Tohto mnícha opakovane kritizovali za rozmarný spôsob života a čelil dokonca obvineniu z korupcie, tento rok vo februári však vládny vyšetrovací tím v provincii Che-nan opáta všetkých obvinení zbavil.
Mních, ktorý je podobne ako mnoho vplyvných podnikateľov tiež poslancom čínskeho parlamentu, v roku 2015 na istú dobu zmizol z očí verejnosti, keď ho obvinili zo sprenevery.
Kritici poukazovali na nákladné dary, ako napríklad automobil SUV značky Volkswagen a drahý odev pretkávaný zlatom, a sťažovali sa, že najvyšší predstavený odklonil chrám od základných princípov budhizmu, ktorými sú skromnosť a jednoduchosť.
V správe vyšetrovateľov z tohtoročného februára sa podľa denníka Financial Times však uvádza, že niekoľko miliónov jüanov, ktoré v rokoch 2010 až 2012 opátovi daroval jeden z jeho učeníkov, sa použilo na rozvoj chrámu a podporu štúdia žiakov.
Opátove finančné podiely v rôznych firmách sa podľa správy vedú v mene inštitúcie a 15 automobilov je registrovaných na chrám, nie na samotného mnícha.
Selfie s mníchmi?
Nech už je pravda o opátovi akákoľvek, pri prehliadke chrámu návštevník nepochybuje, že Šao-lin je v súčasnosti predovšetkým biznis. Tam, kde sa kedysi mnísi mimo civilizácie oddávali meditácii, prúdia dnes nekonečné zástupy turistov. Na parkovisku pred kláštorom stoja stovky autobusov.
Širokú cestu prechádzajúcu chrámovým komplexom lemuje plno stánkov s nápojmi a suvenírmi. Majú tam repliky zbraní, plyšové hračky pre deti, sortimentu ale jednoznačne dominujú selfie tyče.
Číňania, ktorí tvoria prevažnú väčšinu návštevníkov, sa nesmierne radi fotografujú a zdá sa, že väčšinu pamiatok navštevujú preto, aby si tam zaobstarali pekné snímky.
Na fotografovanie a natáčanie je toho v chrámovom komplexe naozaj veľa. Na zoradisku po vstupe do chrámu stoja v radoch desiatky študentov kung-fu v červeno-čiernych teplákových súpravách, ktorí trénujú skoky, výkopy, výpady aj techniky s dlhou tyčou.
V školách kung-fu v okrese Teng-feng, pod ktorý Šao-lin spadá, študuje 60 000 žiakov. Štúdium na miestnych školách je v Číne stále nesmierne prestížne a deti sa sem prijímajú od piatich rokov.
Zábava pre masy
Zlatým klincom prehliadky chrámu je vystúpenie škôl kung-fu. Na pódium, ktoré tvorí schodisko pod šírym nebom, prichádza chlapec v školskom veku v žltom kimone. Zopne ruky a pomaly na jednej nohe klesá do drepu.
Následne si sadá a obratne si dáva nohu za hlavu. Diváci sa zatajeným dychom a všadeprítomnými kamerami sledujú jeho pohyby. Potom chlapca vystrieda dynamická zostava žiakov kung-fu v oranžovom oblečení so šabľami.
Celé asi štvrťhodinové predstavenie zakončí humorná scénka, keď aktéri na pódium pozvú troch dobrovoľníkov z radov divákov. Odvážlivci majú napodobňovať prvky kung-fu skutočných študentov tohto bojového umenia.
Tí prechádzajú od jednoduchých, pomalých pohybov postupne k náročnejším cvikom a končia kopmi s otočkou. Dobrovoľníci sa neobratne hýbu a publikum sa dobre baví.
Namiesto duchovna komercia
Chrám, ktorý sa nachádza v krásnom prírodnom prostredí na úpätí posvätnej hory Sung-šan, a ktorý sa od roku 2010 zaradil na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO, založili na konci 5. storočia a pôvodne slúžil budhistickým mníchom na meditáciu.
Vznik školy bojových umení, ktorá patrila k chrámu, sa podľa legiend spája s príchodom mnícha Bódhidharmu z Indie okolo roku 527. Bódhidharma kritizoval zlú telesnú kondíciu mníchov a viedol ich k cvičeniu.
Chrám počas jeho existencie mnohokrát vydrancovali, zničili a znovu vystavali. V minulom storočí mu zasadila tvrdú ranu takzvaná čínska kultúrna revolúcia. Na chrám zaútočili Mao Ce-tungove Červené gardy a zatkli prítomných mníchov.
Vláda potom odniesla z komplexu všetky budhistické materiály a zanechala ho prázdny.
Ďalší mnísi potom síce založili nové školy bojových umení v okolí, pod vplyvom komunistickej strany bol však chrám stále viac komercializovaný, až sa takmer úplne vytratila jeho duchovná podstata.