Brusnice pasujú ku všetkému. Naozaj
Rovnako ako kečup či horčica, červený sladko-trpký džem sa vo Švédsku hojne využíva ako dochucovadlo k širokej palete jedál – od mäsových guliek, cez palacinky až po kašu alebo čierny puding (bludpudding). Navzdory našim tradíciám, Švédi si ním málokedy natrú chlieb.
Vďaka tamojšiemu Právu na vstup verejnosti ( Allemansrätten), ktoré dáva každému vo Švédsku možnosť túlať sa po krajine a užívať si prírodu, mnoho domácich zbiera lesné brusnice, z ktorých sa potom vo veľkom vyrába varí kyslo-sladká marmeládová zaváranina.
Kalendár sladkých pochúťok
Švédi natoľko milujú sladké pochúťky, že si vytvorili špeciálny kalendár s dňami venovanými tej-ktorej cukrovinke.
Deň 4. október je Kanelbullens dag – patrí škoricovému uzlu. Vtedy sa jedia buchty naplnené smotanovým krémom a mandľovou pastou (semlor). Konzumujú sa aj na fettisdagen, teda utorok pred Popolcovou stredou, ktorá otvára obdobie predveľkonočného pôstu.
Oplátky (våfflor) sa jedia 25. marca; krémové koláče zdobené čokoládou alebo marcipánovými siluetami kráľa Gustava II. Adolfa (Gustava Adolfsa-bakelse) zasa 6. novembra na pamiatku tohto švédskeho panovníka, ktorý v tento deň v roku 1632 padol v boji v bitke pri Lützene.
Prinsesstårta – švédska obsesia
Švédi milujú svoju tradičnú pochúťku: zelenú tortičku ozdobenú navrchu cukrovou ružou. Pod marcipánovou polevou sa ukrýva piškótový koláč s vrstvami džemu a vanilkového pudingu.
Tento kúsok pribudol medzi švédske kulinárske tradície pomerne nedávno – v 20. rokoch minulého storočia vďaka Jenny Åkerströmovej, ktorá bola učiteľkou princezien Margarethy, Märthy a Astrid, dcér brata kráľa kráľa Gustava V. Dievčatá koláč milovali, a tak im Jenny pripravoval dookola a dookola.
Tortička je dnes neodmysliteľnou súčasťou osláv aj festivalov, má dokonca aj oficiálny sviatok – patrí jej celý tretí septembrový týždeň. Okrem tradičnej zelenej má na Veľkú noc žltú farbu, na Vianoce sa podáva červený, počas Halloweenu ho jedia oranžový a na svadbách korešponduje s nevestinými šatami.
Sobota – deň sladkostí
Priemerná švédska rodina, s dvoma dospelými a dvoma deťmi, zje za týždeň priemerne 1,2 kg sladkého, väčšinou v sobotu, v deň sladkostí. Ako tradícia, ktorú mnoho ľudí dodržiava podnes, vznikla?
Historicky určila Švédska lekárska komora sobotu (lördagsgodis) za jeden deň v týždni, keď sa mohlo jesť sladké, kvôli ochrane zubov a slabej lekárskej starostlivosti v minulosti.
Aj keď treba dodať, že k tomuto rozhodnutiu dospeli lekári pomerne nehumánnym spôsobom – v 40. a 50. rokoch 20. storočia uskutočnili na pacientoch Psychiatrickej nemocnice Vipeholm v Lunde pokus, keď ich zámerne kŕmili veľkými množstvami sladkostí a skúmali vzťah medzi sladkým a vznikom zubného kazu. Na základe „výskumu“ potom v roku 1957 vydali „sobotné odporúčanie“.
Hrachová polievka a palacinky každý štvrtok
Mnoho Švédov je zvyknutých jesť každý štvrtok hrachovú polievku a palacinky (ärtsoppa och pannkakor) s džemom (sylt).
Túto tradíciu pevne zakorenili Švédske ozbrojené sily počas 2. svetovej vojny, no jej pôvod je diskutabilný. Jedni hovoria, že ju zaviedli katolíci, ktorí koncom týždňa nejedia mäso, iní sa zasa domnievajú, že vďaka jednoduchej príprave hrachovej polievky ju varili slúžky vo štvrtky, počas ktorých mali pol dňa voľno.
Nakladaný sleď – základ švédskeho stola
Môžete si pochutnávať na mletom mäse, miniklobáskach (prinskorvar) alebo si vybrať konzervovaného či údeného lososa (gravad lax), no pravú chuť Švédska vraj nikdy nepocítite, ak si nenaservírujete nakladaného sleďa (sill). Táto obľúbená ryba je základom každého typického švédskeho bufetu.
Vzhľadom na to, že v Severnom aj Baltskom mori je týchto rýb dostatok, Švédi ich obľubujú už od stredoveku. Navyše, spôsob nakladania umožňuje aj prepravu a uskladňovanie sleďov na dlhý čas.
Knäckebröd na milión chutí
Tento chrumkavý chlieb, ktorý sa skôr ponáša na keks, poznáme aj u nás. Kým našinci si ho však mažú nátierkou, Švédi ho často jedia aj ako prílohu k hlavnému jedlu.
Knäckebröd sa v krajine pečie a konzumuje už vyše 500 rokov. Spočiatku bol jedlom chudobných, dnes je masovo rozšírený po celom svete a patrí medzi najuniverzálnejšie jedlá. Jeho výhodou je, že ak sa správne uskladní, vydrží v skrini aj rok. Vo švédskych obchodoch ho regály ponúkajú v najrúznejších hrúbkach a príchutiach.
V 70. rokoch spustila Švédska národná rada pre zdravie a sociálnu starostlivosť (Socialstyrelsen) kampaň, podľa ktorej by Švédi mali denne jesť 6 až 8 krajcov chleba, vrátane knäckebrödu.
Vysočizný räksmörgås
Sendviče vo Švédsku predstavujú jeden plátok chleba – smörgås. Tamojšia koncepcia „otvorených“ sendvičov sa datuje do roku 1400 a najradšej tam majú sendvič s krevetami (räksmörgås or räkmacka) s dovysoka naukladanými plátkami vajec, šalátom, paradajkami a uhorkami. Navrchu ešte zvykne tróniť nátierka romsås z ikier.
Klepietko, ulitka, pancierik
V auguste, počas teplých večerov v záhradách alebo na balkónoch, sú populárne račie párty (kräftskivor). Ale aj langustie a homárie.
Raky jedli v 16. storočí len bohatí mešťania a aristokrati, dnes sú tieto vodné tvory celonárodnou pochúťkou.
Nebezpečné surströmming
Švédska kuchyňa nemá v zozname len samé univerzálne obľúbené dobroty. Podivnou pochúťkou, rozšírenou najmä v severnej časti krajiny, sú plechovkové fermentované kyslé baltské slede (surströmming) – tradícia z roku 1800 – ktoré veľmi podivne páchnu.
Kvôli zápachu pripomínajúcemu zhnité vajcia či dokonca kanalizačné splašky, sa tieto konzervy otvárajú a jedia väčšinou vonku.
Zdroj: Sweden.se; Wikipedia.org; Bbcgoodfood.com; Theculturetrip.com; Lonelyplanet.com