Reportáž zo Slovinska: Maskovaná dedina odháňa zimu 10 dní

07.03.2017 07:00
fašiangy, masky, Slovinsko, Markovci
V Slovinsku odháňajú zimu 10 dní. Zvončari z Chorvátska predvádzajú svoje umenie. Autor:

Celá dedina Markovci je na nohách. Zhromažďujú sa tu totiž najrôznejšie kreatúry. Niektoré skupiny si za traktormi dotiahli celé alegorické vozy. V Slovinsku odháňajú zimu desať dní a nocí operení kurenti.

Na sprievod mestom sa pripravujú kubánci, krtkovia, draci, sedliaci, muži, ženy a deti v pestrých tradičných kostýmoch a maskách aj niekoľko veľkých partií cigánov z neďalekej Dornavy, známej tým, že sa tam všetci prezliekajú za cigánov.

Hluk sa stupňuje. O chvíľu začnú prechádzať dedinou. V každom dvore im nachystali nejaké pohostenie. Víno tečie potokom, všade je pripravené aj niečo na zahryznutie.

Poslední majstri

Ústrednou postavou tejto bujarej zábavy je však úplne iná bytosť. Kurent. V niektorých dedinách ho nazývajú aj korant. Oblečený v ovčej srsti, na hlave má čelenku z peria a halúzky ozdobené pestrými stuhami, spod chlpatého obleku trčia hrubánske červené ponožky a čierne topánky. Na hlave má dlhý vyplazený červený jazyk. Máva drevenou palicou, nazývanou ježevka.

Fašiangy v
		Slovinsku
Dedinu Markovci
		zaplavili alegorické
		vozy.
+13Kurenti sa líšia
		koženými
		maskami.

Niekedy sa v behu predkloní, ako keby chcel nabrať prizerajúcich sa na svoje ozdobené halúzkové rohy. Charakteristickým pohybom bedier zas nahlas rozozvučí zvonce, ktoré má priviazané okolo pása. Občas schytí nejakú dievčinu do svojej chlpatej náruče a poskakuje s ňou hore-dole.

Až potiaľto sa zdajú kurenti úplne rovnakí. No tvár má každý inú. Originálnu. Rovnako ako červený jazyk s ornamentmi je vyrobený z kože. Každá kožená nosatá maska má iný vzor. Farby sú väčšinou výrazné. Väčšina kurentov má pod nosom pripevnené aj zuby. Kedysi boli vraj z bielych fazuliek.

Na celom svete zostali vraj len dvaja majstri, ktorí tieto masky vyrábajú. Nie div, že obaja žijú práve tu. Vraj majú na masky kurentov čoraz viac objednávok, hoci cena celého kostýmu je okolo tisíc eur.

Milovník vína

V meste Ptuj a okolitých dedinách sú kurentov tisícky. Sú jednoznačne najobľúbenejší. Asi to bude tým, že spája Slovincov s ich tradíciami. Hoci presný pôvod kurenta si už nikto nepamätá.

Kurenti sa líšia koženými maskami.
Kurenti sa líšia koženými maskami. Autor: Jana Čavojská

Etnológovia predpokladajú, že si ho pred stáročiami vytvorili Slovania ako svojho boha hedonizmu. Niečo ako Dionýzos, grécky boh vína. Aj kurent má rád všetky možné pôžitky. Okrem toho mal však dôležitú úlohu. Odohnať zimu a priniesť ľuďom jar.

V priebehu dejín ho začali stotožňovať s diablom. Nie je jasné, či má slovanský, keltský alebo rímsky pôvod. Kurent však ani náhodou nepôsobí diabolsky. Skôr milučko.

Možno práve preto sa v skupinách kurentov objavujú aj diabli. Oblečení v čiernom alebo v červenom, na hlave maska podobná kurentovi, ale s rohami, na chrbte nosia sieť na chytanie ľudských duší a v ruke trojzubec.

Z iného regiónu, z okolia mestečka Haloze, pochádzajú iní kurenti. Oblečení sú v zajačích kožiach a na hlave majú namiesto pierok a halúzok zvieracie rohy. Pre obe kategórie kurentov však stáročia platilo, že sa do ich podoby navliekali mladí slobodní muži.

V dedine Dornava sa všetci prezliekajú za...
V dedine Dornava sa všetci prezliekajú za cigánov. Autor: Jana Čavojská

Dnes je už všetko inak. Medzi kurentmi sú vítaní muži, ženy aj deti. Keď si zložia svoje mohutné masky a prevesia si ich cez plece, vidíte, že sa prezliekajú ľudia všetkých vekových kategórií, od tínedžerov po dôchodcov.

Niekedy vedie veľký kurent za ruku svoju miniatúrnu kópiu. Už dvojročné deti tu nadšene pobehujú v maske a snažia sa napodobniť pohyby dospelých, aby čo najlepšie rozozvučali svoje zvonce. A všetci z toho majú radosť.

Tisíce masiek

Markovčania, ktorí pozývajú zamaskovaných do svojich dvorov na niečo dobré a pohár vínka, mi tvrdia, že práve tu vždy bol najlepší pust, po našom fašiang, v celom Slovinsku. Tradíciu, ktorú si tu ľudia spontánne zachovávali, preniesol do ulíc neďalekého mesta Ptuj pred päťdesiatimi siedmimi rokmi kultúrny historik Drago Hasl.

Znepokojovalo ho, ako staré tradície miznú. Ľudia o ne mali čoraz menší záujem. Preto sa podujal zachrániť ich aspoň prostredníctvom festivalu. Tradičné masky z dediny Markovci pochodovali cez mesto za zvuku lokálnej kapely po prvý raz na fašiangy 1960.

Dedinu Markovci zaplavili alegorické vozy.
Dedinu Markovci zaplavili alegorické vozy. Autor: Jana Čavojská

Ptujské kurentovanie, ako ho nazval podľa postavy kurenta, sa postupne rozrastalo do čoraz väčších rozmerov. Pridali sa ďalšie maskované skupiny. Plieskači bičom, oráči, cigáni, pekní, kopiáši, pluhári, pohoniči, kury, víly, ženy, čo nesú mužov, zelení Jurajovia, lauferi, škoromati, pusteši – názvy tradičných masiek sa niekedy ťažko prekladajú.

Z ich organizovaného sprievodu je dnes jeden z najväčších európskych karnevalov. Festivalové aktivity trvajú takmer štyri týždne. Počas nich sa v uliciach mesta pohybuje približne desaťtisíc maskovaných ľudí.

Ak sem prídete posledný víkend pred popolcovou stredou, môžete sa stať súčasťou tohto veselia. Program je zostavený tak, že v sobotu popoludní Ptuj stíchne. Všetci sa totiž vyberú do dediny Markovci.

Polia pred vstupom do dediny sú plné zaparkovaných áut. Každý je vítaný, aby sa stal súčasťou tradície v jej najpôvodnejšej podobe, v ktorej kurenti a ostatné tradičné, ale aj moderné masky navštívia každý dvor.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovinsko #masky #fašiangy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk