Každé dva roky postaví hostiteľská krajina megalomanské komplexy za stovky miliónov, prinesie zapálenú pochodeň a na niekoľko týždňov sa stane centrom pozornosti sveta.
Niektorým sa aj po zhasnutí ohňa a reflektorov podarí premeniť športoviská na prosperujúce rezorty a tak im vdýchnuť druhý život. Iné však ostanú napospas poveternostným podmienkam a prírode.
V brazílskom Riu sa naplno rozbehlo slávenie najväčšieho športového sviatku a už pred niekoľkými dňami sa olympijská dedina zaplnila súťažiacimi zo všetkých kútov.
Aj keď osud dediny po hrách ešte nie je jasný, nelichotivý stav zariadení, na ktoré sa sťažujú mnohé výpravy, čosi napovedá.
Ak sa budovy poriadne nedokončia a nedočkajú aj následného využitia, ostanú chátrať, a určite to nebude prvý prípad v histórii. Tu je niekoľko „antipríkladov“.
Berlín
Organizáciou olympiády sa chcel Hitler blysnúť a spropagovať, a tak sa v roku 1936 konali XI. letné hry v Nemecku. Berlín dostal prednosť pred Barcelonou, no voľba hostiteľa prebehla ešte pred nástupom hrôzovlády nacistického režimu.
Na kraji nemeckej metropoly dodnes leží zabudnutá Hitlerova olympijská dedina a nemo spomína na svoju zašlú slávu.
Počas druhej svetovej vojny sa tento komplex využíval ako nemocnica pre nemeckých vojakov, neskôr si budovy uzurpovala sovietska armáda a spravila z nich svoje kasárne. S pádom komunizmu sa priestor vyprázdnil a premenil sa na ruiny.
V súčasnosti sem nezavíta mnoho ľudí, napriek tomu sa podarilo plne zrekonštruovať a dobovo zariadiť izbu Jesseho Owensa, amerického atléta, ktorý v Berlíne hviezdil v behu na 100 a 200 metrov a v skoku do diaľky a v Nemecku sa stal štvornásobným olympijským víťazom.
Montreal
Kanadský olympijský velodrom je jedným z nemnohých pozitívnych príkladov, keď sa areál podarilo úspešne prestavať a slúži dodnes. Štadión postavili kvôli letným hrám v roku 1976 ako zaujímavú kombináciu cyklistického štadiónu a džudo arény.
Po olympiáde slúžil komplex ešte do roku 1989. Nasledujúce štyri roky prešla budova rekonštrukciou, dostala meno Montreal Biodome a stala sa z nej kombinácia zoo a botanickej záhrady so štyrmi rôznymi ekosystémami.
Aj susedný Olympijský štadión sníval o svetlých zajtrajškoch, avšak na rozdiel od velodromu sa po hrách prebudil do tristnej reality. Odkedy ho v roku 2004 opustil aj tamojší baseballový tím Montreal Expos, o budovu nejaví záujem nik a jedinými nájomníkmi sú jašteričky.
Moskva
Komplex v estónskom Talline, ktorý bol vybudovaný pre moskovské letné olympijské hry 1980, dnes budí dojem impozantného betónového mesta duchov. Pred svetom sa chcel vytiahnuť a prezentovať plnenie svojich plánov na „stovky“ percent aj komunistický režim.
Masívnym 500-miestnym amfiteátrom Sovietsky zväz demonštroval svoje umenie kopenia betónu, menej kapacitné neboli ani ďalšie zariadenia.
Estónsko však po odjazde olympionikov a fanúšikov nemalo tisíce sedadiel kým zapĺňať a narýchlo postavené železobetónové konštrukcie sa počas rokov začali samovoľne rozpadávať.
Dnes sem prichádzajú miestni a turisti len zo zvedavosti, aby preskúmali ruiny a vychutnali si výhľad na okolie a blízke mestá.
Sarajevo
Rok 1984 patril sarajevským zimným olympijským hrám v Bosne a Hercegovine. Okolie hory Igman bolo dejiskom bežeckého lyžovania a skokov na lyžiach, o sedem rokov však aj občianskej vojny v Juhoslávii.
Od roku 1992 do roku 1995 bola oblasť epicentrom prudkých bojov a v Olympijskom pavilóne sa dokonca konali hromadné popravy.
Toto opustené športovisko dodnes nesie stopy obliehania mesta, na rozhodcovskej veži sa dá prečítať nápis základne OSN a niektoré steny sú viditeľne prešpikované guľkami.
Atény
Ohromujúci a elegantný olympijský komplex pôvodne postavili v roku 1980 a použili ho počas hier v roku 2004. Areál, ktorý hostil pre slovenských reprezentantov doposiaľ najúspešnejšiu olympiádu, keďže získali spolu 6 medailí, je dnes v havarijnom stave a zíva prázdnotou.
Občas sem zavítajú návštevníci, ktorí hľadajú zážitky, prechádzajú sa po krásne tvarovanom velodrome, obdivujú zachované kovové bazény, ale obzerajú si aj rozbité fontány a burinou zarastené štadióny.
Azda sa aj tomuto komplexu pošťastí a usmeje sa naňho šťastie ako na aténske opustené letisko, ktoré sa developer rozhodol premeniť na obrovský dovolenkový rezort.
Tokio
Národný olympijský štadión hostil otvárací ceremoniál letných hier v roku 1964. Aj po olympiáde sa na ňom ešte roky konali futbalové zápasy miestnej i medzinárodnej úrovne.
Keď však Tokio získalo možnosť usporiadať letné hry aj v roku 2020, rozhodlo sa starý štadión s kapacitou 50 000 miest zbúrať a na jeho mieste postaviť nový.
Pôvodný plán bol otvoriť nový štadión už v roku 2019, keď bude Japonsko hostiť majstrovstvá sveta v ragby. Kvôli problémom s rozpočtom sa zrejme tento termín nepodarí dodržať, no Japonci sľubujú, že do začiatku olympiády bude určite hotový.
Tokio navyše ohlásilo ekologické olympijské hry – všetky športoviská a štadióny chce vybudovať na miestach starých a celú existujúcu infraštruktúru mieni zrenovovať.
Zdroj: Atlasobscura.com; Wikipedia.org; Mnn.com