V Belgicku trpezlivo reštaurujú staré gobelíny Z Louvru, New Yorku aj Petrohradu

V Kráľovskej manufaktúre De Wit v meste Mechelen na severe Belgicka sa vzácne staré gobelíny z celého sveta čistia, reštaurujú a spevňujú tisícorakými stehmi, aby opäť mohli odolávať zubu času, píše agentúra AFP.

12.06.2017 14:25
debata

V bývalom útulku opátstva pripomínajúceho kvitnúce obdobie tohto stredovekého flámskeho mesta sa tucet reštaurátoriek zaoberá niekedy aj viac ako rok rovnakým gobelínom. S ihlou a niťou v ruke centimeter po centimetri obnovujú motívy.

„To nervózny človek, ktorý nemá trpezlivosť, nedokáže,“ hovorí šéfka dielne Veerle De Wachterová. Hlavnými charakteristickými vlastnosťami týchto tkáčok a krajčírok je jedinečné majstrovstvo, sústredenosť, zmysel pre tkaninu a dôkladnosť, vysvetľuje.

Najslávnejšie múzeá sveta od Louvru, Metropolitné múzeum v New Yorku po petrohradskú Ermitáž zverujú tejto dielni najkrajšie tapisérie z hodvábnych a bavlnených vlákien a zo zlatých a strieborných nitiek. Je to napríklad Dáma s jednorožcom z hotela Cluny v Paríži alebo Ľudovít XV. na love zo zámku Compiègne na severe Francúzska.

Manufaktúra De Wit je najväčším reštaurátorom starých tapisérií na svete. Teraz pracuje už 12 rokov na súbore 29 gobelínov z Katedrály svätého Jána na Malte. Tieto flámske tapisérie zo 17. storočia, ktoré znázorňujú život Krista podľa Rubensových kartónov, sa vozia do Belgicka po dvoch.

Keď ich privezú do Mechelenu, zbavia ich prachu, očistia a osušia a zreštaurujú. Aby manufaktúra prežila krízu textilného priemyslu v Európe, rozhodla sa už pred 40 rokmi zanechať vlastnú produkciu a pustiť sa do tohto podnikania.

„Koncom 70. rokov mali výrobcovia gobelínov veľké problémy, pretože tapisérie už neboli v móde a boli príliš drahé. Preorientovali sme sa teda na reštaurovanie a konzervovanie starých gobelínov,“ vysvetľuje Yan Maes De Wit, ktorého prapredok podnik v 19. storočí založil. Od tých čias tu boli reštaurované stovky tapisérií.

„Inovovali sme v rôznych oblastiach, najznámejšie je čistenie starej tapisérie metódou odsávania a s použitím veľmi účinných aerosólov, ktoré chránia vlákna pred natrhnutím,“ spresňuje.

Umývanie tapisérií je veľmi riskantná etapa, pretože staré bavlnené vlákna sú oslabené a hodváb sa zase pôsobením času a svetla rozpadá na prášok. Navyše niektoré gobelíny majú veľmi pohnutú históriu.

Manufaktúra tiež vyvinula metódu, ako sňať monumentálne gobelíny. Yan Maes De Wit spomína na veľmi nebezpečnú operáciu, pri ktorej snímali tapisériu s rozmermi 9 krát 14 metrov zavesenú vo vstupnej hale sídla Spojených národov v New Yorku.

V dielni manufaktúry pracujú ženy každého veku v mníšskom tichu, denne od ôsmej do pol piatej. Konverzácia, ostatne veľmi vzácna, čoskoro utíchne, pretože práca vyžaduje značné sústredenie.

Manufaktúra si sama tká hodvábne a bavlnené vlákna, ktoré používa, a farbí ich stovkami syntetických pigmentov tak, aby boli rešpektované farby gobelínov a bola zaručená ich kvalita.

„Priemysel neponúka tie správne farby, preto si ich sami robíme v našom laboratóriu,“ hovorí Yan Maes De Wit. Napríklad zelená, ktorá je na pozadí a v motívoch tapisérií všadeprítomná, časom vybledla. Manufaktúra má niekoľko jej variácií.

„Máme zelenú s ružovými, so zelenými, s hnedými i oranžovými reflexami,“ dodáva Yan Maes De Wit.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Belgicko #krajčírstvo