To, prečo sa oslavuje Veľká noc, aké ozdoby vyrábali naši predkovia, či aké tradície dodržiavali rodiny počas veľkonočných sviatkov, sa môžu deti dozvedieť v rámci tohtoročných Veľkonočných tvorivých dielní.
V priestoroch hradu sa konajú od 27. marca do 7. apríla, inšpirované sú pripravovanou výstavou o modrotlači.
Táto technika je aj ústredným motívom použitým pri zdobení kraslíc a výrobe ďalších veľkonočných ozdôb, informovala riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová, podľa ktorej majú tvorivé dielne z roka na rok vyššiu návštevnosť.
Súčasťou programu v rámci otvorenia sezóny bude aj sprístupnenie reinštalovanej expozície Strelecký spolok vo vstupnej veži hradu. Riaditeľka sa teší, že v minulom roku sa takto podarilo reinštalovať aj expozíciu Cechy a remeslá, pribudol aj vystavený originál sochy Svetlonosky, ktorá kedysi zdobila miestny park, a to v rámci expozície venovanej Kežmarku a Vysokým Tatrám.
Na hrade nebudú chýbať ani tento rok koncerty v obrazárni či v hradnej kaplnke. „Turistická sezóna bude podľa mňa k spokojnosti návštevníkov, aby sa k nám opäť vrátili,“ skonštatovala Cintulová, podľa ktorej zaznamenali v minulom roku 41-tisíc návštevníkov, čo je o vyše 12 percent viac v porovnaní s rokom 2015.
Návštevníkov neodradila ani rekonštrukcia hradu, ktorá pokračuje aj v tomto roku a pracovať sa tam bude aj počas hlavnej sezóny.
Medzi mimoriadne obľúbené podujatia na hrade patria každoročne divadelné vystúpenia Krvavé dejiny a Rozprávka na hrade. „Aj tento rok sa nám školy nahlasovali na rozprávku už v januári. Zaujímavé je, že často ešte ani nevedia názov rozprávky, či presný termín, ale už vopred nás prosia o rezerváciu,“ povedala Cintulová.
Rozprávku budú hrať v dňoch 29. mája až 1. júna, reprízovať ju budú od 5. do 9. júla počas festivalu Európske ľudové remeslo. Pôjde o spracovanie operného príbehu Čarovná flauta.
„Nepôjde o operu, oslovil nás originálny a inšpiratívny príbeh, ktorý je už viac ako 200 rokov v programe operných domov po celom svete. Libreto Emanuela Schikanedera, ktoré napísal pre Wolfganga Amadea Mozarta, sme prepísali do podoby divadelného textu a inscenujeme ho priamo v expozícii hradu,“ informovala riaditeľka múzea.
Za scenárom a réžiou je opäť Marcel Hanáček, pod hudbu sa podpísal Róbert Mankovecký. Divadelné predstavenie pre dospelých zo série Krvavých dejín bude venované postave Imricha Thökölyho. Predstavenia pripravuje každoročne experimentálne divadlo z Ľubice exTeatro.
Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447. V súčasnosti si môžu jeho návštevníci obzrieť viaceré historické expozície, ktoré dokumentujú vývoj Kežmarku a okolia.
Predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov.
Jedna z expozícií je venovaná kežmarskému doktorovi Vojtechovi Alexandrovi, zakladateľovi röntgenológie v Uhorsku.
Hrad tiež ponúka expozície o Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, dokumentuje aj vzťah Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, život rodiny Thökölyovej, ale aj židovskej komunity v Kežmarku.