Ani Kroměríž sa nevyhol otrepaným prívlastkom ako Perla Moravy, Hanácke Atény či Mesto podmanivej krásy. To posledné však do bodky sedí – či už milujete umenie, nadchýnate sa technickými pamiatkami, alebo sa radšej kocháte flórou, v meste s necelými 30 000 obyvateľmi si prídete na svoje.
Veď Kroměríž už v roku 1997 vyhlásili za najkrajšie historické mesto Českej republiky a Arcibiskupský zámok a záhrady boli o rok neskôr zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Kroměríž vznikol pri križovatke Jantárovej a Soľnej cesty pri brode cez rieku Moravu. Prvýkrát sa mesto spomínalo v roku 1107. Na rozvoj Kroměríža mali zásadný vplyv olomouckí biskupi a arcibiskupi.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Miestny zámok bol ich letnou rezidenciou a staviteľské aktivity biskupov – hlavne po skončení 30-ročnej vojny v 17. storočí – priniesli mestu veľkorysú obnovu.
Miestni sú pyšní na to, že ich mesto je presýtené kultúrou, vzdelanosťou a umením. Len v Arcibiskupskom zámku sa dajú stráviť celé hodiny. Vzácne sú aj pivnice, biskupská mincovňa a sýpka.
Arcibiskupský zámok je rozsiahly ranobarokový komplex knižníc, hudobného archívu, obrazárne a takmer 40 komnát a sál. Skoro ku každej sa viaže príbeh o významnej návšteve či zásadných udalostiach.
Naša mladá sprievodkyňa rapoce informácie ako verklík, chrlí na nás roky, mená maliarov aj obrazov v takom tempe, že nemáme šancu zapamätať si ich. Odporúča sústrediť sa na stolík so vzácnymi intarziami, z ktorých sú v jej poňatí „intrazie“.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Keď neskôr prezradí, že len pred týždňom maturovala a toto je jej prvá prehliadka, drobný brpt jej odpustíme. Pretože tie intarzie sú naozaj dych berúce, podobne ako honosné zariadenie celého zámku.
V súkromných komnatách arcibiskupa obdivujeme nábytok, ktorý pripomína cukrom zdobené perníčky, a sprievodkyňa dodáva pikošku, že na ďalšej posteli nespávala arcibiskupova milenka, ale občas jeho matka.
Ohúri nás aj Snemová sála, kam v revolučnom roku 1848 z Viedne preložili rokovania ríšskeho snemu habsburskej monarchie. Kroměříž tak bol až do jari 1849 centrom európskeho diania.
Miestnosť zdobí 22 honosných lustrov, a keď všetko odfotíme, sprievodkyňa neváha ukázať, ako sa miestnosť zmení, keď sa všetkých 22 lustrov rozsvieti.
Arcibiskupský zámok skrýva umelecké zbierky nesmiernej ceny, vraj jednotlivých položiek je vyše 130 000.
Zámocká obrazáreň je druhá najcennejšia v Česku a návštevníkovi dopraje stretnutie s majstrami ako Lucas Cranach st., Paolo Veronese, Jan Brueghel st., Luca Giordano, Anthonis van Dyck. Najvzácnejší je však obraz benátskeho majstra Tiziana Vecellia s názvom Apollo a Marsyas.
Užasli sme aj v historickej knižnici, ktorá obsahuje 90 000 zväzkov všetkých žánrov. Sú v nej aj hudobné rukopisy – napríklad Mozarta, Haydna či Beethovena. Už chápem, že Forman nemohol Kroměříž pri nakrúcaní Amadea obísť. A v knižnici sú nádherné obrie historické glóbusy.
Času je málo a ďalším klenotom, ktorý v meste nemožno obísť, sú záhrady. Do Podzámockej len nahliadneme a rýchlo sa presúvame do Kvetnej, čo je na zozname UNESCO.
Toto vrcholné dielo európskeho záhradného umenia 17. storočia fascinuje azda každého. Vraj predstavuje prelomovú fázu vývoja medzi talianskymi renesančnými záhradami a francúzskymi barokovo-klasicistickými typu Versailles.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Záhrada má dve dominanty – 244 metrov dlhú kolonádu zdobenú sochami, odkiaľ je na záhradu skvelý výhľad, a potom rotundu s Foucaltovým kyvadlom. Toto unikátne kyvadlo je kópiou kyvadla, ktoré v roku 1852 zavesil v kupole parížskeho Pantheonu známy fyzik Jean Bernard Léon Foucalt.
Za kroměrížske kyvadlo z roku 1908 vďačíme iniciatíve tunajšieho gymnaziálneho profesora, fyzika a astronóma Františka Nábělka.
Na strune dlhej 22,35 m je zavesená 20-kilogramová guľa s hrotom, ktorý pri rozkývaní zapisuje svoju dráhu do jemného piesku na kamennom stole. Po hodine podľa stopy v piesku poznať, že Zem sa pootočila o 15 stupňov. Fascinujúce!
Nuž za pár hodín v Kroměříži návštevník stihne len zlomok – je tu ešte Expozícia Karla Kryla, lunety tunajšieho rodáka Maxa Švabinského, protiatómový kryt, hvezdáreň či vínne pivnice s drevenými sudmi, z ktorých najväčší pojme vyše 19 000 litrov vína. Sú možné prehliadky aj s ochutnávkami. To už sa veru oplatí aj prenocovať.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda