Big Ben nie je londýnska hodinová veža
Mnoho turistov sa „prichádza odfotiť k Big Benovi“ a tešia sa, keď „už zdiaľky Big Ben vidia“, no v skutočnosti no nikto z nich neuvidí, ani neodfotografuje, nanajvýš si ho môže vypočuť, keď začne odbíjať. Big Ben je totiž v skutočnosti zvon. A ak máte náhodou so sebou v Londýne rozladenú gitaru, môžete si ju podľa Big Bena naladiť – zvoní totiž tónom E.

V Afrike je jediné metro
Nachádza sa v egyptskej metropole Káhira. Sieť podzemných trás tvoria tri linky a s ich výstavbou sa začalo v 80. rokoch. Vo všetkých vlakových súpravách sú prostredné vagóny číslo 4 a 5 označené červeným pruhom – sú určené iba pre ženy, ktoré si neželajú cestovať spoločne s mužmi.
Ďalšie dva vagóny označené zeleným pruhom slúžia cez deň len pre ženy, avšak po 20. hodine v nich smú cestovať aj muži. Ženy však môžu podľa svojho uváženia slobodne cestovať v akomkoľvek vagóne. Toto opatrenie mesto zaviedlo na ochranu dám a dievčat pred prípadným sexuálnym obťažovaním.
Dubajčanov nie je v Dubaji najviac
Väčšinu obyvateľstva tohto mesta v Spojených arabských emirátoch tvoria cudzinci. Miestnych je z celkového počtu jeden a pol milióna len 15 %. Až 51 % obyvateľov pochádza z Indie, 16 % z Pakistanu, 9 % z Bangladéša, 3 % z Filipín a 3 % sa definujú ako „západniari“.
Cudzinci tu žijú s pracovným povolením, bez ktorého musia Dubaj do 30 dní opustiť. Aj preto v meste takmer neexistuje nezamestnanosť. Kriminalita je tiež mimoriadne nízka. Posledne však verejnosť pobúrili správy o zlom zaobchádzaní s robotníkmi.
Emirát Dubaj, ktorý leží na pobreží Perzského zálivu, značne zbohatol na ťažbe ropy od roku 1966, dovtedy sa obyvatelia zaoberali prevažne obchodom so zlatom a perlami.

Kúpa menšieho auta v Pekingu je viac než komplikovaná
Obyvateľom čínskej metropoly, ktorí túžia šoférovať, nestačí len zájsť do obchodu a vybrať si vysnívanú značku a farbu.
Pekinčania, ktorí sa rozhodli pre vozidlo s menej ako piatimi sedadlami, musia čakať na svoju ŠPZ do každomesačnej lotérie a potom sa len dúfať, že sa na nich usmeje šťastie.
Tento systém vedenie mesta zaviedlo, aby sa zmiernili dopravné zápchy na cestách a tiež enormné znečistenie ovzdušia.

Moskovčania cestujú expresne
Moskovská verejná doprava je jednou z najrýchlejších na celom svete. Predbehli ju len čínske a japonské dopravné systémy. Metro v ruskej metropole má až 12 liniek, ktoré denne prevezú 8 miliónov cestujúcich, a tak niet divu, že patrí aj medzi najväčšie a najvyťaženejšie.
Na uliciach organizujú ľuďom čas niekoľkohodinové „probky“, teda zápchy, preto mnohí cestujú práve metrom. Moskovčania môžu medzi traťami prestupovať v uzloch, kde sa krížia niekedy aj tri alebo štyri linky.
Unikátom je tamojšia hnedá Kruhová linka, ktorá spája na svojej dráhe všetky ostatné linky.
Stanice moskovského metra sú tiež vyhľadávaným cieľom milovníkov umenia, najmä prvá a druhá trať sú ozajstnými architektonickými skvostami.
Prvé zastávky sa budovali ešte za Stalina, socialistický realizmus sa tu snúbi s bohatou dekoratívnosťou štýlu art deco, na stenách sa skvejú obrie mozaiky, ktoré režim obľuboval, a priestor dopĺňajú sklené stĺpy a kovové sochy zvierat.
Metro v Moskve stále rastie, neustále pribúdajú nové stanice aj linky.

