Najznámejšie ruské múzeum Ermitáž je plné mačiek, medzi starými múrmi ich pobehuje až 70. Nie sú tam však pre zábavu, majú za úlohu strážiť vzácne poklady pred hlodavcami. Mačaco-múzejná tradícia siaha až do roku 1745, k dekrétu cisárovnej Alžbety, dcéry Petra Veľkého, zakladateľa Petrohradu.
Stonehenge bol pred 100 rokmi na predaj. V aukcii ho kúpil istý Cecil Chubb za 6 600 libier (8 300 eur) pre svoju manželku. Tá z darčeka nebola práve nadšená, a tak manžel najstaršie slnečné hodiny z mladšej doby kamennej vrátil späť národu.
Central park v New Yorku má tajomné navigačné znamenia. Každá lampa má pri svojej základni štyri čísla, ktoré majú návštevníkom pomôcť rýchlo sa v obrovskom parku zorientovať. Prvé dve číslice odkazujú na názov najbližšej ulice a druhé dve uvádzajú, či sa kandeláber, pri ktorom práve stojíte, nachádza na východnej alebo západnej strane parku – párne čísla označujú východ a nepárne západ. Napríklad číslo 7420 na pouličnej lampa znamená, že ste poblíž 74. ulice, na východnej strane Central parku.
Kabinet predsedníčky britskej vlády Margaret Thatcherovej svojho času vážne zvažoval veľký lov na slávnu Lochnesskú príšeru. Hovorilo sa dokonca o použití delfínov z Ameriky, ktoré mali pomôcť netvora vo vodách jazera nájsť.
Tvár svetoznámej Sochy slobody, ktorá je dominantou New Yorku, vymodeloval sochár Auguste Bartholdi podľa svojej matky Charlotte. Celá práca mu zabrala dohromady deväť rokov. Socha mala pôvodne stáť pri Suezskom prieplave, nakoniec ju Francúzi darovali Amerike. Z Európy putovala loďou do New Yorku v 350 kusoch.
Počas nemeckej okupácie v rokoch druhej svetovej vojny bola Eiffelova veža v Paríži pre verejnosť uzavretá. Laná výťahu prestrihli a Parížania sa na svoju dominantu mohli pozerať len z diaľky. Nacisti dokonca umiestnili na vrchol veže svastiku, ale vietor ju zhodil dole, a tak ju nahradili menšou.
Monumentálne mauzóleum a dojímavý odkaz lásky Tádž Mahal z bieleho mramoru podnes berie dych. Obrovská komplikovaná stavba nevyrástla z večera do rána – 22 000 ľudí a 1 000 slonov na nej pracovalo 17 rokov. Šáhdžahán plánoval postaviť podobnú budovu z čierneho mramoru aj na opačnej strane rieky Jamuna.
Najvyššia hora sveta je Mount Everest. Alebo nie? Prísne vzaté, pokiaľ by sme hory merali od ich základne až po vrchol, prvenstvo by získal Mauna Kea na Havaji, ktorá sa pýši 10,2 kilometrami a 8,8-kilometrový Everest jasne prevyšuje. Problém je, že značná časť Mauna Kea sa nachádza pod hladinou mora. Ak by si však Everest niekoľko storočí počkal, možno by na havajského velikána dorástol – každý rok sa totiž v dôsledku pohybu tektonických dosiek zväčší o celé 4 milimetre.
Najväčší cintorín sveta sa nachádza v Číne. Nie je síce oficiálnym miestom piety, napriek tomu skrýva smutné prvenstvo. Reč je o Veľkom čínskom múre – pri jeho výstavbe umrelo podľa záznamov až milión ľudí. Navyše, ako potvrdila NASA, nie je pravda, že ho vidieť z vesmíru.
The Golden Gate Bridge určite nedostal meno podľa svojej farby. Slávny visutý most je oranžový a jeho oficiálna internetová stránka dokonca zverejnila presný kód farby, aby si fanúšikovia mohli doma svoje minirepliky vyrobiť čo najvernejšie. Sanfranciský most vďačí za svoje meno úžine Golden Gate, nad ktorou sa tiahne.
Hong Kong sa môže pochváliť väčším množstvom mrakodrapov ako New York. Je ich tam vyše 300, zatiaľ čo v najväčšom americkom meste okolo 240, aj keď je pravda, že v oboch mestách veľstavby stále pribúdajú.
Slávny nápis Hollywood má celkom prozaickú históriu. Na kopec Mount Lee ho umiestnili, vtedy v podobe Hollywoodland, ešte v roku 1923 ako obrovský bilbord. Vydavateľ Los Angeles Times Harry Chandler využil úbočie nad mestom ako reklamný priestor pre svoj biznis s nehnuteľnosťami. Nápis, ktorý mal pôvodne pútať pozornosť zákazníkov len niekoľko mesiacov, je aj osemdesiat rokov po Harryho nápade stále na mieste.