Portské víno sa koncom sedemnásteho storočia preslávilo najmä vďaka Angličanom a Holanďanom, ktorí sa usadili na brehoch rieky Douro. Vojna s Francúzskom odrezala ostrovy Británie od zásob vína v Bordeaux a tak ho podnikaví obchodníci začali dovážať zo severného Portugalska.
Aby sa počas dlhej cesty toto „jednoduché“ víno nepokazilo, pridali k nemu brandy a prvé portské bolo na svete. Aj dnes ho v štýlových kvintách ponúkajú holandskí a anglickí potomkovia, viazaní k pôde tuhými koreňmi viniča, ktoré prerastajú skalnatým podložím až do hĺbky pätnásť metrov.
Burlaci na Doure
Údolie Douro sa dá najlepšie vychutnať z paluby rabelu – drevenej historickej lode. Kedysi brázdili rýchly tok rieky tisícky takýchto plavidiel. Boli nielen dopravným prostriedkom, ale prevážali všetko dôležité pre život obyvateľov. Najmä však sudy portského vína, ktoré končili svoju púť v skladoch obchodníkov s vínom v Porte.
Proti prúdu sa pôvodne plavili pomocou plachiet. Ak nefúkalo, lodníci zapriahli dobytok a ťahali lode na povrazoch popri brehu alebo sa do záprahu opreli sami. Rýchly tok rieky a niekoľko metrov vysoké vodopády skrotili priehrady, ktoré vybudovali Portugalci.
Vďaka nim Douro dnes pokojne plynie a výletné plavidlá vozia prevažne turistov. Žiadna z nich nemôže minúť Pinhao, centrum vinárskeho priemyslu na severe Portugalska.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Tréning robí majstra
Portské víno sa vyrába fortifikovaním. Pálenka – vínne brandy, teda čistý vínny destilát s obsahom alkoholu asi 77 percent, sa pridáva do rozkvaseného muštu. Alkohol zastaví kvasenie a vo víne zostáva zvyškový cukor spolu s jemnou ovocnou chuťou.
Zastavenie fermentácie dávalo v minulosti záruku, že víno vydrží dlhý transport loďami až k Britom, ktorí si ho veľmi obľúbili. Množstvo brandy a fáza kvasenia ovplyvňujú výsledný charakter vína, ktoré má 19 až 22 stupňov. Aj portské víno má mnoho druhov. Líšia sa ročníkom, farbou, chuťou a, samozrejme, aj cenou.
Ochutnávka portského v niektorej z desiatok kvínt pozdĺž rieky Douro je povinnou jazdou. Odborný výklad a rady miestneho someliéra sa zdajú byť na prvý pohľad jednoduché: na špičke jazyka cítiť sladké odtiene, na zadnej horké.
Vraj tréning robí majstra. Pri štvrtom pohári červeného moku sa však chuť portského amatérskym ochutnávačom zlieva do jednej. Ktoré bolo naj? Od sladkého moku sa začínajú lepiť ústa a ovínená myseľ spomaľuje obrátky.
Je čas prejsť na čisté víno s menším obsahom alkoholu. Údolie Douro totiž nepatrí len portskému. Na kvalitné červené a biele narazíte na každom kroku. K fľaši za dobrú cenu automaticky dostanete milú obsluhu a malé občerstvenie.
Foto: Pravda, Jana Kollárová
Porto
Cesta vína aj rieky Douro sa končí v Porte, po Lisabone druhom najväčšom portugalskom meste. Rozprestiera sa na pravom brehu rieky, ktorá sa v týchto miestach vlieva do Atlantického oceánu. Ak túžite spoznať okolie Porta, musíte prejsť jeden z mostov.
Monumentálny Ponte de Dom Luís I je železnou pýchou mesta. Pripomína Eiffelovku? Niet sa čo čudovať. Postavili ho v roku 1886 podľa návrhu architekta Téophila Seyriga, kolegu Gustáva Eiffela.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Skôr, ako navštívite útulné vínne pivničky na ľavom brehu rieky, poprechádzate sa po romantických, a občas trochu špinavých zákutiach prístavného mesta, navštívite historickú štvrť Ribeira, zastavíte sa na nádhernej stanici São Bento s úžasnými azulejos, keramickými obkladačkami, ktoré zdobia steny mnohých stavieb. Na brehoch Doura oko potešia prístavné doky, chuťové poháriky roztancuje návšteva Vino nova de Gaia.
Kedysi samostatná obec na ľavej strane rieky je miesto, kde majú sklady všetky najslávnejšie vinárske domy. Pivnice vo Vila Nova de Gaia s pravidelnými štítovými strechami tvoria zaujímavú panorámu mesta a večera s ochutnávkou portského v niektorom z tamojších vinoték patrí k vrcholom návštevy Porta.