Desať najväčších ostrovov – od tropických pekiel po pusté ľadové krajiny

, 29.09.2016 07:00

Každý z nich „sídli“ v inom kúte sveta, jeden obmývajú studené vody, iný je vyhľadávaným letoviskom dovolenkárov. Navzájom sa líšia rozlohou, geografiou, klímou, flórou a faunou. Je ťažké ich všetky zrátať, nové vznikajú, niektoré sa zasa navždy potopia, hovorí sa, že v oceánoch ich je okolo dvoch tisícok. Tu je desať najväčších z nich.

10. Ellesmerov ostrov

S rozlohou 196 236 km² patrí tomuto kúsku kanadskej zeme desiata priečka vo svetovom meradle a zároveň tretie miesto vrámci jeho domovskej krajiny. Je veľký ako Segenal – 85. najväčší štát zemegule.

Ellesmerov ostrov sa nachádza v provincii Nunavut, je to najsevernejší z kanadských arktických ostrovov a celej jeho ploche dominujú majestátne hory a ľadové polia.

Sú tu badateľné pozostatky poslednej doby ľadovej. Najvyšším bodom je špic 2 616 metrov vysokého vrcholu Barbeau. Na nehostinnom ostrove prežije akurát mach a lišajníky, z drevín jedine arktická vŕba.

V lete tu slnko nezapadá a neprestajne krúži nad obzorom (denné teploty bývajú okolo 7 °C), päť mesiacov, od začiatku novembra až do konca marca, sem však slnečný lúč zasa neprenikne vôbec (zimné minimá sú tu –45°C).

Na východnom pobreží ostrova stojí zopár meteorologických staníc a na juhu zasa v roku 1953 vyrástla najsevernejšie položená kanadská dedina Grise Fjord s niekoľkými eskimáckymi obyvateľmi.

9. Viktóriin ostrov

Ostrov leží v západnej časti Arktických ostrovov. Aj keď ho v roku 1838 objavil polárnik Thomas Simpson, meno dostal podľa britskej kráľovnej Viktórie.

Je to druhý najväčší ostrov Kanady a deviaty najväčší ostrov na Zemi, jeho rozloha je 217 291 km². Žije tu okolo jeden a pol tisícky obyvateľov.

Väčšina Viktóriinho ostrova patrí k Nunavutu, severozápadná tretina je súčasťou Severozápadných teritórií. Práve tu sa nachádza 24 kilometrov široký kráter Tunnunik, ktorý vznikol počas zrážky s meteoritom pred 130 až 350 miliónmi rokov.

8. Veľká Británia

S rozlohou 229 850 km² je najväčším ostrovom Britských ostrovov a najväčším v Európe. Veľká Británia je hlavnou súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a rozkladajú sa na ňom tri jej štáty – Anglicko, Wales a Škótsko.

Veľká Británia
Veľká Británia Autor: SHUTTERSTOCK

Ostrov si pamätá stovky generácií, prví ľudia sa tu usídlili ešte pred 500 000 rokmi. Zrejme sa im pozdávala tamojšia zelená príroda a celoročné mierne podnebie.

7. Honšú

Najväčší japonský ostrov s rozlohou 227 414 km² leží na juh od Hokkaido, na sever od Šikoku a na severovýchod od Kjúšú, medzi Tichým oceánom a Japonským morom. Je to po Jáve druhý najľudnatejší ostrov na svete.

Kjóto, metropola na ostrove Honšú
Kjóto, metropola na ostrove Honšú Autor: SHUTTERSTOCK

Zaujímavý je jeho pretiahnutý tvar – je asi 1 300 km dlhý, no na šírku má iba 50 až 230 km. Podnebie je na severe chladné a na juhu subtropické.

Hornatý ostrov s mnohými vulkánmi často trápia zemetrasenia. Najvyšším vrcholom je činná sopka Fudži (vysoká 3 776 m).

Na Honšú je veľa krátkych riek, vrátane japonskej najdlhšej Šinano a tiež sa tu nachádza najväčšie jazero krajiny Biwa. Sídlia tu aj významné japonské mestá ako Tokio, Kjoto, Hirošima, Jokohama a Osaka.

6. Sumatra

Sumatra tvorí najväčšiu časť Indonézie a je druhým najväčším ostrovom súostrovia Veľké Sundy v západnej časti Malajského súostrovia. Do jej rozlohy 425 000 km² je započítaných aj množstvo menších ostrovov, ktoré ležia pri pobreží Sumatry. Obyvatelia sa musia často vysporiadavať so zemetraseniami a vlnami cunami.

Orangutan sumatriansky
Orangutan sumatriansky Autor: SHUTTERSTOCK

Podnebie je tu rovníkové, veľmi vlhké, približne uprostred ostrov pretína rovník. Sumatra je väčšinou pokrytá dažďovým pralesom, jej vnútrozemie je veľmi rozličné – hornatý západ je protikladom východu s močarinami.