Benátky sa možno premenia na mesto duchov
Talianska Venezia má 270 000 obyvateľov, z toho v historickom centre s kanálmi, ktoré sa najčastejšie asociuje s Benátkami, žije približne 60 000 ľudí. Ročne sem však docestuje viac ako 18 miliónov turistov, čo je priemerne 50 000 denne.
Počet návštevníkov teda prevyšuje domácich a tí sa čoraz húfnejšie vysťahuvávajú, pretože príliv turistov, okrem iného, neúnosne zvyšuje všetky ceny. Niektorí analytici predpovedajú, že Benátky sa zmenia do roku 2030 na mesto duchov respektíve len akýsi zábavný park.

V Amsterdame je viac bicyklov ako obyvateľov
Obľuba jazdiť na dvoch kolesách je prospešná nie len pre zdravie a peňaženky, ale pomáha aj dostať sa do práce či školy bez uviaznutia v zápchach. Amsterdamčania však milujú bicykle tak veľmi, že ich niektorí majú hneď niekoľko – v meste je 880 000 bicyklov na 800 000 obyvateľov.
Holandsko je úplne rovinaté, takže žiadne náročné šliapanie do kopcov tu nehrozí. Má navyše neuveriteľné množstvo cyklochodníkov (fietspad). Turisti si tu môžu požičať tento dopravný prostriedok za približne 8 eur na deň alebo si na čas kúpiť starší z bazára.
Zaujímavosťou sú špecializovaní sprievodcovia mestom na bicykloch, mapy s poznávacími trasami, ale aj „cyklistické hotely“.

Najstaršia ZOO sveta je u susedov
Viedenskú Tiergarten Schönbrunn založili ešte v roku 1752, čo z nej robí predchodkyňu všetkých ostatných. Spočiatku do záhrady mali prístup iba členovia cisárskej rodiny, dnes ju môžu obdivovať všetci.
Maximálne kvalitná a precízna starostlivosť o zvieratá z nej robí aj jednu z najlepších a vždy sa v celosvetových rebríčkoch umiestňuje na popredných priečkach.
Má viacero pavilónov, niekoľko tisíc metrov štvorcových patrí dažďovému pralesu s exotickými zvieratami, akváriá a teráriá sa hemžia amazonskými živočíchmi, na svoje si prídu aj milovníci insektu, či fauny a flóry púští, ale aj polárnych oblastí.
Opera v Sydney je 14-krát drahšia ako sa plánovalo
Pôvodný odhad predpokladal, že výstavba novej budovy opery od architekta Jörna Utzona v Sydney bude stáť 7 miliónov austrálskych dolárov.
Po desiatich rokoch, keď veľkolepú stavbu dokončili, sa na účtenke zjavila suma viac ako 100 miliónov.
Od roku 2007 patrí Sydney Opera House medzi lokality svetového dedičstva UNESCO. Zároveň je to prvá stavba, ktorú zapísali na tento zoznam ešte počas života jej autora.

Parížsky syndróm – (neoficiálna) choroba
Paríž sa v cestovateľských príručkách často vykresľuje ako mesto histórie, krásy, šarmu, ale aj bagiet, croisantov, pruhovaných tričiek, baretiek, šansónov, nazývajú ho mestom lásky, svetiel, módy, galérií a múzeí…
Mnoho turistov si preto francúzsku metropolu pred cestou vysníva ako dokonalé, priateľské a totálne bohémske miesto. Keď sa však do Paríža konečne dostanú, nastane veľké sklamanie. Uvedomia si, že Paríž je síce pekný, ale nie až taký nádherný, ako si predstavovali.
Odborníci u niektorých rozčarovaných turistov rozpoznávajú spoločné príznaky, ako kombinácia úzkosti a fyzických a psychických problémov.
Psychológovia pomenovali tento jav ako parížsky syndróm.

Zdroj: Whenonearth.net; Cntraveler.com; Zazij-moskvu.cz; Idem.sk; Mojerakusko.sk; Wien.info; Couriermail.com.au