Pavol Fabian: Lisabon a okolie
Vzhľadom na takmer trojtisícovú vzdialenosť Lisabonu od Bratislavy sa na cestu autom vydá len málokto. Dnes sa však dá zohnať pomerne lacná letenka či už z Viedne (s prestupom) alebo z Prahy, odkiaľ sa lieta do hlavného mesta Portugalska priamo.
Foto: Pavol Fabian
Lisabon nepatrí k najnavštevovanejším turistickým destináciám, ale možno práve preto sa tam oplatí cestovať (zvlášť, ak aj ceny prakticky všetkého sú tam priaznivejšie ako vo vychytených európskych veľkomestách, nehovoriac o bezpečnosti…)
Lisabon je veselé mesto plné mladých, s pulzujúcim nočným životom. Rozkladá sa na siedmich pahorkoch a tomu je prispôsobená aj mestská doprava (zubačky, lanovky, výťahy).
Ak chcete absolvovať okružnú prehliadku centra mesta, nemusíte si zabezpečovať nijaký špeciálny autobus s vyhliadkovou terasou. Stačí, keď nasadnete na električku č. 28, ktorá vás prevezie štvrťami Bairro Alto, Baixa aj Alfama.
Ide o jazdu priam adrenalínovú, pretože v úzkych krivolakých uličkách jazdí električka tak natesno, že sa cez okno môžete dotýkať fasád domov. Atraktivitu dodáva aj skutočnosť, že na tejto trati jazdia len historické žlté a červené električkové vozne.
Ak už spomíname mestskú dopravu, iste by ste nemali vynechať ani výťah Santa Justa spájajúci rovnomennú ulicu v centre s námestím Carmo na jednom zo siedmych kopcov. Je to neogotický výťah zo začiatku 20. storočia zhotovený zo železa, ale obe jeho kabíny sú drevené. Výťah vás vyvezie o 45 metrov vyššie, odkiaľ sa vám naskytne úžasný výhľad na mesto a na hrad São Jorge.
V Lisabone určite nevynechajte návštevu štvrti Belém, ktorá sa nachádza na brehu rieky Tejo. Priamo na brehu, či skôr už vo vode, sa týči pozoruhodne elegantná, i keď obranná veža Torre de Belém.
Pochádza zo 16. storočia a vybudovaná je v takzvanom manuelskom štýle. Spolu s neďalekým monumentálnym kláštorom hieronymitov (Mosteiro dos Jerónimos) je zaradená do Svetového dedičstva UNESCO.
Na brehu rieky Tejo vás upúta aj skutočne monumentálny pamätník venovaný portugalským moreplavcom, hrob Vasca da Gamu i neďaleké námorné múzeum. Veľkú plochu pred pamätníkom pokrýva dlažba znázorňujúca všetky portugalské námorné objavy.
No a gurmáni (najmä tí zameraní na sladké) v Beléme určite nezabudnú navštíviť známu belémsku pastileriu a ochutnať pudingové koláčiky (pasteis de Belém), ktoré nikde inde nenájdete.
Ak si na jeden deň prenajmete auto (a v prípade, že netúžite šoférovať práve mercedes, nie je to až také drahé), dá sa stihnúť návšteva dvoch pozoruhodných miest v okolí portugalského hlavného mesta.
Foto: Pavol Fabian
Prvým je Sintra vzdialená od Lisabonu cca 32 kilometrov. Počiatky Sintry sú datované do 11. storočia. Mesto sa kvôli dobrým klimatickým podmienkam stalo letným sídlom kráľovskej rodiny.
A aj vďaka tomu sa tu nachádza viacero palácov, záhrad a parkov a celé mesto na vás pôsobí ako kulisy z nejakej filmovej rozprávky. Veď nie nadarmo je aj zapísané na zoznam pamiatok UNESCO.
Za prehliadku stojí kráľovský palác Palácio Nacional de Sintra s prvkami gotického, manuelského a maurského štýlu. O čosi romantickejšie pôsobí Palácio Nacional da Pena, jedna z najväčších romantických stavieb 19. storočia.
