Objavte pozoruhodné hrady a zámky v rakúskej Lesnej štvrti

V dolnorakúskom regióne Waldviertel, Lesná štvrť, niet autostrád ani medzinárodných železničných spojov. Kultivovaná príroda, kde sa lesy striedajú s políčkami, pastvinami a rybníkmi, je vyšperkovaná architektonickými pamiatkami. Gotickými a barokovými kostolíkmi, mestečkami s renesančnými námestiami a impozantnými šľachtickými sídlami. Najvzdialenejšie dolnorakúske hrady sú od Bratislavy do 220 kilometrov, teda asi toľko ako do Žiliny. Dobrý tip na víkend.

19.10.2015 07:00
Hrad, zámok, Dolné Rakúsko, Foto: ,
Vstupná brána gotického hradu Rappottenstein.
debata

Waldviertel, severozápadná oblasť Dolného Rakúska, odjakživa ležala mimo hlavných politických i hospodárskych záujmov rodiacej sa stredoeurópskej monarchie. Na ploche veľkosti Trenčianskeho kraja žije dnes len 220-tisíc obyvateľov. Zvlnené predhorie Českého masívu až do prelomu 11. a 12. storočia pokrýval hustý prales a vládlo tu drsné podnebie s dlhými zimami. Pestujú tu najchutnejšie zemiaky v Rakúsku, darí sa kapuste i maku. Keď ten kvitne, chodia sem fotografovať Američania a Japonci, ktorí si zrejme myslia, že mak rastie iba v Afganistane ópiovým magnátom.

V prvej línii obrany

Keď sa do týchto pôvodne nehostinných končín zatúlali prví kolonisti z Bavorska, stretávali Slovanov z rozptýlených usadlostí, hoci v časoch veľkomoravských tu stáli aj hradiská, najznámejšie sa vypínalo pri mestečku Thunau na vrchu nad riekou Kampa. Neskôr sa sem tlačilo ambiciózne České kniežatstvo, a tak noví zemepáni pristúpili k budovaniu obranných hradov. Viaceré z nich už definitívne zanikli, po iných zostali iba ruiny, niektoré prestavali ich na pohodlné zámky.

Miestni obrancovia nabrali krvavé skúsenosti s vojskami kráľa Přemysla Otakara II., až kým ho v auguste 1278 v bitke na Moravskom poli nezavraždili. Husitské výpravy tu vnímali všelijako, len nie ako „spanilé jazdy“. Ďalší obávaný nepriateľ vtrhol tiež zo severu – Švédi počas tridsaťročnej vojny. Pochodovala tadiaľ aj Napoleonova armáda.

Prvé nádvorie Rappottensteinu s rekvizitami... Foto: Martin Krno, Pravda
Hrad, zámok, Dolné Rakúsko, Prvé nádvorie Rappottensteinu s rekvizitami filmu o cisárovi Maximiliánovi I.

Poslednú spúšť pôsobili sovietski vojaci. Nie pri dobýjaní, ale desaťročným pobytom na zámkoch – do roku 1955. K vnútornému zariadeniu pristupovali ako k vojnovej koristi. Keď nebolo čím kúriť, dobrý bol i rokokový nábytok. Zvyšok sa zväčša rozkradol – aj s pomocou tunajšieho obyvateľstva. Ako po vojne kaštiele na Slovensku. Podobne ako my aj Rakúšania mali dlho iné priority ako renováciu pamiatok. K nej intenzívnejšie prikročili až v polovici 80. rokov.

V Dolnom Rakúsku sa to rozhodne vyplatilo, aj v krízových rokoch tu rástla „zámocká“ turistika a ostatné služby, ktoré sa na ňu nabaľujú. Nejde iba o zisky zo vstupného za prehliadky. Reprezentačné miestnosti prenajímajú na rozličné rodinné či firemné podujatia, časť objektov sa mení na exkluzívne hotely. Cez sezónu, teda od apríla do októbra, organizujú hudobné a divadelné festivaly a iné atraktívne akcie, ktoré priťahujú tisíce divákov. Waldviertel, donedávna zaspatá krajinka učupená pri železnej opone, nabrala nový dych. Jej obyvatelia sa už nemusia spoliehať len na farmárstvo a náročnú prácu v lesoch.

