legendy. Objavil ju v roku 1820 roľník, ktorý pri obrábaní poľa narazil na jaskyňu, v ktorej ležala Venuša stelesňujúca bohyňu lásky a krásy.

Do mramoru z neďalekého ostrova Paros ju v období medzi 130 a 100 rokmi pred n. l. vytesal Alexander z Antiochie. Z Milosu sa Venuša dostala do parížskeho Louvru, kde si ročne pozrie najväčšiu hviezdu jeho antických zbierok šesť miliónov ľudí. Na Milose ostala iba kamenná doska, upozorňujúca turistov, kde sa Venuša našla. A tiež jej navlas verná kópia v miestnom archeologickom múzeu. Ale ostrov nedal kultúre tejto planéty iba túto legendárnu antickú sochu – celé poschodie Národného múzea v Aténach patrí archeologickým pamiatkam z Milosu.

Milos – paleta farieb

Slávnu históriu Milosu pripomína aj rímsky amfiteáter a na rovnakom úbočí pod úchvatným mestečkom Plaka aj katakomby v Trypiti, ktoré tu kresťania vyhĺbili v prvých piatich storočiach našej éry. Slúžili náboženským obradom a pochovávali sa tam aj mŕtvi. V 200 metrov dlhom labyrinte chodieb je v 291 hroboch pochovaných až 2-tisíc ľudí.

Zákutie bieloskvúceho mestečka Plaka na ostrove... Foto: Ivan Melicherčík
Plaka, Milos, Kyklady Zákutie bieloskvúceho mestečka Plaka na ostrove Milos.

Od týchto pochmúrnych miest leží, iba čo by kameňom dohodil, slnkom a farbami zohriata Klima, pitoreskná rybárska dedinka na samom pobreží mora. Medzi domami pripomínajúcimi maliarske palety a morom je iba vari metrový chodník. Pestrofarebné rybárske domčeky majú syrmaty, akési garáže pre člny, ktoré ich chránia pred vlnobitím. Tieto miesta patria medzi najpríťažlivejšie na ostrove, o ktorom sa hovorí ako o jednom z najkrajších v celom Stredomorí.

Obyvatelia Kyklád žijú väčšinou z darov mora. Foto: Ivan Melicherčík
rybár, Kyklady, Grécko Obyvatelia Kyklád žijú väčšinou z darov mora.
Farebné domčeky rybárov v miloskej dedinke... Foto: Ivan Melicherčík
rybárske domčeky, Klima, Kyklady, Milos Farebné domčeky rybárov v miloskej dedinke Klima patria k najfotografovanejším miestam ostrova.

Lenže za touto priam rozprávkovou architektúrou Milosanov nezaostáva ani prírodná architektúra na opačnej strane ostrova. Sopečná činnosť, vetry, slnko a dážď „vytesali“ v bieloskvúcich bralách neuveriteľné formácie, jaskyne, tunely, rokle (iba jaskynný komplex Sykia má 2 600 metrov). Táto časť ostrova trochu pripomína chýrne tufové útvary v tureckej Kapadokii. Scenérie v Sarakiniko majú punc mesačnej krajiny a sú lapidárnym dôkazom, že ostrov vymodelovala sopka. Miloský záliv je kotol kráteru. Na geotermálnu činnosť upozorňujú horúce pramene aj sírnaté vývery.

Sarakiniko je dielom vulkanickej činnosti a... Foto: Ivan Melicherčík
Sarakiniko, Kyklady Sarakiniko je dielom vulkanickej činnosti a často sem priplávajú skupiny turistov na kajakoch.

Vulkanický pôvod ostrova priniesol jeho obyvateľom bohatstvo v podobe ťažby pemzy, síry, obsedianu, barytu, kaolínu, perlitu… Je tu najväčší bentonitový lom v Európe. A tak domorodci nikdy netrpeli biedou, obchod s nerastami tu prekvital od nepamäti. Na ostrove sa aj dnes ťaží a baníctvo tu zamestnáva tri štvrtiny dospelých ostrovanov. Nemusia sa preto spoliehať na turistiku, žiadne veľké hotelové komplexy tu nenájdete, ani hlučné diskotéky pre rozmaznanú mládež Európy.

Aj takýto je Milos. Foto: Ivan Melicherčík
Milos, Kyklady, Grécko Aj takýto je Milos.

Bujarý Mykonos

Pravým opakom je ostrov Mykonos, pre ktorý sa divoké párty, diskokluby a bujarý nočný život stali hlavnou komoditou turistického priemyslu. Mykonos navštívia ročne dva milióny hostí z celého sveta (je osobitne vyhľadávanou destináciou pre homosexuálov), ktorí sa sem väčšinou prídu odviazať v akustickom a vizuálnom smogu techno a svetelných efektov, v prostredí plnom alkoholu, drog, tanca, sexu.

Diskotéky, kluby, párty a odviazaný nočný život... Foto: Ivan Melicherčík
Mykonos, nočný život, Kyklady Diskotéky, kluby, párty a odviazaný nočný život vládnu turistickej ponuke ostrova Mykonos.

