Na Silvestra sa napríklad v minulosti hrala takzvaná hra šťastia. „Na stôl do radu sa postavilo šesť prevrátených hrnčekov a pod každý sa dala jedna vec, a to myrta, prsteň, popol, soľ, peniaz a chlieb.
Hľadajúci so zaviazanými očami siahal naslepo po hrnčeku a to, čo pod ním našiel, veštilo jeho blízku budúcnosť. Myrta znamenala blízke zásnuby, prsteň sobáš, popol smrť, soľ chudobu, peniaze bohatstvo a chlieb hojnosť jedla,“ vysvetlila Baráthová.
Celkovo však boli počas Silvestra najviac aktívne dievčatá. Tie napríklad lúpali v daný deň jablká, pričom koža z nich musela ostať v jednom kuse, neprerušená. „Potom ju prehodili pravou rukou cez hlavu a ľavé rameno za seba a z tvaru, ktorý spadnutá šupa vytvorila, hádali začiatočné písmeno mena svojho budúceho ženícha,“ priblížila zvyk kežmarská historička.
Iné išli podľa jej slov po meste či dedine a postavili sa pod okná cudzích domov. Podľa témy rozhovoru domácich usudzovali, aký osud čaká dievčatá v budúcom roku. „Ak bola téma vážna a smutná, mali mať problémy,“ dodala. Osud sa tiež veštil aj z orecha, ktorý sa naslepo vytiahol z mecha. Dobré jadro predpovedalo pohodu, skazené chorobu alebo aj smrť.
„Tí, ktorí počas Silvestra neholdovali zábave, išli poobede alebo večer do kostola poďakovať Pánu Bohu za prejavenú milosť v odchádzajúcom roku a poprosiť ho o pomoc v novom roku,“ uzavrela Baráthová.