Nedobytná pevnosť rytiera Rapota

Diadémom nad krajinou je stredoveký hrad Rappottenstein. Dal ho polovici 12. storočia vystavať uprostred hôr na žulovom brale rytier Rapoto z mocného rodu Künringovcov, ktorý bol hlavným oponentom vládnucich Babenbergovcov. Po stáročiach návštevník obdivuje harmóniu sivočierneho kameňa a ľudskej práce. Pôvodne malá pevnosť sa postupne rozrastala ako slimačia ulita. A tak má päť nádvorí a osem za sebou nasledujúcich brán. Hrad trikrát obliehali švédske vojská, ale nedobyli ho ani oni, ani nik iný. Zostali po nich iba delové gule.

Vstupná brána gotického hradu Rappottenstein.
Rappottenstein udivuje turistov svojím súznením...
+6Rappottenstein - gotický hrad s renesančným...

Skľučujúco pôsobí žalár vytesaný do skaly i so samotkami a s hladomorňou, kam do hĺbky 20 metrov spúšťali na lane nešťastných previnilcov. Po prechádzke ponurými stredovekými priestormi čaká návštevníka na najvyššom nádvorí bonus. Akoby naň dýchol kúsok slnečného Talianska: renesančné arkády s nedávno reštaurovanými sgrafitami. Dolné poschodie s nádhernou gotickou kaplnkou a cennými freskami môžu turisti obdivovať. Na dvoch vyšších má hradný pán pre seba a svojich priateľov poľovníkov apartmány, ale aj hotelové izby. Jedna noc so všetkým komfortom tam stojí 70 eur.

Po vyhnaní Künringovcov do emigrácie (spolčili sa so spomínaným Přemyslavom) sa majitelia hradu striedali, až ho v roku 1664 kúpila grófska rodina Abenspergovcov-Traunovcov od Linca, ktorá Rappottenstein spolu s desiatkami ďalších hradov a palácov dodnes vlastní. Nedávno 73-ročný Ján Nepomuk odovzdal svojmu 44-ročnému synovi Benediktovi Andreasovi žezlo s tým, že musí viesť veľký rodinný podnik napojený na lesné hospodárstvo. Jemu by už iste nestačili hodiny na veži, na ktorých je iba hodinová ručička, lebo v minulosti minúty nerozhodovali.

Počas letných mesiacov patrí Rappottenstein kurzom a seminárom o literatúre a umení, tancu, klasickej a zborovej hudbe, ale aj džezu. V týchto dňoch sa tam nakrúca koprodukčný film o poslednom rytierovi na tróne – nemecko-rímskom cisárovi Maximiliánovi I.

Kráľ vodných hradov

Neďaleko českého hraničného priechodu Nová Bystřice leží pri rezervácii s cenným rašeliniskom pokojné mestečko Heidenreichstein s malebným námestím, na ktorom nechýba starý kostol, radnica, pranier a morový stĺp. Najväčším magnetom pre turistov je však najrozsiahlejší vodný hrad v Rakúsku.

Kampa sa zarezáva do horského masívu a na jej... Foto: Martin Krno, Pravda
Hrad, zámok, Dolné Rakúsko, Kampa sa zarezáva do horského masívu a na jej skalnatých brehoch sa vypína viacero zrúcanín i zachovaných hradov, ako je Krumau.

Niekedy v 12. storočí postavil na skale uprostred močiarov istý Heidenreich, rodinne spriaznený s Künringovcami, hranolovú vežu, ktorá je vysoká 42 metrov a šírka múrov dosahuje 4,5 metra. V roku 1913 udrel do nej blesk. Vari ako varovanie pred nastávajúcim svetovým konfliktom, ktorý rozpútala habsburská monarchia. Tá sa už dávno rozpadla, ale hrozivá jazva sa tiahne naprieč vežou, ktorá ďalej stojí vďaka svojej nesmiernej váhe. Dodnes je jadrom hradu s mohutnými valcovitými baštami, ktoré postupne okolo nej vybudovali. Stavbu obklopuje rybník a bývalá vodná priekopa s dvoma zdvíhacími mostmi. Ani túto pevnosť sa nikomu nepodarilo dobyť, hoci sa o to husiti veľmi snažili…

Vo svojich sálach, ktoré podarí ako-tak vyhriať iba dlhotrvajúcim letným horúčavám, sa ponúka na obdiv starodávny nábytok, dosku jedného zo stolov zhotovili až pred tisíc rokmi! Dômyselne sú vyrobené kreslá, aby spoločensky unavené panstvo nespadlo na dlážku a pokojne spalo až do rána alebo si po jednoduchej úprave operadiel mohlo vyhrievať chrbty pri kozube. S gotickou truhlou, plne naloženou bohatým venom, prišla ktorási nevesta už pred šiestimi storočiami. Najstaršie hodinky však majú „len“ 450 rokov. Stále tikajú, no tiež ukazujú iba celé hodiny.

Takmer dve storočia vládli na tunajšom panstve Puchheimovci, ktorí si vyslúžili ostrohy v bojoch proti Turkom. Neskôr prispievali k rozširovanie myšlienok Martina Luthera. Dokonca vyše 40 rokov v tunajšej tlačiarni dali rozmnožovať texty evanjelickej sekty flaccianerov. V rakúskej ríši však zaviali iné vetry, a tak v roku 1610 Wolf Adam z Puchheimu obozretne prestúpil na katolícku vieru. Takýchto významných ohnísk reformácie bolo vo Waldvierteli niekoľko, no po tvrdej rekatolizácii z odporu proti pápežencom nezostalo nič. Dnes sa k protestantizmu hlási iba niekoľko promile obyvateľov, zväčša prisťahovalci z Nemecka.

V zozname bývalých vlastníkov Slovákov najviac zaujme uhorská dynastia Pálffyovcov. Hrad jej patril dva a pol storočia, až kým v roku 1947 nezomrelo posledné knieža z malackej vetvy, bezdetný Ladislav Pálffy. Ako veno sa rozprávkovo vyzerajúci hrad dostalo do rodiny Kinských, ktorých príbuzní si nárokujú v rámci reštitúcií viacero zámkov v Čechách. Pred štyrmi rokmi gróf Christian Leopold zomrel v požehnanom veku, a tak sa o pamiatku a priľahlé lesné hospodárstvo stará jeho syn Peter Friedrich.

Pravá, nefalšovaná mučiareň

Pôvodne vodným hradom bol aj Pöggstall. Ku gotickému jadru z 13. storočia pristavali štíhle veže a renesančné nádvorie s cennými freskami, podlubím a zaujímavým točitým schodiskom. Charakterizuje ho však najmä masívny rondel – okrúhla pevnosť pred hlavnou bránou.

Trojposchodvé arkády na nádvorí Greillensteinu.
Poeggstall rondel s pomníkom padlých vo...
+5Nádvorie zámku Pöggstall, dole mučiareň a...

Niekedy sa používa aj názov zámok Roggendorf podľa rodiny pôvodom zo Štajerska, ktorá ho dlhší čas vlastnila. Slobodný pán Viliam z Roggendorfu sa stal významným vojvodcom v protiosmanských vojnách. Ako maršalek rakúskeho súdu mal veľký vplyv na politiku dvora Ferdinanda I., zakladateľa veľkej habsburskej ríše. Počas neúspešných bojov o Budín v auguste 1541 bol ťažko zranený a o dva dni zomrel v Šamoríne.

Koncom 18. storočia zámok prešiel do rúk cisárskej rodiny, preto po prehratej prvej svetovej vojne prepadol Rakúskej republike. Tá ho až v roku 1986 za babku predala rovnomennému mestečku. To asi nie je veľmi bohaté, lebo počas našej návštevy bol tento hrad zo všetkých najviac ošarpaný. Pritom sa v jeho rozľahlých priestoroch našlo miesto okrem sál pre kultúrne podujatia aj pre vlastivedné a včelárske múzeum a stálu expozíciu hračiek. Celé kopy historických artefaktov, vyzbieraných od ľudí zo širokého okolia, si možno prezrieť v neveľmi dôstojných priestoroch na povale.

Majú tu však aj múzeum dejín práva vrátane tortúry s unikátnou mučiarňou, ktorej začiatky sa datujú do roku 1593. V roku 1776 vydala osvietená panovníčka Mária Terézia zákaz používať útrpné právo. Sudcovia v Pöggstalle si zrejme povedali, ach čo, precitlivená žienka mučenie zrušila, ale jej nasledovníci chlapi… A tak miestnosť hore vo veži aj so všetkým dovtedy prepotrebnými inštrumentmi dali zamurovať. Habsburgovci sa však už k stredovekým formám vypočúvania nevrátili a na priestory, ktorými sa po dve storočia ozývalo stenanie hriešnikov i nevinných, sa zabudlo.

Prišiel rok 1955, keď krompáčom narazili do duto znejúcej steny. Hádam len objav Tutanchamónovej hrobky bol vzrušujúcejší. Všetko katovo náradie bolo uložené podľa nemeckého, či rakúskeho akurátneho poriadku. Väčšinu mučiacich nástrojov historici poznali dovtedy iba z obrázkov. Keď sa sprievodca s vervou pustil do vysvetľovania detailov, čo sa na čo používalo, niektorým dámam z nášho zájazdu prišlo nevoľno a museli to ísť predýchať na nádvorie.

Cisárska rabovačka

Predtým, ako sa súdnictvo v Rakúsku inštalovalo ako čisto štátna inštitúcia, tzv. zemský súd fungoval na zámku Greillenstein. Prvá písomná zmienka o obrannom hrade rodiny Grellenovcov pochádza z roku 1313. V roku 1534 ho kúpili protestantskí baróni z tirolského Küfsteinu. A tým patrí objekt doteraz, až na to, že sa z nich stali katolíci a titulárne si prilepšili na grófov. Ján Juraj III. dal starý hrad z gruntu prebudovať talianskym majstrom na renesančnú rezidenciu so štvorcovým átriom z dvoch strán lemovaným arkádami a výraznou vežou nad hlavným vchodom.

Nádvorie zámku Pöggstall, dole mučiareň a... Foto: Martin Krno, Pravda
Hrad, zámok, Dolné Rakúsko, Nádvorie zámku Pöggstall, dole mučiareň a rondel s pomníkom padlým v prvej svetovej vojne.

S niekoľkými barokovými doplnkami sa zachoval v tejto podobe dodnes vrátane vnútorného zariadenia. Küfsteinovci i milovníci histórie za to môžu vďačiť aj vzdelanému ruskému dôstojníkovi, ktorý po druhej svetovej vojne, keď Dolné Rakúsko na desať rokov obsadila sovietska armáda, držal nad pamiatkou ochrannú ruku.

Menšiu rabovačku tu uskutočnil neveľmi vydarený cisár František, Napoleonov súčasník. Jazdil po rakúskych hradoch a zámkoch, pričom mu stačilo povedať, to sa mi ale páči, a už umelecký skvost cestoval na jeho novovybudované letné sídlo Laxenburg pri Viedni. Nešlo iba o porcelánové súpravy či obrazy a sochy, ale aj o parkety, tapety, pece, architektonické detaily. Z Greillensteinu sa takto presťahoval krásny kazetový strop z veľkej knižnice. Takže ak chce niekto vidieť riadny mišung historických originálov, treba mu odporučiť neogotický zámok vo Viedenskom lese.

Očividne sa Františkovi nehodil strohý interiér zo súdnych siení, hoci má tristo rokov. A tak sa tu kompletne zachoval aj s kartotékou spisov z obchodných, kriminálnych, ale od polovice 19. storočia aj politických procesov. Samozrejme, dobové zariadenie nechýba ani v reprezentačných sálach a súkromných komnatách. Zámok s anglickým parkom a s rozsiahlou zvernicou krášlia barokové sochy Johanna Fischera z Erlachu, najväčšiu pozornosť si vyslúžila kolekcia trpaslíkov. Greillenstein ako jeden z prvých súkromných zámkov sprístupnili ako múzeum verejnosti v roku 1960, keď sa grófska rodina presťahovala do vedľajších hospodárskych bu­dov.

Kde by mohla spať Ruženka

Ďalším architektonickým drahokamom Waldviertelu je Rosenburg, považovaný za najpôvabnejší renesančný zámok v celom Rakúsku. Nielen kvôli názvu by sa tu dali nakrúcať filmy o spiacej Ruženke. Vypína sa na skale v stometrovej výške nad Kampou, najdlhšou riekou kraja, ktorá na vyše 150 kilometroch vymlela v horskom masíve kľukaté údolie. Dnes je na troch miestach prehradené, pričom stredná vodná elektráreň sa volá podľa hradnej zrúcaniny Dobra. Takže naozaj tu kedysi žili Slovania…

Zámok vo Weitere so štyrmi štítmi a reklamou na...
Základné symboly slobodomurárov zo zbierky na...
+12Vari najväčšie renesančné zámocké nádvorie v...

Podobne ako v iných prípadoch pôvodný hrad v románskom slohu prestavali v 16. storočí na zámok s trinástimi vežami a obrovským nádvorím, ktoré tvorí až 46 arkád. Preto sa tu každoročne odohrávajú rytierske súboje s medzinárodnou účasťou. V júli 1620 sa tu stretli protestantské a katolícke vojská. Ako pripomína pamätný stĺp v prekrásnej ružovej záhrade, dramatické udalosti si vyžiadali smrť 300 mužov, žien a detí. Po rekatolizácii sa majitelia zámku často menili, až ho v roku 1681 vyženil spolu s grófkou Máriou Sprinzensteinovou Leopold Karol Hoyos. Dodnes je vo vlastníctve tejto rodiny nie s maďarskými, ale so španielskymi koreňmi.

Hoci sídlo opakovane zničili požiare, vždy ho obnovili, a to v čoraz romantickejšej podobe. Posledná rozsiahla rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1984 až 1990, keď sa tu konala Dolnorakúska krajinská výstava s názvom Politika, kultúra a konfesie (1500 – 1700). Inak, takého podujatie veľkoryso organizujú každý rok na rozličných miestach Dolného Rakúska a pod rôznymi témami. Pritom sa obyčajne vždy obnoví (a spropaguje) ďalší dovtedy ošarpaný hrad či zámok. Dobrá myšlienka, nie?

Dnes v komplexe nájdete rozmanité muzeálne zbierky od praveku až do 20. storočia, cennú zbrojnicu, úlovky z expedícií hradných pánov v orientálnych krajinách, špeciálnu expozíciu histórie sokoliarstva, ale aj kaviareň, reštauráciu, v priľahlom zámockom hostinci sa dá nocovať. V lete sú tu populárne divadelné predstavenia, ukážky voľného letu dravcov, dni stretnutí s historickými osobnosťami, festivaly ruží a záhrad, jarmoky napodobňujúce obdobie renesancie či veľkonočné a adventné trhy.

Zemepisných názvov Rosenburg či Rosenberg je v Rakúsku i Nemecku neúrekom (jeden máme i na Slovensku – Ružomberok), ale keď sa pri ňom použije slovné spojenie známy zámok, málokto zaváha, že ide o tento nad Kampou.

Rosenau, miesto plné záhad

Zámok Rosenau neďaleko malebného mestečka Zwettl (Svetlá) patrí medzi mladšie pamätihodnosti Waldviertlu. Postavili ho „až“ na sklonku 16. storočia. Neskôr ho dal gróf Leopold Christoph zo Schallenbergu prebudovať v barokovo-rokokovom štýle. Keď ho v 70. rokoch minulého storočia renovovali, objavili pod nánosmi omietok fresky so zvláštnymi symbolmi. Ukázalo sa, že ide o pamiatku po slobodomurároch, ktorí tu mali v 18. storočí významné stredisko.

Rosenburg - zámocká záhrada. Foto: Martin Krno, Pravda
Hrad, zámok, Dolné Rakúsko, Rosenburg - zámocká záhrada.

Niekoľkokrát sa tu zastavil pri ceste do Prahy Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý bol členom tejto sekty podobne ako manžel Márie Terézie rímsko-nemecký cisár František Štefan Lotrinský či ich slávny syn, osvietený panovník Jozef II. Dnes sú tu s podporou Veľkej lóže Rakúska vystavené historicky a umelecky cenné predmety spojené s dejinami tejto tajomstvom opradenej organizácie. V obradnej miestnosti Tempel sa pomerne často konajú seansy slobodomurárov nielen z tejto alpskej krajiny, ale aj z okolitých štátov. Nevynímajúc Slovensko, kde tiež funguje niekoľko lóží.

Na bývalom rozhraní dvoch svetov

Rakúsku sa iba z malého kúska územia odvádza voda prostredníctvom riek Lužice, Vltava a Labe do Severného mora. Kedysi patrilo Českej korune. Vari aj to bol jeden z dôvodov, prečo si ho po prvej svetovej vojne nárokovala Československá republika. Víťazné mocnosti jej však vyhoveli iba čiastočne, sídlo oblasti Weitra (česky Vitoraz) sa ocitlo blízko hranice, na ktorej po roku 1918 postavili colnice a po nástupe studenej vojny železnú oponu.

Hundertwasserbrunnenova fontána na Hlavnom... Foto: Martin Krno, Pravda
Hrad, zámok, Dolné Rakúsko, Hundertwasserbrunnenova fontána na Hlavnom námestí mestečka Zwettl.

Mestečko napojené na zvyšné Rakúsko iba úzkorozchodnou koľajnicou a cestami tretej triedy viac-menej živorilo. Jeho obyvatelia si ani nemohli hovoriť ako my – tam na Západe, tam je sveta žiť… Lebo paradoxne vo Waldvierteli platí, že na západe (i severe) sú južné Čechy. Odrazilo sa to aj na vzhľade zámku, ktorý sa týči nad mestom.

Mesto s pevnosťou založil v roku 1201 Hadmar II. pre nás už zo známej rodiny Künringerovcov. Po bitke na Moravskom poli ich majetok skonfiškovali Habsburgovci. Na prelome 16. a 17. storočia cisársky architekt talianskeho pôvodu Pietro Ferrabosco pôvodný hrad prebudoval na impozantný trojposchodový zámok so štíhlou vežou. Neskôr pribudli barokové štíty, s akými sa stretávame zväčša iba na meštianskych domoch. Vnútorné renesančné arkády obdĺžnikového nádvoria zdobia kamenné hlavy levov, meče a mušle svätého Jakuba, čo sú symboly španielskeho pútnického mesta Santiaga de Compostela a rovnomenného rádu, ktorého veľmajstrom bol vtedajší majiteľ Weitry, komorník cisára Rudolfa II., Wolf Rumpf z Wiehlrossu. Po jeho smrti prešiel majetok na švábsku dynastiu Fürstenbergovcov, ktorá sa však od roku 1848 po zrušení poddanských miest môže tešiť už „len“ z vlastníctva zámku a rozsiahlych lesov a polí v okolí.

Po páde železnej opony kraj ožil najmä vďaka obojstrannej prihraničnej turistike a obchodu s Čechmi. Na školách dokonca zaviedli veľmi racionálne popri angličtine ako povinný jazyk češtinu, ktorú chodia učiť nezamestnané učiteľky z južných Čiech. Mestečko so svojím nepravidelným námestím, farským kostolom a zachovanými hradbami a bránami je ako vymaľované.

Zámok sa zaskvel vo svojej niekdajšej kráse v roku 1994, keď sa tu konala spomínaná krajinská výstava, ale pod názvom Z veže až do pivníc. Z iniciatívy profesora Felixa Dvořáka, pôvodom českého komponistu, sa tu v roku 2004 vytvorila tradícia hudobných festivalov na zámockom nádvorí. Diváci sa vôbec nemusia báť dažďa, lebo celú plochu prekrývajú štyri nadrozmerné dáždniky. V chladných dňoch sa dokonca priestranstvo vyhrieva.

V zámku okrem historických exponátov možno vidieť pivovarnícke múzeum. V 17. storočí totiž v meste bolo až 33 meštianskych, jeden mestský a jeden panský pivovar, teraz fungujú len dva. No jeden z nich so značkou Weistras je najstarším mestským pivovarom v Rakúsku, Weitrania dostali privilégium na varenie zlatého moku v roku 1321 od rakúskeho vojvodu Friedricha III. Pekného.

V pivničných priestoroch umiestnili tiež Múzeum železnej opony, ktoré omnoho objektívnejšie ako teraz na Slovensku mapuje túto neľahkú dobu na mieste, kde sa stretával západný a východný svet. Rakúsko bolo a ostalo neutrálnym štátom, tak si môže zdravú rozvážnosť bez emócií a ideologické balastu dovoliť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #hrad #zámok