V hostinci Ribadiso, ktorý majiteľ zriadil vnútri kamenných múrov bývalého hospica pre pútnikov z 13. storočia, sa môže ubytovať 62 hostí. Predtým pútnici spávali v stodolách a rôznych prístreškoch. Umývali sa v potokoch. Teraz sa za samozrejmé vybavenie ubytovní pozdĺž cesty považuje wi-fi.
Do cieľa, k impozantnej katedrále svätého Jakuba v Santiagu de Compostela, vedú viaceré cesty, sú rôzne dlhé a rozdielne náročné a dajú sa prejsť pešo, bicyklom alebo aj na koni. Zo siedmich najznámejších sa najviac využíva francúzska cesta. Trasy lemujú pätníky s tradičnými mušľami. Tie možno vidieť aj zavesené na ruksakoch pútnikov, ako sa kolíšu v rytme ich krokov.
Zastavia sa až v chráme, kde sú podľa kresťanskej tradície uložené pozostatky svätého Jakuba Staršieho, pred ktorými sa skláňajú pocestní už od 11. storočia.
Prvú zaznamenanú púť do Compostely vykonal v roku 951 biskup z Le Puy. Pozdĺž cesty sa odvtedy postupne zriaďovali kostoly a kláštory s relikviami. V 12. storočí vznikol pod názvom Liber Sancti Jacobi prvý manuál pre pútnikov. Rukopis obsahoval kázania, správy o zázrakoch a liturgické texty spojené s osobou svätého Jakuba. Ďalej v ňom bol tiež popis trasy, umelecké diela, ktoré môžu pútnici po ceste vidieť a zvyky miestnych obyvateľov.
Svätojakubská cesta (alebo španielsky Camino de Santiago) priťahuje mnoho domácich Španielov, ktorých krajina sa už desať rokov zmieta v kríze. Púť totiž nie je príliš finančne náročná.
Európania tu vždy boli bežnými návštevníkmi, ale v poslednom čase nie je nič výnimočné zbadať medzi turistami aj Japoncov, Kórejcov a Američanov.
Vďaka obrovskej reklamnej kampani v zahraničí, najmä v Austrálii, Južnej Kórei a Brazílii, sa za posledné desaťročia viac ako zdvojnásobil príliv pútnikov z cudziny. V roku 2005 bolo pútnikov celkom 93 924, z toho 43,7 percenta cudzincov. Za niekoľko rokov sa tento počet viac než zdvojnásobil a dnes tvoria Španieli už len 49 percent všetkých pocestných.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zo zahraničných návštevníkov sem už dlhodobo prichádza najviac Nemcov a Talianov, ale vzrástol tiež počet amerických pútnikov, najmä vďaka americko-španielskemu filmu Púť, v ktorom herec Martin Sheen vykonáva Svätojakubskú cestu. Púť je veľmi známa dokonca aj v Japonsku.
Motivácia mnohých pútnikov sa však storočiami zmenila. Pre mnohých z nich už nie je náboženský prvok to hlavné. Na púť sa vydávajú, aby zažili dobrodružstvo a aby si jednoducho vyčistili hlavu od každodenných pracovných či rodinných problémov. Hľadajú a nachádzajú pokoj a samých seba. Niektorí prichádzajú v skupinách alebo po dvojiciach, iní pricestujú sami a cestou sa spoznávajú so spolupútnikmi.
Na konci púte získajú turisti slávnu „compostelu“, čiže osvedčenie o vykonaní cesty. Mnohí sa však domov nevracajú takí, ako odišli…