Predbežný zoznam pre zápis do UNESCO schválila vláda v rámci koncepcie ochrany pamiatkového fondu. Zaradenie pamiatky alebo prírodného územia do tohto zoznamu prináša okrem prestíže aj vyšší príliv turistov. Slovensko má v ňom zatiaľ sedem lokalít.
Pamiatkari na zápis navrhli napríklad pevnostný systém na sútoku riek Dunaj a Váh, gemerské a abovské kostoly či prírodné rezervácie Tatier.
„Pre Slovensko by bolo prínosom, keby malo čo najviac pamiatok zaradených do zoznamu svetového dedičstva. Veľké plus by to bolo aj pre mestá a lokality, kde sa pamiatky nachádzajú, pretože by na ochranu týchto pamiatok mohli získať peniaze z eurofondov. Do takýchto lokalít chodí viac turistov a to je ďalší prínos pre štát aj samosprávy. A hlavne, pamiatky zaradené do tohto zoznamu sú viac chránené ako tie ostatné,“ zdôraznila historička Jana Karlíková.
O tom, čo sa medzi svetové dedičstvo zaradí, rozhodne medzinárodný výbor, ktorý bude zasadať od 28. júna do 8. júla v nemeckom Bonne.
V UNESCO už máme zapísanú Banskú Štiavnicu s technickými pamiatkami okolia, Levoču so Spišským hradom a kultúrnymi pamiatkami okolia, pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec, historické jadro Bardejova, drevené kostoly v slovenskej časti karpatského oblúka, jaskyne Slovenského krasu a karpatské bukové pralesy.
UNESCO a svetové dedičstvo
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO bola založená v roku 1945, sídli v Paríži a má 191 členských krajín vrátane Slovenska.
Svetové dedičstvo predstavuje lokality a pamätihodnosti s jedinečnou hodnotou, ktorá presahuje národné hranice a je dôležitá pre súčasné aj budúce generácie celého ľudstva.
Do tohto zoznamu sa môžu zapísať architektonické a umelecké diela, prvky archeologickej povahy, jaskynné obydlia, skupiny budov, ale aj výtvory, ktoré vznikli kombinovanou činnosťou človeka a prírody.
V zozname svetového dedičstva je zapísaných 1 007 lokalít, ktoré sa nachádzajú v 161 štátoch sveta. Slovenská republika má v ňom zatiaľ sedem lokalít, susedné Česko dvanásť.
Lokality v predbežnom zozname
1. Pevnostný systém na sútoku riek Dunaj a Váh v Komárne – Komárome
Svojimi rozmermi patrí medzi najväčšie pevnostné systémy svojho druhu na svete. Predstavuje jedinečné architektonické dielo, pretože je tu navrstvených viacero vývojových etáp od starotalianskeho až po novopruský typ. V roku 1317 sa za hradbami komárňanského hradu bránil Matúš Čák Trenčiansky proti uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi. V polovici 19. storočia bol komárňanský pevnostný systém najväčšou a najsilnejšou obrannou stavbou Rakúsko-Uhorska.
2. Pamiatky Veľkej Moravy: slovanské hradisko v Mikulčiciach a Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Hradisko v Mikulčiciach sa nachádza na pravom brehu rieky Morava, na území ČR, a svojou 10-hektárovou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie slovanské archeologické nálezisko v Česku. V areáli sa nachádzajú základy veľmožského paláca, dvanástich kostolov, tri mosty a pohrebisko približne s 2 500 hrobmi. Na druhom brehu rieky Morava, teda na území Slovenska, sa pri obci Kopčany nachádza Kostol sv. Margity Antiochijskej. Je to jediná dodnes stojaca zachovaná pamiatka pochádzajúca z čias Veľkej Moravy. Jej vznik sa datuje do obdobia vlády Rastislava I. alebo Svätopluka I.
3. Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji
Územie dnešného Slovenska bolo v 1. až 4. storočí obývané germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov a nachádzalo sa v bezprostrednej blízkosti rímskeho impéria. Hranica v provincii Panónia viedla pozdĺž rieky Dunaj a popri nej Rimania vybudovali rozsiahly systém opevnenia, tzv. Limes Romanus. Jeho súčasťou bola aj vojenská pevnosť v Bratislave-Rusovciach. Ďalší rímsky vojenský tábor v Iži sa nachádza 7 km východne od Komárna.
