Foto: SLOVAKIA TRAVEL, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZUM, ĽUDOVÁ KULTÚRA
Gajdy majú zvláštnu farbu zvuku, nemôžete si ich zameniť so žiadnym iným nástrojom. Hrávali na nich pastieri, kaukliari, žobráci, ale ešte pred nimi páni.
Gajdoši hrali vojskám pri bitkách, pánom pri slávnostných príležitostiach, prostému ľudu pri zábave, v chrámoch, aj v krčmách.
Tento starý hudobný nástroj bližšie spoznáte na výstave Desatoro o gajdách v Slovenskom národnom múzeu v Martine.
„Gajdy a celá gajdošská kultúra je už rok zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike reprezentuje hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom,“ hovorí Elena Bercíková zo Slovenského národného múzea v Martine.
Foto: SLOVAKIA TRAVEL, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZUM, ĽUDOVÁ KULTÚRA
Výstava ponúka vyše dvadsať rôznych variantov tohto ľudového nástroja a približuje históriu gájd a gajdošskej kultúry na Slovensku.
Zbierky Hudobného múzea dopĺňajú exponáty Slovenského národného múzea v Martine. Na výstave môžete gajdy nielen vidieť, ale aj počuť.
„Na gajdy sa pôvodne hralo na šľachtických dvoroch, až neskôr sa stali nástrojom ľudovým,“ vysvetľuje Elena Bercíková. Gajdoši neboli profesionálni hudobníci, ale naučili sa nástroje vyrábať aj na nich hrať. A hoci gajdy nepochádzajú od nás, v slovenskej ľudovej kultúre sa tak dobre udomácnili, že získali nové využitie, novú hodnotu.
Zanietených gajdošov nájdete aj v Česku, vo Francúzsku či v Škótsku, ale na zozname UNESCO je s gajdami spojené Slovensko. „Je to ako s bryndzou – tiež ju k nám doniesli, ale stala sa slovenskou tradíciou,“ dodáva etnologička.
Foto: SLOVAKIA TRAVEL, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZUM, ĽUDOVÁ KULTÚRA
Predpokladá sa, že pravlasťou gájd je oblasť Blízkeho východu a odtiaľ sa dostali do Európy do starého Grécka a cisárskeho Ríma.
Najstarší nález z Panónie, dvojitá jazýčková píšťala, ktorá je melodickou časťou nástroja, pochádza z 9. storočia.
Na dedinách takmer po celom Slovensku po stáročia k tancu vyhrávali len trojhlasné gajdy, až neskôr sa k nim pridali husle. Gajdoša s huslistom nájdeme na vyobrazeniach už z konca 17. storočia.
Gajdošská kultúra je na Slovensku dodnes živá. Slovenskí gajdoši sa pravidelne stretávajú aj s kolegami z iných krajín napríklad na súťažnej prehliadke Gajdovačka v Oravskej Polhore (na snímke Pavol Kužma, bývalý riaditeľ Múzea kysuckej dediny).
Výstava Desatoro o gajdách v Slovenskom národnom múzeu v Martine potrvá do 31. marca 2017.
Kam za zábavou
3. februára, piatok
- Martin: Prázdninové dielničky – drôtovanie, 10. h – 15. h, SNM – Etnografické múzeum
4. februára, sobota
- Bratislava: Krajina komiksu, výstava, Bibiana, do 19. 4.
- Bratislava: Ružinovské zabíjačkové slávnosti, park A. Hlinku, 10. h – 22. h
- Brezno: Krnohové preteky a ľudová veselica, Zadné Hálny – Vagnár, kyvadlová doprava od Brezno Mazorník o 9. h a 10.30 h, štart o 11. h
- Dobšiná: Dobšinská zima, automobilová súťaž, 11. h
- Donovaly: Fašiangový karneval, SkiFunpark, 11. h
- Hodruša: Tradičná zabíjačka na Salamandre
- Liptovská Štiavnica: Preteky gazdovských koní za Lúčnym hríbom, od 9. h
- Motešice: Halové záprahové preteky, žrebčín
- Starý Smokovec: Bricklandia na Hrebienku, výstava stavebnice lego v hoteli Hrebienok, denne 9. h – 17.30 h
- Trenčín: Burza starožitností a gazdovské trhy, EXPO CENTER
- Ždiar: Ždiarske fašiangy na snehu v Bachledovej doline
- Žilina: Maškarný ples na ľade, tenisové kurty za plavárňou
- Žilina: Poteš oči, výstava ručných prác v kaštieli Radoľa, do 28. 2.
- Žilina: Mesiac architektúry, výstava v Považskej galérii umenia, do 5. 3.
5. februára, nedeľa
- Ružomberok: detský karneval v KD A. Hlinku