Od roku 1959 je z tajného operačného strediska v dnešnom severovýchodnom Poľsku, v strategickej blízkosti hraníc s ruskou exklávou Kaliningrad, turistická atrakcia. Premenilo sa na múzeum, ktoré ročne navštevuje viac ako štvrť milióna ľudí. Obľúbené sú trocha desivé nočné prehliadky.
Vojenský stan je známy najmä ako miesto posledného pokusu o atentát na Hitlera, ktorý chcel vykonať plukovník Claus von Stauffenberg v roku 1944.
Nemecká armáda Vlčí brloh postavila v rokoch 1940 až 1941 a hoci Hitler vyhlasoval, že buduje chemické závody, v skutočnosti plánoval odtiaľ dobyť Sovietsky zväz.
Stretával sa tu aj so spojencami ako Mussolini či Tiso, no hlavným účelom základne bolo ochrániť vtedajších vysokých pohlavárov pred bombami počas operácie Barbarossa, invázie do ZSSR.
Vybavený a pripravený na všetko
Meno dostala pevnosť po nacistickom vodcovi, ktorého prezývali Vlk. Samotný najčastejšie používaný preklad Vlčí brloh z nemčiny však nie je presný. Originálne pomenovanie Wolfsschanze totiž znamená skôr Vlčí obranný val alebo hradba.
„Brloh“, ktorý sa rozkladal na 25 hektároch, bol vynikajúco vybavený a pripravený na každý možný scenár. Tvorili ho desiatky opevnených stavieb, bunkre (s hrúbkou železobetónových stien až 8 metrov) a dokonca aj vlastná elektráreň, čistička vody, železničná stanica a letisko. Vynikajúce mimikry poskytovali husté konáre stromov, strechy stavieb maskovala tráva.
Myslelo sa však aj na zábavu, súčasťou komplexu bola aj herňa, miestnosť na pitie čaju či premietacia sála.
Obkolesovalo ho niekoľko zákopov a ostnaté drôty. Mäkká pôda mala znemožniť prístup prípadných ťažkých nepriateľských vozidiel, zábranu tvorili aj Mazurské jazerá.
Okolie Vlčieho brloha nemeckí vojaci tak detailne zamínovali (10 000 nástražnými systémami), že zabralo celé desaťročie, kým sa les konečne podarilo vyčistiť.
Hitler zo svojej „nory“ ušiel pred blížiacim sa frontom 20. novembra 1944, nacistickí vojaci ju opustili 25. januára 1945, keď im Červená armáda priam už dýchala na krk.
Pred odchodom brloh nacisti čiastočne zničili, pretože Hitler nechcel, aby sa dostal do rúk Sovietom. Mnoho vecí si však z neho odniesli miestni obyvatelia – vybavenie, nábytok, dokonca aj vojenské krycie siete.
Temná prehliadka ponurého miesta
Mnoho turistov sem smeruje z 250 kilometrov vzdialenej Varšavy. Po štvorhodinovej ceste príjemným poľským vidiekom dorazíte do regiónu Mazúrska, známeho svojimi jazerami.
Pri vstupe do komplexu Vlčieho brlohu, ktorým vedie úzka asfaltová cesta, prejdete jednou z troch pozoruhodných brán, ktoré kedysi chránili toto tajné ústredie.
Z niekdajšieho sídla Hitlerovej osobnej bezpečnosti je dnes malý hotel s reštauráciou – je to zároveň jediný obývateľný priestor celého súboru stavieb.
Celá dvojhodinová prehliadka sa začína v „kongresovom“ baraku, kde sa konali operatívne porady nacistov. V tejto budove sa uskutočnil aj von Stauffenbergov nepodarený bombový útok na Hitlera.
Ďalej vás sprievodca zavedie k bunkrom, ktorých je tu viac ako dva tucty. Väčšina bunkrov je však čiastočne zničená, nestabilná alebo úplne zbúraná. Do niektorých je pre hroziace nebezpečenstvo zrútenia dokonca zakázaný vstup.
Väčšinu turistov najviac láka hlavný – Hitlerov bunker, v ktorom na nich čakajú temné chodby a ponuré miestnosti. Bez baterky by bol pohyb tmavým priestorom nebezpečný.
Po skončení prehliadky si niektorí návštevníci ešte doprajú čas, aby skúsili šťastie s hľadaním pokladu. Mnohí nacisti totiž pri úteku zakopali svoje cennosti v okolí Vlčieho brlohu, a aj keď sa ich už mnoho našlo, nikto nevie, či sa v zemi ešte niečo neskrýva.
Zdroj: Globotreks.com; Dark-tourism.com; Telegraph.co.uk; Wolfsschanze.pl; Webnoviny.sk; Wikipedia.org