V Španielsku sa začínajú neoficiálne Vianoce už dva dni pred Štedrým dňom, a to tradičnou vianočnou lotériou El Gordo (tlsťoch). Víťazné čísla žrebujú v priamom prenose, ktorý sleduje skoro celá krajina, žiaci madridskej školy svätého Ildefonso. Tí potom výsledok zaspievajú. Keď Španiel počuje v rádiu túto „pesničku“, povie si: „Vianoce už sú tu.“
Na Štedrý deň sa Španieli stretnú pri jednom stole s celou rodinou a hodujú a oslavujú až do skorých ranných hodín. Nasledujúci deň, prvý sviatok vianočný, potom deti rozbaľujú darčeky, ktoré im v noci ktosi priniesol. Na mnohých miestach je to Papa Noël či Santa Claus, niektoré regióny ale majú svoje osobité tradície.
Napríklad v Baskicku nosí vianočné darčeky takzvaný Olentzero, teda uhliar, ktorý prichádza z hôr neskoro v noci 24. decembra a necháva dobrým deťom hračky a zlým deťom uhlie.
V Katalánsku prináša darčeky a sladkosti deťom postavička zvaná Tió de Nadal alebo Vianočné poleno. Je to vlastne drevené polienko, ktorému sa primaľujeme tvár, nasadí červená čiapočka a prikryje sa dekou. Od 8. decembra (sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie) ho ľudia majú v izbe, kde ho každý večer „kŕmia“ a na Štedrý večer, či deň potom, mu deti zaspievajú, aby im darčeky „vykakalo“.
V mnohých európskych krajinách prevzali ľudia z USA Santa Clausa, ktorý v noci na 25. decembra priletí na saniach a komínom do domu prináša darčeky, ktoré dáva deťom do pančuchy.
Obdobou nášho Ježiška je v niektorých krajinách Latinskej Ameriky Niňo Jesús a v Nemecku a Rakúsku Christkind. V niektorých domácnostiach v Nemecku ale chodí Weihnachtsmann. Ruské deti sa tešia na Silvestra, keď im darčeky nosí Dedo Mráz.
V Španielsku, Portugalsku, Latinskej Amerike či na Filipínach dostávajú deti darčeky, väčšinou sladkosti, tiež od Troch kráľov, teda 6. januára. Rovnako v Taliansku ss nemôžu deti dočkať do rána 6. januára, keď tie poslušné z nich nájdu sladkosti a tie neposlušné uhlie od čarodejnice Befany, ktorá priletela v noci na metle.