Múzeum založil psychológ Dr. Samuel West a nájdete v ňom najslávnejšie trhové prepadáky napríklad Google Glass či Sony Betamax, ktoré však, paradoxne, predstavujú pozitívnu ochotu firiem riskovať a skákať do neprebádaných vôd.
West hovorí, že kým úspešné produkty sa preslávia po celom svete a nájdu si státisíce spokojných užívateľov, z fiaska sa tvorcovia môžu poučiť.
Napríklad neúspech firmy Apple pri zariadení Newton (jeden z prvých digitálnych osobných asistentov – PDA), ktorý mal byť odpoveďou na PalmPilot od spoločnosti Palm Inc, otvoril cestu slávnym iPhonom a iPadom.
Podobný je aj príbeh nápoja Coke II, ktorý spoločnosť The Coca-Cola Company predstavil v roku 1984. Zákazníci ho absolútne neprijali a boli z neho znechutení, preto sa masovo začali vracať k pôvodnej kole Coke. Príliv bol taký masívny, až Coca-Cola v nasledujúcom roku v predajoch tromfla aj konkurenčnú Pepsi.
Ďalšie exponáty v múzeu reprezentujú koniec jednej éry. Puzdro na DVD pripomenie návštevníkom cesty do požičovní filmov pred tým, ako sa rozmohlo pozeranie cez internet.
Vedľa svoje čestné miesto zastáva digitálny fotoaparát DC40 od firmy Eastman Kodak Company, ktorá bola kedysi neohrozeným lídrom vo svete fotografie. Vo svete digitálu však nebola dostatočne rýchla, a tak ju časom konkurencia porazila.
Múzeum zlyhaní vystavuje aj zariadenie Segway s miniobrazovkou, kde sa nezmestilo ani 140 znakov a oveľa viac ako si prezrieť najnovšie tweety na sociálnej sieti sa s ním robiť nedalo.
Sú tu aj mrazené polotovary „skvelé na večeru“, ktoré vyrábala spoločnosť zameraná na produkciu zubných pást či verzia monopolov prezidenta od Donalda Trumpa z roku 1989.
Doktor West založil múzeum zo záujmu o tzv. „psychológiu neúspechu“. Nezvyčajná vášeň ho viedla k vyhľadávaniu a zbieraniu mnohých produktov, ktorých výroba sa skončila blamážou, a neskôr z nich vytvoril túto expozíciu.
Doposiaľ nazbieral vyše 60 príkladov debaklov tvoriacich Múzeum zlyhaní, ktoré sa oficiálne otvorí 7. júna 2017.
Zdroj: Wikipedia.org; Atlasobscura.com;