Uprostred pozoruhodnej botanickej záhrady stojí menší palác Monserrate. Svojho času ho navštívil aj anglický básnik Lord Byron, ktorému sa tak zapáčil, že sa o ňom zmieňuje aj vo svojej tvorbe.
Najmladší zo sintrianských palácov je Quinta da Regaleira, ktorý si dal v rokoch 1904–1910 vybudovať milionár António Augusto Carvalho Monteiro.
V rozľahlom parku sa okrem romantického paláca nachádza množstvo drobnejších stavieb, kaplniek s nádhernou výzdobou, jazierka, umelé jaskyne, studne, lavičky, fontány, záhadný systém chodieb spojený s jedným z najpozoruhodnejších schodísk na svete.
Ide o 27 metrov hlbokú „prevrátenú“ vežu s točitý schodiskom, ktoré má symbolizovať smrť alebo znovuzrodenie v hermetických tradíciách v závislosti od smeru, ktorým sa vyberiete.
I keď v Sintre sa dá bez problémov stráviť celý deň (a aj viac), vytrvalci stihnú večer ešte sadnúť do auta a odviezť sa na najzápadnejší bod kontinentálnej Európy – mys Cabo da Roca (zo Sintry cca 20 km).
Okrem vysokých morských útesov obmývaných vlnami Atlantiku tu nájdete žulový pamätník s vytesanými súradnicami a veľký maják, ktorý sa bude dobre vynímať na vašej fotografii západu slnka nad Atlantikom.
S takýmto romantickým záverom dňa sa budete plne uspokojení vracať do Lisabonu (cca 50 km) kde si po odovzdaní auta späť do požičovne stihnete ešte vo štvrti Alfama,v niektorej zo sympatických pouličných kaviarničiek, dať pohár skvelého portského a vychutnať si ho za zvukov typickej portugalskej hudby (fado – spev za sprievodu gitary).
Blog: pfpf.blog.pravda.sk
Peter Ertl: Cyklo-adrenalín na Rabe
Na Rab sa chodí z rôznych dôvodov. Letní turisti objavujú priezračné more a čistú vodu. Dobrí národovci si tam postavia vilu a endorfínoví blázni sa zas preháňajú na horáku. Ja sa radím do tretej skupiny.
Foto: Peter Ertl
Môj prvý trejlík nenáročne smeroval na Frkanj – nádhernú pláž poblíž Suhej Punty, priamo oproti prístavu. Podávajú tu tie najlepšie „ligne na žaru“. Mäkký štart začal cez Gonarské kopce, ktoré nie sú vysoké, ale o to strmšie. Na Suhu Puntu (najkrajšiu a najprírodnejšiu časť ostrova) môžete dôjsť tiež druhou stranou, cez uzučký betónový chodník popri mori.
Kultový výstup na vrchol najvyššej hory Kamenjak ma vždy preverí: 431 m stúpania na necelých 4 km nie je tak veľa, ako Sv. Jure, GPS však miestami atakuje stúpania cez 30%. V kombinácii s 35 stupňovou teplotou a samými skalami je to vražedná kombinácia.
Nepoznám veľa ľudí, ktorí to dali až hore bez zastávky. Ale vrchol sa vám odvďačí. A nielen krásnymi výhľadmi na okolité ostrovy a horský masív na pobreží.
Prísť s bajkom na Rab a nedať horský trailík na Lopar je neodpustiteľná chyba. V Loparskom priesmyku je prudká odbočka nahor k smetisku. Tam sa dozviete, kde sú všetky čajky Rabu. Ak odbočíte popri plote ďalej, objavíte nádherný niekoľkokilometrový skalný trailík až na úplný koniec ostrova.
Ak sa vám Kamenjak odmení endorfínom, práve na tejto nevysokej hornej planine zažijete ten pravý adrenalín. Najmä ak si nekriticky poviete, že tú turistickú trasu nahor z Loparskej pláže dáte a dáte. Aj keď viete, že na to nemáte.
Na vrchole človeka čaká zážitková nirvána. Trail môjho života. Náročný, členitý, rôznorodý, zaujímavý, krásny i podmanivý. Nechcelo sa mi ísť ďalej. Skalisté traily, striedali široké cyklochodníky. Ísť dole? Ani nápad.
