Turizmus tu veľké tradície nemal. Nebolo prečo. Veď skoro v každej doline bola nejaká skláreň, keramická fabrička či huta. Vďaka priemyslu región prosperoval a vďaka peknej prírode sa postavilo veľa kúrií, kaštieľov, hradov i zámkov.
A kostoly, ktoré sa dajú obdivovať celé hodiny, sú skoro v každej dedinke. Aj klíma je tu dobrá. Ak vám je v lete prihorúco aj pri vode, raz-dva sa vybehnete schladiť do horských smrečín či podhorských dubín. Teraz sa už tak ľahko nestratíte.
Mnohé trasy k turistickým zaujímavostiam sú už vyznačené. Na ich značenie a celkovú propagáciu regiónu ako turistickej destinácie si tunajšie mestá a obce i aktívni dobrovoľníci a firmy pred štyrmi rokmi založili organizáciu Turistický Novohrad a Podpoľanie.
Tá má pomôcť nastaviť turizmus v regióne ako priemyselné odvetvie. Rozvinutý turizmus by aspoň čiastočne nahradil pracovné miesta zaniknuté v ešte nedávno prosperujúcich fabrikách. Tak navštívte náš kraj. Spoznáte málo známe zákutia i kultúrne pamiatky a pomôžete tunajším ľuďom.
Málinská priehrada
Jazero nad Málincom je skvost pre oko i dušu. Kúpať sa tam však nedá, lebo vodu z priehrady pije celý región. No ďalšie turistické radosti si v okolí môžete užiť do sýtosti. Málo frekventované okolité cesty sú rajom pre cykloturistov.
Do hôr, ale aj k rieke Ipeľ je vyznačená kopa turistických trás. Nad priehradou, približne štyri kilometre, je rekreačná oblasť Kokava – Háj s možnosťou ubytovania.
V Divíne sprístupnili skvost renesančnej architektúry
Renesančný kaštieľ pod severnými múrmi hradu Divín dal v 17. storočí postaviť gróf Imrich Balaša. Neskôr prešiel do vlastníctva rodu Zichyovcov. Povojnové obdobie a zmeny režimu kaštieľu neprospeli. Chátral až do roku 2012. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcií je dnes Zichyho kaštieľ výraznou architektonickou dominantou obce i celého Novohradu.
Foto: Pravda, Martin Krno
Národná kultúrna pamiatka je obohnaná pevnostným múrom so štyrmi mohutnými bastiónmi. Pre verejnosť ponúka viacero stálych expozícií. V hlavnom pavilóne je expozícia venovaná hradu Divín. Sú tu vystavené exponáty z archeologického výskumu a z histórie kaštieľa.
História obce je prezentovaná od praveku po súčasnosť. Expozície nárožných bášt sú zamerané na čaro kachlíc, poľovnícke trofeje a staré fotografie. Kaštieľ však neponúka len pasívne exponáty. V múzeu sú tiež zriadené tvorivé dielne. Rezbárska a maliarska. Návštevu kaštieľa si spríjemnite kúpaním v neďalekej Ružinskej priehrade.
Na Poľane zadarmo – koliba pre turistov
Pastiersku kolibu na Poľane-Javorinke vlani zrekonštruovali. Slúži na prenocovanie peším turistom pri potulkách Poľanou. Útulňa je otvorená počas celého roka, ponúka osem priční a zopár lavíc na prespanie, no je potrebné mať vlastný spací vak. Prameň s pitnou vodou je sto metrov pod kopcom. Útulňa bola pôvodne kolibou pastierov. Domáci gazdovia ju využívali pri pasení oviec a dobytka.
Podobných kolíb je v okolí viacero, no nevyužívajú sa už desiatky rokov. K Javorinke vedú tri prístupové cesty. Prvou je asfaltový chodník z lokality Javorinka-Kútik od panoramatickej tabule. Táto prechádzka trvá približne tri minúty. Odhodlanejší turisti dosiahnu útulňu po trištvrte hodine chôdze, ak sa vyberú z Hriňovej cez vrch Javorinka.
Trasa je neznačená, viesť vás bude chodník cez lúky. Poslednou možnosťou, ako sa dostať k útulni, je hodinová turistika, ktorá sa začína v časti Hriňovej Bystré-Vrátka po zelenej značke, neskôr sa odpojíte na neznačené horné lazy Pivnička a cez vrch Javorinka.
Nový zámok v Novohrade – Haličský zámok je už otvorený
Nová história renesančného zámku v Haliči sa začína písať v roku 2016. Súkromný majiteľ počas tejto sezóny prvýkrát otvoril brány pre verejnosť. Expozície ponúkajú históriu zámku, ale aj obce Halič. V areáli zámku je park s jazerom, skleník s exotickými kvetinami.
Foto: Pravda, Števo Rimaj
Turistom je k dispozícii reštaurácia i športoviská. Podobu mohutnej renesančnej pevnosti dala haličskému kaštieľu rodina Forgáčovcov, ktorá tu sídlila nepretržite od roku 1554 až do roku 1848. História kaštieľa sa však začala písať ešte predtým.
Na malom kopci uprostred obce Halič postavila rodina Lossonczy v druhej polovici 13. storočia stredoveký hrad. Ten bol časom zničený v dôsledku bojov proti Matúšovi Čákovi. V roku 1451 hrad obsadil Ján Huňadi a od roku 1548 bol vo vlastníctve rodiny Istvána Lossonczyho. Svadbou Anny Lossonczy a Žigmunda Forgáča sa začína písať história obnovy a prosperity hradu. Žigmund Forgáč sa stáva právoplatným majiteľom hradu po smrti svojej manželky Anny.
V roku 1612 investuje značný majetok do rekonštrukcie. Mení ho na impozantný kaštieľ so šiestimi rohovými vežami. Neustále boje však Forgáčovcov prinútili kaštieľ opevniť. Gróf János Forgáč v roku 1767 zakladá v kaštieli prvú manufaktúru na výrobu súkna v Uhorsku. Z haličského súkna sa okrem vojenských uniforiem časom začali šiť aj fraky.
Interiér kaštieľa nebol o nič menej impozantný ako jeho význam. Vzácne gobelíny, fajansy, bohatá knižnica v talianskych skriniach, historický nábytok či talianske umelecké diela z mramoru sú len rýchlym výpočtom toho najvzácnejšieho.
Poľana – Kaľamárka je raj pre skalolezcov
Poľana je nielen jednou z najznámejších biosférických rezervácií Európy, rajom pre turistov, vlky i medvede, je aj rajom skalolezcov. Prírodná pamiatka Kaľamárka sa nachádza približne päť kilometrov severne od Detvy vo štvrtom stupni ochrany prírody. Je jednou z najpopulárnejších slovenských prírodných lezeckých stien na Slovensku.
Úchvatné vyvrelinové bralá boli eróziou rozčlenené do stien, veží a komínov, čo vytvorilo ideálne lezecké podmienky. Skaly majú priemernú výšku dvadsať metrov a nachádzajú sa tu lezecké cesty od najľahších až po veľmi náročné. História lezenia na Poľane opisuje bohaté možnosti tohto športu.
Pre ochranu prírody je však povolené liezť len vo vyčlenených oblastiach. Kým však prišli prví lezci, stálo na Kaľamárke už od bronzovej doby hradisko chránené neprístupnými skalami. Práve skalné útvary posilňovali obranný systém, ktorý chránil priechody k bohatým banským mestám stredného Slovenska. Zánik hradiska spôsobil požiar.
Lezci si medzi sebou neraz rozprávajú historky o tom, ako asi dobyvatelia zdolávali nástrahy vysokých stien, ktoré dnes zdolávajú oni sami. Kaľamárkou sa pôvodne nazývalo len vyvreninové zoskupenie brál neďaleko miestnej horárne. Dnes názov zahŕňa širšiu lokalitu, do ktorej patrí ďalšia veľmi príjemná skalná lezecká oblasť – Skaly pod chatkami. Táboriť sa dá na lúke pri chatkách v bezprostrednej blízkosti skál. Táborisko má zdroj pitnej vody a je dostupné motorovými vozidlami.
V Lučenci otvorili synagógu – skvost architektúry
Neologická synagóga v Lučenci postavená v rozpätí rokov 1922 až 1925 je architektonickým dielom Leopolda Baumborna, ktorý je známy ako projektant najkrajších synagóg v Uhorsku. Lučenská synagóga – posledná veľkolepá maestrova realizácia – je najväčšou synagógou na Slovensku. Objednávku na výstavbu zadala Židovská náboženská obec v Lučenci, ktorá mala pred prvou svetovou vojnou 2 088 členov.
Foto: Roland Vass
Synagóga s kapacitou 1 100 osôb, vysvätená roku 1925, slúžila svojmu účelu až do roku 1944. Počas vojny bola budova poškodená a počet členov obce sa zmenšil na jednu desatinu. Preto židovská náboženská obec v roku 1948 predala synagógu mestu s odôvodnením, že nemá dostatok financií na správu. Týmto predajom sa začala smutná história stavby.
Synagóga dlhé roky slúžila ako sklad obilia alebo prázdna chátrala. A to aj napriek tomu, že sa ponúkali stále nové projekty na rekonštrukciu a návrhy možného využitia. Nakoniec sa mestu podarilo synagógu zrekonštruovať a v máji ju otvorili pre verejnosť.
Slúži ako kultúrne centrum na organizovanie koncertov, kongresov, výstav, ale aj ako obradná sála. Je v nej inštalovaná stála expozícia histórie synagógy. Expozícia ponúka aj predmety používané židovskou obcou i časová schránka objavená počas rekonštrukčných prác.
Zvláštnosťou synagógy je, že ju nájdete skrytú medzi obytnými panelákmi. Vstupné na komentované prehliadky je symbolické euro pre dospelého a päťdesiat centov pre dieťa.