Od roku 2000, keď Nemec Klaus Jürgen-Wrede vymyslel stolovú hru Carcassone, sa z nej stal fenomén. Jedinečnému svetu z ciest, miest a kláštorov podľahli milióny hráčov v mnohých krajinách. Celé rodiny nadšene budovali svet od nuly a vytvárali svoj unikát. Ide o hru s figúrkami, ktoré vyrazia do boja, ale ako upozorňuje aj webstránka deskovehry.com, len obrazného, pretože Carcassonne je hra celkom mierumilovná. Hráč môže zo svojej postavičky urobiť mnícha, ak figúrku postaví do kláštora, alebo rytiera, ak figúrku položí za mestské hradby, na ceste sa z figúrky stane zlodej a na lúke zasa sedliak… Nečudo, že Carcassone už v roku 2001 v Nemecku ocenili ako Hru roka, o tri roky neskôr sa ňou stala aj v Česku. Milovníci hier ju opisujú ako chytľavú zábavu založenú sčasti na náhode a sčasti na taktike.
Stredoveký hrad Carcassonne na juhu Francúzska je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Možno za to mohlo čaro Carcassonu, no v okamihu, ako sme do mestečka s necelými 50 000 obyvateľmi v regióne Languedoc-Roussilon vstúpili, aj mňa pochytila túžba kúpiť si túto hru. Predierajúc sa davmi turistov v uzučkých krivolakých uličkách som nevedela, na čo sa pozerať skôr – v každom druhom výklade boli makety brnení pre deti, drevené hračky ako zo stredoveku a, samozrejme, desiatky verzií hry Carcassonne… a pomedzi to neodolateľné marhuľové biskvity, snehové pusinky, zmrzlina, crepes čiže palacinky.
Namiesto hry sme nakoniec kúpili plechovku čokoládových olív a vyrazili na hrad, najväčšie miestne lákadlo. Veď aj samotné UNESCO opisuje Carcassonne ako excelentný príklad stredovekého opevneného mesta, ktorého masívne obranné prvky však vyrástli na múroch ešte z čias neskorej antiky. Patrí k najzachovalejším opevneným mestám nielen vo Francúzsku, ale v celej Európe. Rekonštrukciou do stredovekej podoby Carcassonne prešiel už v druhej polovici 19. storočia a pod palcom ju mal mladý, vtedy len 31-ročný architekt Viollet-le-Duc.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Stredovek tu celkovo funguje ako zaklínadlo, no na hrade sa dozviete, že návršie nad riečkou Aude bolo osídlené dokonca ešte pred príchodom starých Rimanov. Už v 6. storočí pred Kristom tu v opidách žili iberskí Kelti. Z návršia mali skvelý výhľad do údolia aj na staré cesty, ktoré spájali Atlantik so Stredomorím a Iberský polostrov so zvyškom Európy. V roku 122 dobyli oblasť Rimania a opidum vylepšili. Počas turbulentného 3. a 4. storočia postavili na ochranu rímskej Colonie Iulia Carcaso hradby dlhé 1 200 metrov.
Opevnenie okolo hradu neskôr tvorili dva rady múrov v celkovej dĺžke tri kilometre. Rímske hradby boli posilnené desiatkami bášt v tvare podkovy, ktoré boli umiestnené v pravidelných odstupoch. V polovici 5. storočia mesto padlo do rúk západných Gótov, v 8. storočí ho ovládli Arabi, v roku 759 ich Pipin Krátky vyhnal a z Carcassonne sa stalo franské léno… História Carcassonnu je dlhá, komplikovaná, zahŕňa križiacke výpravy (veru, rytieri vo výkladoch obchodov majú opodstatnenie) a množstvo bojov, počas ktorých mesto čelilo skaze i viacerým pokusom o obnovu.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Mladý Viollet-le-Duc to tiež nemal ľahké. Hrad i mesto nechal v rokoch 1853 až 1862 zrekonštruovať do podoby, akú asi mali koncom 13. storočia a – zožal kritiku. Niektorým kunsthistorikom sa nepáčili jeho špicaté bridlicou pokryté strechy veží, vyrukovali s hypotézou, že strechy museli byť ploché a terakotové…
Tisíckam návštevníkov, ktoré prúdia do Carcassonnu, však špicaté veže neprekážajú ani trochu. A ktovie, či si na spory kunsthistorikov spomenú doma, keď s figúrkou rytiera budú putovať po hracom pláne jednej chytľavej hry.