Široká pláň plná oviec prerušovaná storočnými múrikmi ma priťahuje stále viac. Objavujem zabudnutú dedinu. Tu už desiatky rokov nikto nebýva. Všade ticho, pokoj, iba cikády. Keď som objavil zerodovaný kaňon s tou najúžasnejšou dráhou, vrátil som sa tam na druhý deň znovu. I na tretí.
Na Rabe nemôže chýbať séria výjazdov na Kalifronte, prírodnej rezervácie na konci ostrova, ktorá je doslova pretkaná singletrailami, cyklocestami a total panenskými plážami.
Bežný dovolenkár sa tam nikdy nedostane. Rozlohou malý ostrov – na dĺžku 22 km a šírku 11 km – ponúka toľko cyklotrás, prevýšení a prekvapujúcich výhľadov a zážitkov, že máte celý týždeň čo robiť. Kto si to chce užiť, špeciálne odporúčam zjazd na Mel beach. Rekord trate je 24,5 km/h.
Blog: restartnisa.blog.pravda.sk
Drahomír Slušný: Rodný môj kraj… Takmer nedotknuté Bobrovecké plesá
Netvrdím o sebe, že som prekutral všetky konce sveta, no nie som ani domased. Precestoval som stovky ba tisíce kilometrov, ale stále sa mi potvrdzuje známa pravda: „Všade dobre, doma najlepšie“.
Foto: Drahomír Slušný
No prezradiť miesto, kde som bol v absolútnej pohode, v spojení s prírodou napĺňajúcej celé moje vnútro, nie je asi najlepší nápad – začnú sa tam valiť turisti a preč bude to čaro, ktoré som tam nachádzal.
No dobre, mojím tajomným kútom sú Bobrovecké plesá. Možno najmenšie na Slovensku, ale nachádzajúce sa na mieste, kde je príroda takmer nedotknutá človekom, kde je pomerne ťažký prístup a cesta si vyžaduje odvahu a odhodlanie.
Ako základňu som si zvolil horel Mních za obcou Jalovec, kam sa dá dostať autom i autobusom z Liptovského Mikuláša. Tu je k dispozícii dobré ubytovanie, jedlá strava, voľnoaktivitové zázemie (tenis, detské ihriská, opekanie) a je v dosahu mnohých iných možných cieľov (salaš, Mara).
Odtiaľ treba vyraziť ráno po žltej značke do Tokarín, kde musíte urobiť prvé vážne rozhodnutie: zvoliť si cestu po hrebeni alebo dolinou. V prvom prípade po zelenej značke hore strmými serpentínami ku spojnici s modrou, tá nás dovedie k chate pod Červencom, potom prekonáme Veľkú kopu, Ostrú a Sivý vrch.
Tu už je terén alpský, ale priechodný aj pre priemerného turistu. Odmenou sú nádherné výhľady (počasie). Potom hrebeňovkou po červenej až do sedla Pálenica.
Na križovatke vľavo na žltú, strmým svahom do Bobroveckej doliny k trom malým jazierkam. (Pokiaľ sa vám vydarí počasie, možno sa na plesá vykašlať a pokračovať po hrebeni na Salatín, prípadne Baníkov a zdolať celý okruh okolo Bobroveckej a Jaloveckej doliny. Je to dlhá túra, ale stojí za to.)
Domov sa môžeme vrátiť ľahkým zostupom po žltej. Tá nás dovedie do ústia Jaloveckej doliny, kde prestúpime na červenú a dostaneme sa na Tokariny, odkiaľ sme vyrazili. Túra sa samozrejme dá urobiť aj v opačnom smere, z Tokarín priamo po žltej k plesám, kde sa rozhodneme, či sa jednoducho vrátime, alebo zdoláme celý okruh hrebeňovkou.
Žltá značka dnes už trochu stratila na romantike, ale v minulosti viedla priamo korytom Jaloveckého potoka a človek musel skákať zo skaly na skalu. Aj dnes sa miestami treba predierať pralesom lopúchov, dokrmovať čučoriedkami a brániť pred dotieravým hmyzom.