Vychýrená párty na pláži Super Paradise ma však sklamala, mal som pocit, že sa sem zišla spoločnosť, ktorá celé leto azda ani neopúšťa tieto miesta trasúce sa od megadecibelov hudby. Je to odvar iných diskoték v Stredomorí, poznamenal za mnou jeden Poliak a pobral sa k východu. Pre Mykonos je to však v kríze výdatný finančný zdroj a ostrov by zaručene uvítal aj to, keby sa sem prišli zabávať aj všetci praví čerti-diabli, priznal grécky sprievodca. Len aby sa turistické mlyny krútili, keď už tie veterné, zoradené nad mestom Mykonos, stoja.

Štyristoročné veterné mlyny stoja nehybne na... Foto: Ivan Melicherčík
veterné mlyny, Mykonos, Kyklady Štyristoročné veterné mlyny stoja nehybne na stráži nad mestom Mykonos.

Hoci Mykonos neoplýva zeleňou, je holý, kamenistý, veterný (volajú ho aj ostrov vetra), priťahuje stále viac návštevníkov. Na obdiv je toho dosť – oslnivo biela pôvabná typická kykladská architektúra, reťaz piesčitých pláží, staré veterné mlyny, stovky kostolíkov a kaplniek, neďaleký ostrov Délos so slávnou terasou mramorových levov a ďalšími pamiatkami antiky v rozsiahlom archeologickom múzeu pod šírym nebom.

Pohľad na Aléfkendra, čiže Malé Benátky, ktoré... Foto: Ivan Melicherčík
Mykonos, Malé Benátky, Aléfkendra, Kyklady Pohľad na Aléfkendra, čiže Malé Benátky, ktoré patria k najmalebnejším končinám mesta Mykonos.

Ostrov je najkozmopolitnejším miestom v Grécku. Tu sa stretávajú celebrity zo všetkých končín planéty, hviezdy zo sveta filmu, módy, hudby, športu, významní politici. Pravá križovatka medzinárodného jet-setu. Skvelé miesto pre jachting, surfovanie aj miesto na postavenie honosnej vily. Domáca smotánka a tradične bohatá klientela spoza hraníc to už dávno dobre vie.

Homér zatiaľ bez sochy

Ostrov Ios je rovnako ozdobou Kyklád. To, že tu údajne zomrel Homér, sa v miestnom turistickom marketingu takmer nevyužíva. Koná sa tu síce kultúrny Homérov festival, je tu aj menší hotel nesúci meno po slávnom básnikovi a to je všetko. Žiadna socha, ba ani na jeho hrobe nie je doska, vraj ju ukradli…

Labyrint snehobielych uličiek v Chore má svoj... Foto: Ivan Melicherčík
Chora, kostol, Ios, Kyklady Labyrint snehobielych uličiek v Chore má svoj pôvab aj v noci.

Raz ma po večeri do hotela viezol sám starosta ioského hlavného mesta Chora a ja som sa ho opýtal, prečo tu nemajú aspoň malú sochu slávneho autora eposov Ilias a Odysea. Usilujem sa o to, poslanci už majú v rukách návrh monumentálnej sochy, ktorá by v prístave vítala návštevníkov ostrova. Pár rokov však bude trvať, kým ju osadíme, dodal s odvolaním na krízu. O tom, akú podobu dostane, tu nikto nepremýšľa. Veď ako vyzeral slepý Homér, nevie nikto a všetky jeho sochy, busty, portréty sú vymyslené. Vlastne každý z nás si môže vymodelovať či nakresliť svoj „zaručene pravý“ portrét Homéra.

Osud pravdepodobného autora najstaršej písomnej pamiatky starogréckej mytológie je zahalený tajomstvom. O jeho živote sa nezachovalo nič určitého. O rodisko Homéra sa škriepi niekoľko miest a aj tvrdenie, že zomrel na ostrove Ios – tu sa narodila jeho matka – nie je isté. Už tri storočia sa pochybuje o tom, či Homér vôbec žil.

Stál som pri jeho hrobe na severnej strane Iosu, ležiacom na vyvýšenine zvanej Plakatos. Na kamennom kopci tu leží hromada skál, ale mramorová doska s nápisom „Tu odpočíva božský Homér“, ktorá tu podľa bedekrov mala byť, na mohyle chýbala. Pohľad na Egejské more a vzdialené ostrovy však božský bol. Miesto posledného odpočinku jednej z najväčších postáv gréckych dejín, ktorej dielami sa začali európske kultúrne a duchovné dejiny, by bolo vskutku dôstojné aj pre hrob ktoréhokoľvek boha z gréckej mytológie. Podľa čoho ho vlastne toto miesto vybrali? Iba kvôli úžasnému výhľadu? V každom prípade to bol zvláštny pocit – stáť pri údajnom hrobe geniálneho Homéra, ktorý možno ani nežil…

Pod touto skromnou kamennou mohylou by mal byť... Foto: Ivan Melicherčík
Homérov hrob, Kyklady, Ios, Plakatos Pod touto skromnou kamennou mohylou by mal byť hrob Homéra.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #iOS #Kyklady #Milos #Mykonos #Délos