Do Kyjatíc zavedú návštevníkov turistické tabule predstavujúce Gotickú cestu so všetkými jej pamätihodnosťami a zaujímavosťami. Tie každého nasmerujú aj k miestu vykopávok nad obcou. Výskum na mieste, kde sa náhodou pri prácach v teréne objavili zvyšky hrobov, sa začal ešte v roku 1941 a pokračoval v ňom Václav Furmánek z archeologického ústavu SAV v Nitre v rokoch 1983 až 1985.
„Našli sa tu hroby ľudí lužickej kultúry, ktorí v týchto miestach žili. Okrem samotných hrobov boli nájdené dobové nádoby, do ktorých ukladali popol mŕtvych, a rôzne iné predmety. Väčšina z nich je v depozite archeologického ústavu v Nitre,“ hovorí starosta Kyjatíc Marián Šulek.
Ako uvádza pamätná tabuľa na mieste pohrebiska, nositelia spomínanej kultúry osídlili v tom čase súčasný juh stredného Slovenska a sever stredného Maďarska. Zaoberali sa poľnohospodárskou výrobou, mali rozvinutú metalurgiu bronzu, zvládli výrobu železa a budovali mohutné hradiská. Osídľovali jaskyne a mŕtvych pochovávali na rozsiahlych žiarových pohrebiskách.
V Kyjaticiach objavené pohrebisko nepripomína len informačná tabuľa. Obec tam v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia vybudovala archeopark, ktorého súčasťou sú tri mohylové násypy, dva skrinkové hroby a aj pohrebná hranica.
„Chodí sem veľa turistov. Boli tu už aj Američania, Japonci a návštevníci z ďalších kútov sveta. Tí si u nás môžu pozrieť nielen pohrebisko, ale aj spoznávať okolitú prírodu z turistického chodníka. Začína sa pri altánku s kozubom v blízkosti archeoparku, je dlhý asi dva kilometre a končí sa pri ďalšom altánku pri osade Kadlub. Z tohto miesta je nádherný výhľad do širokého okolia,“ zdôrazňuje starosta Kyjatíc.
Meno Kyjatíc sa spájalo aj v minulosti so známymi výrobkami z dreva, najmä hračkami. Vyrábali ich miestni majstri a známymi sa stali najmä ich drevené koníky a vozíky, s ktorými sa hrávali deti v širokom okolí. Vyrábali aj krásne zdobené stoličky či stolíky, no aj táto výroba je už minulosťou. V Kyjaticiach ešte možno nájsť domácnosti, kde majú uloženého dreveného koníka s vozom alebo aj kusy nábytku. Obec však nemá múzeum, kde by tieto tradície predkov prezentovala. Výroba typických kyjatických hračiek upadla do zabudnutia. Ich posledným výrobcom bol Rudolf Stehlík z Veľkých Teriakoviec, no aj ten už pred niekoľkými rokmi umrel.
Obec neďaleko Hnúšte má však ešte jeden unikát. Jej dominantou je románsko-gotický evanjelický kostol z 13. storočia, ktorý bol prestavaný v 15. storočí a renesančne upravený v roku 1637. Historické poklady, ktoré ukrýva, prezentuje kurátor miestnej cirkvi Milan Cikrai. Po otvorení chrámu veľkým kľúčom, ktorý má viac ako päťsto rokov, sa návštevník ocitne v dávnej minulosti.
"Kostolu dominujú maľovaný kazetový drevený renesančný strop z roku 1637, renesančný oltár z roku 1678, organ vyrobený v roku 1867 v Banskej Bystrici, no aj ďalšie románske prvky z konca 10. storočia. Tiež stará kazateľnica s vyobrazením Ježiša Krista a štyroch evanjelistov Marka, Matúša, Jána a Lukáša. Veľmi vzácne sú maľby na stenách od neznámeho autora, pochádzajúce zo stredoveku. Vyobrazenia znázorňujú biblické javy ako Podobenstvo o piatich múdrych a piatich pochybných pannách, Judášov bozk. Zajatie Krista či Piety.
Výlet do Kyjatíc si môžu naplánovať aj cyklisti. Obec je súčasťou cyklotrasy medzi Hrušovom a Drienčanmi. Práve do Drienčan sa tiež oplatí naplánovať si výlet. Je tam fara, v ktorej žil a písal rozprávky Pavol Dobšinský. Zaujímavosťou sú drevené sochy s bytosťami z Dobšinského rozprávok rozmiestnené po obci, rozprávková autobusová zastávka a tiež slnečné hodiny nad obcou, ktorým tiež dominujú postavičky z diel rozprávkara.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes
Foto: Pravda, Štefan Rimaj
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
V pondelok si prečítajte: Tajomstvá Košíc sa ukrývajú aj v podzemí
