Ochutnali by ste národné jedlá týchto krajín?

Na prvý pohľad sú ľudia na celom svete približne rovnakí, ale po bližšom preskúmaní sa objaví viacero významných rozdielov. Napríklad v chutiach. Čo jedni považujú za delikatesu, iní so zvrašteným obočím rýchlo odmietajú. Tak napríklad:

14.10.2015 07:00
kuchár, varenie, misa, jedlo, prekvapenie,... Foto:
Koľko ľudí, toľko chutí.
debata (2)

Haggis, Škótsko

Haggis je tradičné a zároveň národné škótske jedlo. Základom sú ovčie vnútornosti, ako srdce, pečeň, alebo pľúca, ku ktorým sa pridáva ovčí loj, cibuľa, koreniny, soľ, ovsené vločky a niekedy aj mletá jačmenná krupica. Zmes sa potom varí – podľa originálneho receptu – asi hodinu v ovčom žalúdku. Jedlo sa zvyčajne podáva so zemiakovou alebo kalerábovou kašou.

Je súčasťou slávnostného menu počas dvoch významných škótskych dní – Burns' Supper (25. januára), čo je oslava narodenia škótskeho národného básnika Roberta Burnsa, a sviatku svätého Ondreja (30. novembra).

Autor receptu nie je známy, ale keďže existuje mnoho postupov, ktoré sa navzájom mierne líšia, historici predpokladajú, že podoba jedla vznikala postupom času. Haggis si Škóti pripravovali, keď sa chystali na cesty mimo domova, z ingrediencií, ktoré mali po ruke. Pretože to boli najmä pastieri oviec, väčšinu pokrmov si pripravovali práve z týchto zvierat. Jedlo sa pripravovalo práve v ovčom žalúdku pre jeho pevnosť a jednoduchú manipuláciu.

Zwiebelmett, Nemecko

Príprava je pomerne jednoduchá. Kuchár pomelie surové bravčové mäso a pridá cibuľu (Zwiebel), soľ, čierne korenie, rascu či cesnak. Výsledná kaša sa namaže na chlieb. Názov je odvodený z ingrediencií – nemecké slovo Mett je sekané bravčové bez slaniny. V severnom, východom Nemecku a Berlíne tento pokrm volajú Hackepeter.

Ak sa jedlo servíruje na rautoch, tradične ho podávajú v tvare ježka. Na vytvorenie ostňov sa používajú kúsky cibule či tyčinky, oči a nos má z olív. Takáto podoba sa tešila mimoriadnej popularite najmä v 70. rokoch.

Balut, Filipíny

Táto špecialita je v Ázii stále populárna, okrem Filipín ju poznajú v Laose, Vietname a Kambodži, aj keď niektorí mladí jej v súčasnosti až tak neholdujú. Balut je totiž vajce uvarené natvrdo aj s mláďaťom kuriatka alebo kačičky skôr, než sa stihne vyliahnuť.

Do hrnca putuje, keď má plod asi tri týždne, pretože čím neskôr, tým má embryo väčší zobák, silnejšie kosti, perie a pazúriky na nohách, ktoré potom medzi zubami chrumkajú ako tyčinky. Okrem vtáka sa v škrupine nachádza stále aj dostatočne veľký žĺtok, ktorý plod vyživuje.

Fanúšikovia balutu sa zhodujú, že po prekonaní súcitu či odporu sa dostavia vynikajúce chuťové zážitky. Ázijská tradícia navyše sľubuje pánom vďaka pravidelnej konzumácii zvýšenie potencie.

Fairy Bread, Austrália

Konečne niečo sladké a chutné, aj keď na naše pomery poriadne nezvyčajné. Deti na najmenšom kontinente zvyknú rodičov prosiť o Chlieb víl a návod na jeho prípravu skutočne neobsahuje veľa krokov. Na biele pečivo sa namaže maslo alebo margarín a navrch sa nasypú kopy maličkých cukríkov. Delikatesa sa tradične podáva nakrájaná na trojuholníky a je doslova nevyhnutnou súčasťou všetkých detských osláv na Novom Zélande a v Austrálii.

Svojej dcére servíruje farebný chlieb aj herec Hugh Jackman a nedávny prieskum dokonca ukázal, že rodičia sú ochotní pre pokoj v dome povoliť deťom cukríkové pečivo miesto vločiek s ovocím, strukovín a vlastne všetkého zdravého, ale nie príliš lahodiaceho malým jazýčkom.

Kto a kedy túto geniálne jednoduchú lahôdku vymyslel, nevedno, ale kuchári sa zhodujú, že mohla nájsť inšpiráciu v detskej rovnomennej básničke Roberta Louisa Stevensona z roku 1885.

Natto, Japonsko

Ingrediencie nie sú nijako zvláštne, návštevníkov Krajiny vychádzajúceho slnka na tomto jedle zaráža skôr jeho konzistencia. Natto sa pripravuje zo sójových bôbov fermentovaných s baktériou Bacillus subtilis a je typické svojou silnou vôňou aj chuťou podobnou syru a mazľavou textúrou. Často sa podáva s ryžou alebo toastami, ale kombinuje sa tiež so suši, šalátmi, špagetami či polievkou. Niektorí si na natto pochutnávajú na raňajky a najpopulárnejšie je v japonských východných regiónoch Kanto, Tohoku, a Hokkaido.

Pôvod pokrmu je zahalený rúškom tajomstva a nánosom storočí, faktom je však, že ingrediencie boli v domoch Japoncov bežne už od staroveku. Z tohto obdobia pochádza aj legenda o bojovníkovi Minamotovi no Jošiiovi, ktorý sa vydal so svojim vojskom na výpravu do severovýchodného Japonska medzi rokmi 1086 a 1088. Nepriatelia ich napadli práve vo chvíli, keď varili sóju pre svoje kone. Náhlivo teda zbalili pokrm aj spolu so slamou a keď po niekoľkých dňoch otvorili vaky so sójou, bola sfermentovaná. Dlhými bojmi vyhladovaní vojaci sa napriek všetkému pustili do bôbov a na svoje prekvapenie zistili, že nadobudli novú príjemnú chuť. Ponúkli aj Jošiiu a tomu nové jedlo zachutilo tiež.

Tradičný spôsob prípravy pretrval roky a až v 20. storočí nahradili prítomnosť slamy baktériou. To značne zjednodušilo výrobu a skvalitnilo chuť.

Tong zi dan, Čína

Za týmto nevinným názvom sa skrýva jedno z najzvláštnejších jedál na ktorom si pochutnávajú najmä v oblasti Dongjang. Ide o vajcia, ktoré sa každoročne v jarnom období varia v moči malých chlapcov, ideálne mladších 10 rokov. Moč sa zlieva na školských toaletách alebo v špeciálne na to pripravených vedrách. Samotné varenie vajec s popraskanými škrupinami trvá na miernom ohni celý deň.

Takto pripravené vajíčka sa predávajú po 1,50 juanov, čo je asi dvojnásobok ceny bežne uvareného. V roku 2008 sa dokonca toto jedlo zaradilo k miestnemu nehmotnému kultúrnemu dedičstvu. Obyvatelia Dongjangu veria, že Tong zi dan znižujú telesnú teplotu, podporujú lepší prietok a obeh krvi a celkovo dodávajú organizmu viac života. Tradiční čínski liečitelia si myslia, že kryštály v moči dokážu nahradiť nedostatok prvku jin.

Zdroj: Munchies.vice­.com, Reuters.com, Cooksinfo.com, Britannica.com

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #varenie #jedlo