Čo takto toalety, zvieracie penisy či škaredé obrazy neznámych autorov? Argentínsky internetový denník Infobae vybral niekoľko kurióznych múzeí, medzi ktoré zaradil aj pražské Múzeum stredovekých mučiacich nástrojov.
Praha je rozprávkové mesto, začína argentínsky denník svoju upútavku na Múzeum útrpného práva a mučiacich nástrojov na pražskej Celetnej ulici. V ňom je vystavených približne 100 exponátov a desiatky rytín, to všetko podfarbené audiovizuálnymi efektmi.
Čo robiť s obrázkom, listom či medvedíkom od bývalého milého? Väčšina predmetov po ohrdnutej láske končí v koši, tak prečo ich nedať do múzea. To v chorvátskej metropole Záhrebe, nazvanom Múzeum rozbitých vzťahov, vystavuje napríklad aj svadobné šaty, darované, samozrejme, až po rozvode.
Zrejme najväčšiu svetovú zbierku penisov a ich častí zhromaždilo Islandské falologické múzeum v Reykjavíku otvorené v roku 1997. Jeho súbor obsahuje asi 280 exemplárov deväťdesiat živočíšnych druhov. V roku 2011 pribudla aj ľudská vzorka, ktorú múzeu daroval Pall Arason, ktorý zomrel ako 95-ročný, vraj známy sukničkár. Najväčší z vystavených penisov meria 1,7 m, váži 70 kg a patril veľrybe, najmenší má asi dva milimetre a patril škrečkovi.
Medzinárodné múzeum špionáže vo Washingtone ponúka viac ako 750 artefaktov, vrátane pištole v rúži, okuliarov s kyanidom či topánok s vysielačkou agenta Smarta. Vidieť sa tu dá aj šifrovací prístroj Enigma, dáždnik, ktorým bulharská tajná služba zavraždila disidenta Makarova, či holubia kamera.
Najstaršie múzeum zločinu nemohlo vzniknúť nikde inde ako v Londýne. Pôvodne slúžilo na výučbu policajtov a dodnes do neho nemá verejnosť prístup. V roku 2015 v októbri bola časť zbierky zapožičaná Londýnskemu múzeu na polročnú výstavu.
Múzeum škaredého umenia vzniklo v 90. rokoch minulého storočia v americkom Bostone a vystavuje „najškaredšie“ diela neznámych umelcov. Aj z nich sa však jedného dňa môžu stať milionári, pretože aj v umení platí zákon ponuky a dopytu.
V múzeu Kunstkamera, ktoré založil v roku 1714 cár Peter I. v ruskom Petrohrade, dostávali svojho času návštevníci pri vchode pohárik vodky. Toto Múzeum antropológie a etnografie totiž vystavovalo už vtedy aj anatomické kuriozity, ako siamské dvojčatá či deformované ľudské plody.
Ripleyho Verte či nie! nie je len múzeum, ale celý systém, ktorý prezentuje kuriozity všetkého druhu v rôznych formátoch. Ide totiž o značku, ktorú založil v 20. rokoch minulého storočia americký karikaturista Robert Ripley ako prílohu novín opisujúcu bizarné udalosti. Dnes táto sieť zahŕňa televízne a rozhlasové relácie, múzeá po celom svete a vydáva knihy kuriozít.
Múzeum toaliet by asi málokto hľadal práve v Indii. Založené bolo v Dillí a jeho zbierka z päťdesiatich krajín ponúka historický prierez hygienickými systémami rôznych národov. Podľa stránok tohto múzea vymysleli prvý typ splachovacieho záchodu už pred 3 000 rokmi na území dnešného Bahrajnu.