Reportáž: Drsná islandská krása vás očarí. Prejdite sa skanzenom v Skógare

Tradičné islandské domčeky s trávovou strechou vyzerajú ako z rozprávky. Po ich stenách rastú žlté kvietky, totálna romantika. Keď turisti nakuknú do útulných izbičiek, prekvapia ich modré či zelené steny a vkusné zariadenie. Vedľa postele kolovrátok, nad posteľou miska s lyžicou a kdesi vedľa hrubočizné vlnené nadkolienky. Život tu určite ľahký nebol. Ľudia však dokonale využili aj to minimum zdrojov, ktoré mali. Veď sa kúrilo sušeným ovčím či konským trusom.

23.07.2017 07:00
Island, domy Foto: ,
Skanzen v Skógare.
debata

Čo iné ostávalo obyvateľom drsného ostrova, kde takmer nerastú stromy, než vziať rozum do hrsti? Stromy sú na Islande dodnes vzácne, pritom meno dediny Skógar naznačuje, že kedysi tu les bol. Dnes v bedekroch turistom vrelo odporúčajú počas cesty na juh Islandu navštíviť tunajší vynikajúci skanzen.

Keď som fotky šiestich rozkošných domčekov zbadala, bolo rozhodnuté. Ešte viac ma nadchla informácia, že vychvaľované vlastivedné múzeum tu založil istý Thordur Tómasson v roku 1949, ktorý ho osobne riadil až do roku 2013.

Modrá bola v obývačkách obľúbená. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Island, dom, obývačka, Skanzen v Skógare Modrá bola v obývačkách obľúbená.

Až vtedy ako 92-ročný odišiel do dôchodku. Thordur už ako dieťa začal zbierať úžitkové predmety od tkáčskych a rybárskych potrieb až po ručne kované miniturbíny. V roku 1952 do múzea pribudla aj stará rybárska osemveslica. Múzeum láka na 15-tisíc exponátov v modernej budove vedľa tradičných domcov!

Deduška už tam zrejme nestretnem, hoci ak sa živí miestnymi zdravými len vzduchom sušenými rybami, ktoré sú tvrdé ako podrážka, mohol by… Namiesto starčeka bolo múzeum plné mladých brigádnikov, ktorí poznali príbeh azda každého vystaveného predmetu. Napríklad misky vydlabanej z veľrybieho stavca. Vraj bola takmer nezničiteľná.

Keďže lesy si dávno pradávno vyrúbali, drevo museli využívať aj naplavené a deťom dávali na hranie kosti či mušle, veľrybia kosť bola pokladom. Inak totiž vidiecky Islanďan vlastnil veľmi málo – často len jedinú misku zvanú askur, z ktorej jedol. Bola to hlboká drevená miska s odklápacím vrchnákom, ktorý bol často zložito vyrezávaný.

Modrá bola v obývačkách obľúbená.
Statok Glaumbaer.
+12Z trávových trsov vytvorili vzor rybej kosti.

Viac než množstvo poľnohospodárskeho náradia, misiek na skyr (pochúťka podobná jogurtu) a remeselníckych nástrojov však ľudí zaujímajú domčeky. Hneď ako nakuknú cez úzke dvere, híkajú v rôznych rečiach: aká krása! Aké útulné! Aké vynaliezavé! Tie uzučké modré schodíky (na ktorých sa ani nedá obrátiť a tučnejší človek by na nich dozaista uviazol). A čo je to pod nimi? Aha, chlievik pre ovce.

Na statku u kováčov

Podobný skanzen ako je na juhu Skógar, možno nájsť aj na severe – napríklad Glaumbaer. Presne tak sa volal statok, kde podobne ako v Skógare nechýbala kováčska dielňa. Väčšina majiteľov statku bola výbornými kováčmi, pretože pôda v okolí je podmáčaná, a preto nevhodná na pestovanie čohokoľvek.

Statok Glaumbaer. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Island, dom, Skanzen v Skógare Statok Glaumbaer.

Etnológovia sa dnes domnievajú, že názov statku (glaumur znamená hluk) odkazuje na hlučnosť pri kováčskej práci. Aj domy v Glaumbaere sú porastené trávou a zozadu domu dokonca vidieť vzor rybej kosti!

Pri vstupe na statok sa nás opýtajú, odkiaľ prichádzame. Povieme Slovensko a Islanďanka v kroji odvetí: tak to vám môžem dať informácie v češtine, však? Užasneme a pustíme sa do čítania. Dozvedáme sa, že na Islande trávové trsy ako súčasť stavebných konštrukcií používali už od začiatku osídlenia v 9. storočí.

Dreva aj kamenia na stavby bol nedostatok a svoje zohrali aj špecifické klimatické podmienky ostrova – stena z trávových trsov totiž veľmi dobre tepelne izoluje. Zrejme sa to osvedčilo, pretože na vidieku takéto domy prevažovali až do začiatku 20. storočia.

Z trávových trsov vytvorili vzor rybej kosti. Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Island, dom, Skanzen v Skógare Z trávových trsov vytvorili vzor rybej kosti.

Základ stien teda tvorila vrstva z kameňov, ktorá zabraňovala presakovaniu vlhkosti do stien. Potom postavili základnú drevenú kostru domu – z dovezeného alebo naplaveného dreva. Výplň stien vznikla navrstvením trávových trsov.

Počas stáročí vznikol sofistikovaný systém tvarovania trsov a spôsob ich kladenia v konštrukcii. V Glaumbaere je to spomínaný vzor rybej kosti. Vrstvy z trsov kladených nastojato sa prekladali vrstvou z dlhých pásov naplocho, čo konštrukciu spevňovalo.

Pri práci si čítali ságy

Trávové trsy sa používali aj ako strešná krytina, pričom bol dôležitý správny sklon strechy. Ak by bol príliš malý, voda by neodtekala a vsakovala do domu. Ak by bol priveľký, voda by rýchlo odtiekla a trsy by vyschli, tráva by nerástla a do domu by opäť zatekalo.

Na vonkajšiu stranu postele sa zasúvala ešte... Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Island, dom, Skanzen v Skógare, podkrovie, spálňa Na vonkajšiu stranu postele sa zasúvala ešte doska, ktorá pridŕžala prikrývku.

Vnútorné steny obložili drevenými panelmi alebo ponechali bez obkladu, podlaha bola buď z udupanej hliny, alebo dláždená kameňmi, len v obytných miestnostiach bola drevená podlaha.

V hlavnej izbe sa nekúrilo – no ľudia boli oblečení do vlnených šiat a na noc sa prikrývali vlnenými dekami, ktoré sami vyrobili. V Glaumbaere mali 11 postelí, no bežne spali v jednej posteli dvaja ľudia.

Každý pracoval a jedol sediac na svojej posteli – ženy šili a priadli vlnu, muži vyrábali domáce náradie – za zimy za svetla malých olejových lámp. A aby im nebolo otupno, jeden z nich ostatným čítal stredoveké ságy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Island