Múzeum na Oravskom hrade je jedno z našich najstarších

, 29.09.2014 06:00
oravsky hrad
Oravský hrad stojí na vápencovom skalnatom brale. Jeho najvyššia časť je vo výške 112 metrov nad riekou Orava. Autor:

Oravský hrad je jeden z najmalebnejších a najzaujímavejších hradných stavieb na Slovensku. Hrad stojí v úzkom údolí Oravy na strmom skalnatom brale nad riekou Orava. Zámok návštevníkov upúta niekoľkými nádvoriami, opravenými múrmi a strechami. Skladá sa z troch častí: horného, stredného a dolného zámku.

V ankete Divy Slovenska o NAJ slovenský hrad hlasovalo vyše 2000 čitateľov, ktorí si zvolili Oravský hrad.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267, keď ho získal uhorský kráľ Belo IV od vtedajšieho majiteľa Mika z rodu Balašovcov, výmenou za majetky Varín, Žilina a Sučany. Nasledujúcich 300 rokov zostal Oravský hrad kráľovskou pevnosťou, s ktorou mohol kráľ voľne disponovať.

Kasteláni zastupovali panovníka v správe hradu. V tejto funkcii sa počas najstaršieho historického vývoja hradu vystriedalo viacero významných šľachticov: Matúš Čák Trenčiansky (1298), magister Donč, Juraj Bubek (1370), Mikuláš Gara, Stibor zo Stiboríc (1420), Peter Komorovský (1441) a iní.

Najvyššia časť Horný hrad, sa nachádza na vápencovom brale. Pochádza z 13. storočia. Tvorí ho Citadela vo výške 112 metrov nad hladinou rieky. Stredný hrad tvoria stredoveké stavby Obytnej veže, neskorogotického Korvínovho paláca a Paláca Jána z Dubovej z prvej polovice 16. storočia.

Dolný hrad sa skladá zo Západnej a Východnej bašty, Kaplnky sv. Michala, Turzovho paláca a traktu medzi Treťou bránou a Archívnou vežou.

S panovníkmi sa hrad menil

Koncom 15. storočia sa majiteľom Oravského hradu stal vtedajší uhorský panovník Matej Huňady – Korvín. Keďže si Korvín uvedomoval, aká je bezpečnosť hradu dôležitá, za jeho vlastníctva sa uskutočňovali na zámku rozsiahle stavebné práce.

Masívne prestavby uskutočnil v rokoch 1540–1543 aj Ján z Dubovca, ktorý získal Oravský hrad v roku 1534 od Ferdinanda Habsburského. Dal vybudovať dve obranné bašty – Západnú a Východnú, ako aj obytný palác. Vznikli tiež Druhá brána so strieľňami a padací most, ktoré zlepšili obranyschopnosť hradu. Dnes nesie palác meno Jána z Dubovca.

V roku 1556 získal Oravský hrad za finančnú čiastku 18 338 zlatých František Turzo, jeden z najbohatších a najvplyvnejších rodov vtedajšieho uhorského štátu. Turzo nahradil spráchnivené drevené časti kamenným murivom. Oproti kaplnke sa za čias vládnutia Turzovcov postavila budova fary.

Prepojením Tretej a Druhej brány vznikol Južný bastión s Veľkou terasou, ktorú využívala hradná posádka počas obrany hradu pre rozmiestnenie diel. Juraj Turzo dobudoval Prvú vstupnú bránu s padacím mostom a zosilnil obranné múry medzi bránami. Výsledkom bol opevnený takmer nedobytný hrad.

Oravský hrad sa neustálymi prestavbami stal...
Oravský hrad sa neustálymi prestavbami stal takmer nedobytným. Autor: SHUTTERSTOCK

Niektorí príslušníci turzovského rodu sú v Dolnom hrade dones pochovaní. Návštevníci si tam môžu prečítať aj epitaf Imricha Thurzu, jediného syna Juraja Turzu, ktorý náhle zomrel vo veku 21 rokov. Jeho smrťou vymiera bytčiansko-oravská vetva rodu Turzovcov po meči.

Správu majetku so županskou hodnosťou prevzala Alžbeta Czoborová. Roku 1672 obsadila hrad skupina povstalcov vedená zemplínskym zemanom Gašparom Pikom. Po tomto období hrad spravovalo celkom 14 zástupcov, ktorí sa o hrad príliš nezaujímali.

Od požiaru k múzeu

V roku 1800 Oravský hrad postihla najväčšia katastrofa v dejinách – požiar, ktorý trval dva týždne a zničil všetky drevené časti. Pre svojich majiteľov sa hrad stal nepotrebným. Okolo roku 1868 pod záštitou Edmunda Zičiho a z podnetu lesmajstra Wiliama Rowlanda, sa v priestore hradného komplexu založilo Múzeum Oravského komposesorátu. Oravské múzeum sa tak radí medzi jedno z najstarších múzeí na Slovensku.

K významným stavebným a reštauračným prácam prikročil až na prelome 19. a 20. storočia posledný správca hradu Jozef Pálfi. Pre nedostatok financií sa však práce opravili iba budovy v strednej časti hradu. Rozsiahle práce sa týkali interiéru ale i exteriéru Korvínovho paláca.

Miestnosti vybavili novými hradovými stropmi, dostavali kachľové pece a obložili steny drevom z červeného smreka. Zároveň nechal zrenovovať Západnú a Východnú baštu. Opravy statických porúch železnými skrutkami, sú viditeľné aj v súčasnosti.

Oravský zámok je najnavštevovanejší v kraji

Expozície Oravského múzea ukazujú život oravského ľudu desaťtisícom návštevníkov. Oravský hrad počas tohto leta navštívilo takmer 95 tisíc návštevníkov, v mesiaci august ich bolo takmer 50 tisíc.

Návštevníci múzea sa môžu oboznámiť s tradíciami ľudovej oravskej kultúry, historickými prírodnými pomermi a žijúcimi zvieratami v regióne, najstaršími nálezmi zámku či významnými osobnosťami, ktoré sa na zámku žili alebo sa zaslúžili o jeho výskum.

Vzhľadom na hodnotu a špecifickosť hradnej architektúry Oravský zámok vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Do konca septembra je pre verejnosť otvorený denne od 8.30 – 17. hodiny, od októbra do 16. hodiny, a od novembra do marca od 10. do 15. hodiny. Viac informácií môžete nájsť na webových stránkach Oravského múzea.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Oravský hrad #múzeá #Divy Slovenska #Žilinský kraj
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku