Kým na Slovensku sa zatiaľ držíme tradičných Vianoc s Ježiškom, Američania nedajú dopustiť na Santa Clausa, škriatkov, soby… Pritom Santa, ako ho poznáme dnes, uzrel svetlo sveta len v 19. storočí, keď básničku „Noc pred Vianocami“ Clementa Clarka Moora ilustroval Thomas Nast chlapíkom v červenom oblečení s vrecom darčekov.
Zlomyseľní grécki škriatkovia
V Grécku a ďalších krajinách južnej Európy spôsobujú počas sviatkov neplechu zlí škriatkovia známi ako „kallikantzari“. Tieto stvorenia žijú podľa legendy celý rok v podzemí, kde usilovne pília „strom života“, aby tak zničili celý svet. Avšak vždy, keď sa im to už-už podarí, nastanú Vianoce. Jediný dátum, keď môžu opustiť podzemie, je 12 dní pred sviatkami, a vtedy sa snažia dohnať všetko zlé, čo po celý rok nestihli na povrchu spôsobiť. Zemi ale vždy pomôže milosť, ktorú dostane a ochráni ju pred záhubou. Podľa niektorých zdrojov sú títo škriatkovia takmer slepí, ich šušlanie nenapraví ani logopéd a na večeru si servírujú žaby, červy a podobne. Okrem iných zlých skutkov sa vraj mimoriadne vyžívajú v močení na kvetinové záhony a ničení vianočných ozdôb. Ľudia sa proti nim vraj môžu brániť zapálením ohňa v kozube alebo zavesením prasacej čeľuste nad dvere…
Mexické bitie hviezdy
Jednou z populárnych vianočných tradícií v Mexiku, je „las posadas,“ pri ktorom si ľudia pripomínajú putovanie Márie a Jozefa a ich hľadanie miesta na prenocovanie v Betleheme. Krojovaná deväťdňová púť „svätej rodiny“ po susedoch a okolí vyvrcholí vianočnou oslavou, na ktorej nesmie chýbať vianočná ruža, punč a cukríkmi plnené (hlinené) hviezdy – piñatas, ktoré musia deti rozbiť. Darčeky sa rozdávajú až na Troch kráľov.
Švédsky deň svätej Lucie
Mnoho škandinávskych národov si uctieva svätú Luciu, tradícia vzišla práve zo Švédska. Jednotlivé mestá si každoročne vyberú niektoré dievča za Luciu, ktoré bude v bielych šatách viesť sprievod svetla, čo rozžiari tmy. Jej hlavu zdobí veniec – kedysi so sviečkami, dnes s elektrickými žiarovkami. Chlapci si nasadia vysoké kužeľové čiapky z papiera a v rukách nesú paličky s hviezdami.
Austrálske barbecue a pieskový snehuliak
Austrália má počas Vianoc najhorúcejšie leto, takže stromčeky, snehuliaky a pečené husi dostávajú celkom inú „príchuť“. Krajina však pomaly prechádza z tradičných osláv na sviatkovanie, ktoré sa akosi lepšie hodí k letnému počasiu – na plážach budujú „pieskuliakov“ a stretávajú sa pri spoločných grilovačkách.
Dvanásť ukrajinských chodov
Viaceré národy v tejto oblasti zvyknú mať na večeru 12 chodov – každý pre jedného apoštola. Keďže Štedrý deň je však tiež dňom pôstu, jedlo neobsahuje mäso, vajcia, ani mliečne výrobky. Naopak, podáva sa veľa rýb, húb a obilnín a tiež uhorky, knedle a šišky. Večeru sprevádza mnoho tradícií, napríklad, že jesť sa nezačne, kým sa na oblohe nezjaví prvá hviezda.
Nórski trpaslíci
V tejto severskej krajine nosí darčeky škriatok. Nisse je v škandinávskej tradícii dobrý domáci duch, ktorý vraj vyzerá ako malý človiečik s červenou čiapkou a stará sa o konkrétnu farmu alebo dom. V 19. storočí prebral škriatok úlohu roznášania darčekov a začali ho volať Julenisse. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou nórskych Vianoc. Ľudia mu za odmenu chystajú kašu s maslom, aby nebol hladný a nervózny.
Ruský ľadový kúpeľ
Ortodoxné Vianoce v Rusku, Bulharsku či Grécku sa líšia od našich okrem dátumu aj v miere otužilosti. Kým my si radi navlečieme vlnený pulóver a zapneme televízor, muži z týchto krajín na Troch kráľov často poskáču do mrazivej vody a zaplávajú si. Kňaz hodí do vody kríž a muži sa ho snažia chytiť. Ten, kto sa k nemu dostane ako prvý, bude mať počas celého ďalšieho roka požehnanie a šťastie.
Rakúsky zločinný Krampus
V alpských krajinách ako Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko má Mikuláš ďalšieho kolegu – diabolského Krampusa. Aj keď sa mu pripisuje mnoho vizáží, zvyčajne ide o chlpatého polocapa s dlhým jazykom a ešte dlhšími rohmi. Je obmotaný reťazami a na cestu hrká kravským zvoncom. Má za úlohu trestať neposlušné dievčatá a chlapcov.
Anglické papierové veličenstvo
Tamojšie deti píšu už pred sviatkami list so zoznamom svojich prianí. Neposielajú ho však Ježiškovi poštou, ale spália v kozube, aby si ich želania mohol prečítať z dymu. Počas Vianoc si dávajú na hlavu papierové čiapky a koruny. Táto tradícia siaha ešte do rímskych čias. Koruny si deti nájdu v papierových tubách zabalených ako veľký cukrík spolu s malým darčekom (podkova, zrkadielko, hracie karty, meter, skrutkovač, adresár, otvárač na fľaše či pero) a vtipom, slávnym výrokom alebo mottom.
Fínska sauna
Fínsko by sa pokojne mohlo premenovať na Vianocovo. Práve odtiaľto pochádza známy Santa a aj samotná príroda je tu v zime jedna rozprávka. Vianocovať začínajú Fíni už na Štedrý deň ráno, keď si dajú tradičný ryžový nákyp. Oslavy sa ďalej nesú v znamení kolied, perníkov, sviatočného piva alebo vareného vína Glögi. Neboli by to však pravé fínske Vianoce bez poriadne dlhého pobytu v saune.