4. Gemerské a abovské kostoly
Ide o desať najvýznamnejších feudálnych kostolíkov v typickej oblasti na južnom Slovensku. Sú v nich nástenné maľby zo 14. a z 15. storočia, ktoré sú dielom talianskych maliarov školy Giotto. Maliarska produkcia v týchto kostolíkoch sa zaraďuje k najvýznamnejším článkom vo vývoji stredovekého umenia Európy.
5. Pamätník Chatama Sófera
Pamätník sa nachádza na starom židovskom cintoríne v Bratislave, je spätý s osobnosťou rabína, učiteľa, mysliteľa a učenca Chatama Sófera (1762 – 1832). V Európe je to najvýznamnejšia pamiatka svojho druhu, početne navštevovaná židovskými veriacimi z celého sveta. Sófer, vlastným menom Moše Schreiber, vychoval stovky rabínov a napísal viacero učených kníh, ktoré boli preložené z hebrejčiny do mnohých jazykov.
6. Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc
Vinárska oblasť Tokaj je charakteristická zvetranými skalami, ktoré vznikli rozsiahlou sopečnou činnosťou. Súčasťou vinohradov je unikátny systém vínnych pivníc, ktoré majú svoj pôvod až v stredoveku.
7. Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice
Mesto vyrástlo na križovatke diaľkových obchodných ciest spájajúcich východnú Európu so západnou a Pobaltie s Čiernym morom. Pôdorys centrálneho námestia sa zachoval v špecifickom šošovkovitom tvare. Podobné typy zástavby historických jadier miest sa vyskytujú výlučne na východnom Slovensku, pričom Košice tvoria najväčšie a najzachovanejšie z nich.
8. Hubová flóra Bukovských vrchov
Lokalita predstavuje biotopy Bukovských vrchov so zameraním na vzácny výskyt makroskopických húb veľkej druhovej rozmanitosti. Tieto biotopy sa rozprestierajú na ploche viac ako 700 štvorcových kilometrov s bukovými lesmi zmiešanými s jedľou a javorom, lužnými lesmi, pastvinami a trávnatými porastami a záplavovými územiami riek. Rastú tu ohrozené druhy húb.
9. Gejzír v Herľanoch
Herliansky gejzír neďaleko Košíc je vzácny studený gejzír na úpätí Slanských vrchov, v starom kúpeľnom areáli Herľany – Rankovce. Je aktívny nepretržite od roku 1872. Erupcie gejzíru spôsobuje oxid uhličitý vystupujúci z podložia pozdĺž tektonických zlomov. Strieka do výšky 7 až 15 metrov s periódou 32 až 40 hodín, erupcia trvá asi 25 minút. Postupne stráca na sile a čas medzi erupciami sa predlžuje.
10. Krasové údolia Slovenska
Krasové údolia majú mnoho vlastností, ktoré ich odlišujú od iných oblastí. Je to najmä súčinnosť prírodných faktorov – geologického podložia, reliéfu, vody, pôdy, klímy, vegetácie a fauny. Z botanického hľadiska sú údolia príkladom vývoja vegetácie od konca ľadovej doby. Na ploche vyše 360 štvorcových kilometrov vytvára Slovenský kras jednu z najkrajších oblastí Slovenska.
11. Prírodná a kultúrna krajina dunajského regiónu
Ide o slovensko-maďarský úsek Dunaja so sústavou riečnych ramien, ktorý predstavuje v stredoeurópskych podmienkach výnimočné prírodné prostredie. Napríklad chránená krajinná oblasť Dunajské luhy je zapísaná do zoznamu mokradí medzinárodného významu. Archeologické nálezy v povodí dokazujú osídlenie už v prehistorickej dobe.
12. Pôvodné lúky a pasienky Slovenska
Až 40 percent krajiny pokrývajú lesy a približne jednu šestinu lúky a pasienky. Pre prípravu predbežného zoznamu boli lúky a pasienky vyberané z celého územia Slovenska na základe viacerých kritérií ako napríklad nízky stupeň intenzifikácie, zachované tradičné príbytky či tradičné poľnohospodárstvo.
13. Prírodné rezervácie Tatier
Tatry sú súčasťou Západných Karpát a rozprestierajú sa na území dvoch štátov, Slovenska a Poľskej republiky. V období starších štvrtohôr boli Tatry niekoľkokrát pokryté ľadom a to im vtlačilo súčasnú podobu na oboch stranách hranice. Všetky ľadovcové jazerá sa nachádzajú na území prírodných rezervácií a patria do dvoch národných parkov, jedným je Tatranský národný park, druhým Tatrzanski Park Narodowy.