Kvôli ťažbe ropy však ostrov medzi rokmi 1985 a 2007 prišiel o polovicu svojich lesov. Nachádzajú sa tu aj veľké zásoby zlata a striebra.

Na Sumatre žije niekoľko ohrozených druhov, vrátane tigra sumatranského, orangutana sumatranského, nosorožca sumatranského.

5. Baffinov ostrov

Po piaty v rebríčku najväčších ostrovov sa vrátime do Kanady. Na Baffinovom ostrove s rozlohou 507 451 km² žije okolo 11-tisíc obyvateľov. Názov dostal po britskom objaviteľovi Williamovi Baffinovi.

Tento ostrov leží v arktickom súostroví a vyznačuje sa extrémne chladným počasím s ročnou priemernou teplotou –8 stupňov Celzia.

Jeho štruktúra je však veľmi zaujímavá, vo vnútri je mnoho sladkovodných jazier nad ktorými často tancuje polárna žiara, na pobreží sa nachádza veľa fjordov.

V dvoch národných parkoch Sirmilik a Auyuittuq sa preháňajú ľadové medvede a vlci.

4. Madagaskar

Pri východnom pobreží Afriky, v Indickom oceáne, nájdeme 4. najväčší ostrov sveta, veľký 587 040 km², ktorého kráľom bol slovenský dobrodruh a cestovateľ Móric Beňovský.

Toto obrovské územie sa vyznačuje hustou sieťou riek a je domovom mnohých unikátnych rastlín a živočíchov – žije tu 25 0000 druhov zvierat a takmer trištvrtina z nich sa nevyskytuje nikde inde na svete.

Podobne je to aj s rastlinami – vedci tu popísali 14 000 rôznych druhov, z toho až 90% sú endemity. Vďaka tomu sa Madagaskar zvykne nazývať tiež „ôsmy kontinent“ alebo „alternatívny svet“.

Vďaka tamojším žulovým masívom v oblastiach Andringitra-Tsaranoro, Karambony je to mimoriadne obľúbená destinácia aj medzi horolezcami.

3. Borneo

Borneo alebo tiež Kalimantan je tretí najväčší ostrov na svete s rozlohou 743 330 km². Leží v strede malajského súostrovia. Jeho územie patrí Indonézia, Malajzii a Bruneju a je to jediný ostrov na svete, ktorý spravujú tri krajiny.

Jeho povrch je málo štrukturovaný, ani zátok tu veľa niet. Rozsiahle časti sú porastené dažďovým pralesom, ktorý má viac ako 130 miliónov rokov, čo z neho robí suverénne najstarší prales na planéte.

Svoj príbytok si tu našlo 15 000 druhov rastlín, 221 druhov cicavcov a 420 druhov vtákov.

Žiť na Borneu však nie je med lízať. Kvôli madrovníkovým močiarom je pobrežie neprístupné, vďaka čomu je ostrov obývaný len poskromne.

Život tu neuľahčuje ani tamojšia tropická klíma s vysokou vlhkosťou vzduchu nad 80 %. Priemerné teploty tu celý rok stabilne dosahujú 26,7 °C (v decembri) až 27,7 °C v máji.

2. Nová Guinea

Nová Guinea, v minulosti často Papua, sa nachádza nad Austráliou v Melanézii a dnes je politicky rozdelená medzi Indonéziu v západnej časti a jadro štátu Papua-Nová Guinea vo východnej časti.

Stred ostrova veľkého 790 000 km² zaberá mohutná Centrálna vysočina. Menšie pohorie sa ťahá aj pozdĺž severného pobrežia, inak sú brehy močaristé s tropickými lesmi. Povrch pokrývajú zväčša tropické lesy, v zemi sú ložiská medi a zlata.

1. Grónsko

Grónsko sa po grónsky nazýva Kalaallit Nunaat, teda Krajina ľudí. Najväčší ostrov planéty s rozlohou 2 175 600 km² sa nachádza severovýchodne od Kanady, a tak je geograficky súčasťou Severnej Ameriky.

Grónsko
Grónsko Autor: SHUTTERSTOCK

Historicky, politicky a ekonomicky je to však krajina prepojená s Európou. Len 15 % Grónska je trvalo nezaľadneného, zvyšok pokrýva ľad, ktorý je miestami hrubý až 3 km. Tento ľadovec, veľký 1,8 milióna km², je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na planéte.

Grónsko objavil v roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu, dnes na ostrove žije iba 56 000 ľudí, z čoho je väčšina Inuitov.

Obyvatelia, ktorí sa živia najmä lovom rýb, veľrýb a tuleňov, si však musia vystačiť bez ciest. Zato majú na ostrove krásny národný park Northeast, ktorý je najväčším a najsevernejším národným parkom na svete.

Zdroj: Themysteriouswor­ld.com; Wikipedia.org

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ostrovy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk