Skvosty ukryté v slovenskom podzemí: Zo 7 200 známych jaskýň je prístupných 18

, 05.08.2017 10:00

Denník Pravda prináša počas letných mesiacov seriál Poklady Slovenska. Priblíži v ňom všetky slovenské výnimočné historické skvosty zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pokračuje unikátnymi prírodnými pamiatkami - jaskyňami a priepasťami Slovenského krasu.

Milióny rokov príroda vytvárala v podzemí nádherné umelecké diela, aby ich raz mohla vystaviť na obdiv človeku. Udivujú svojou kvapľovou výzdobou, jazierkami, ale aj vzácnymi archeologickými nálezmi a tajuplnosťou.

Na Slovensku máme vyše 7 200 známych jaskýň, z nich je verejnosti prístupných osemnásť. Najcennejšie a najvýznamnejšie sú zaradené medzi svetové prírodné unikáty.

Tisícky rokov staré železné kvety

V Ochtinskej aragonitovej jaskyni príroda skutočne nešetrila svojím umeleckým talentom. Zhruba 14-tisíc rokov pomaly vytvárala dlhé biele ihlice, z ktorých vznikli trsovité a kríčkové útvary.

Aragonitové kryštály v Ochtinskej aragonitovej...
Aragonitové kryštály v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Autor: Ľ. GAÁL

„Hovoríme im železné kvety, ktoré sú najväčšou turistickou atrakciou tejto jaskyne. Ide o druhú aragonitovú generáciu, minerál stále dorastá, čím si udržiava bielu farbu. Najstaršie sú mliečne zakalené obličkové útvary, ktorých vek odborníci datovali až na 138-tisíc rokov. Najmladšia generácia sa v súčasnosti tvorí, pričom sú to spravidla drobné vejáriky s veľkosťou dva až štyri milimetre,“ vysvetľuje Ľudovít Gaál, vedúci oddelenia starostlivosti o jaskyne Správy slovenských jaskýň.

Prvopočiatky jaskyne siahajú až dva miliónov rokov dozadu. Jej základom bol 400 miliónov rokov starý tmavosivý a biely mramor. Biele aragonitové „železné kvety“ zvlášť vynikajú na tmavom mramore, čo vytvára priam rozprávkový obraz.

Unikátnu jaskyňu objavili náhodne jelšavskí baníci v roku 1954 pri razení štôlne na prieskum železnej rudy. Sprístupnenia pre verejnosť sa však dožila až v roku 1972. Časť aragonitovej výzdoby medzičasom údajne poškodili jelšavskí posádkoví vojaci.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je jediná svojho druhu v Európe. Verejnosti je prístupná v dĺžke 230 metrov.

Starodávne uhľové nápisy i mystická riečka Styx

V známej jaskyni Domica, ktorá prechádza až do Maďarska, sa snúbi šikovnosť prírody so starodávnou históriou človeka.

Plavba v jaskyni Domica.
Plavba v jaskyni Domica. Autor: P. STANÍK

„Archeológovia tu objavili nálezovo najbohatšie neolitické sídlisko ľudí bukovohorskej kultúry. Odtiaľto pochádza vyše 45-tisíc úlomkov črepín, z ktorých sa podarilo zrekonštruovať viac ako dvesto nádob. Našli tu aj šidlá, šípy, prstene, prívesky z mušlí, sekerky či kamenné nože. Výnimočným nálezom je odtlačok hrubej tkaniny v hline, ktorý je najstarší na Slovensku. Ojedinelé sú tiež uhľové nástenné kresby v chodbe Lono matky zeme, ktorá bola zrejme posvätným a kultovým miestom,“ vyratúva Ľudovít Gaál archeologické skvosty.

Mystickosť podzemného priestoru dopĺňa aj jaskynná riečka Styx, ktorou sa možno plaviť na loďkách, ak sú vhodné podmienky.

Jaskynné chodby a dómy udivujú bohatou kvapľovou výzdobou. Množstvo zo stropu visiacich stalaktitov, z podlahy vyrastajúcich stalagmitov, vzácne sintrové – uhličitanovová­penaté útvary, kaskádové jazierka, veľké pagodovité a palicovité stalagmity či pôvabné sintrové záclony.

Dĺžka celého jaskynného systému dosahuje vyše 26 kilometrov, z čoho Domica má vyše 5,5 a maďarská Baradla 20,5 kilometra. Je to najdlhší jaskynný systém svetového dedičstva Slovenského a Aggtelekského krasu. Domicu odhalil v roku 1926 pohraničný strážca Ján Majko.

Letné korčuľovanie v ľadovej jaskyni

Dobšinská ľadová jaskyňa je unikát. Je jednou z najhodnotnejších zaľadnených jaskýň na svete a najnižšie položenou zo všetkých svetoznámych ľadových jaskýň. Podlaha, očarujúce vodopády, nádherné stĺpy i stalagmity. Všetko z ľadu, všetko dielo prírody. Ako je to možné?

Dobšinská ľadová jaskyňa.
Dobšinská ľadová jaskyňa. Autor: P. GAŽÍK

„Podzemný priestor sa postupne zaľadnil zamŕzaním presakujúcich zrážkových vôd. Jaskyňa je v podstate mohutná dutina, klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 metrov. Cirkulácia vzduchu v uzavretom prostredí udržuje primeranú teplotu po celý rok,“ vysvetľuje Ľudovít Gaál.

Ľadová výplň niekde siaha až po strop. Objem ľadu sa odhaduje na vyše 140-tisíc kubických metrov, pričom najväčšiu hrúbku 26,5 metra dosahuje vo Veľkej sieni.

Jaskyňu objavil banský inžinier Eugen Ruffinyi so spoločníkmi v roku 1870. Už o rok neskôr ju sprístupnili verejnosti. V roku 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením. Jaskyňa v istom období slúžila dokonca na letné korčuľovanie.

V súčasnosti sa využíva aj na sledovanie klimatických a prírodných zmien. Prehliadková trasa pre verejnosť má 515 metrov.

Starodávny nápis, gigantický kvapeľ aj brká

Bohatou kvapľovou výzdobou a vzácnymi archeologickými nálezmi je známa Jasovská jaskyňa. „Traduje sa, že už v 13. storočí ľudia poznali hornú časť jaskyne. Ukrývali sa v nej obyvatelia Jasova i mnísi z tamojšieho kláštora pred nájazdmi Turkov. Najvýznamnejší nápis pochádza z roku 1452 a zaznamenáva víťazstvo Jána Jiskru z Brandýsa nad Jánom Hunyadym v bitke pri Lučenci. Patrí medzi najstaršie písomné pamiatky v jaskyniach na Slovensku,“ podčiarkuje význam jaskyne Ľudovít Gaál.

Husitský nápis v Jasovskej jaskyni.
Husitský nápis v Jasovskej jaskyni. Autor: M. RENGEVIČ

Archeologický výskum preukázal, že bola osídlená už v neolite. Pre verejnosť ju sprístupnili v roku 1846. Prehliadková trasa meria 550 metrov.

Krásnohorskú jaskyňu podzemie tajilo veľmi dlho. K jej objaveniu v celej dĺžke 1 355 metrov došlo až v roku 1982. Rožňavský jaskyniar Jaroslav Stankovič, ktorý ju spravuje, vytvoril z nej dokonalé miesto pre dobrodružný zážitok.

Jaskyňu sprístupnil verejnosti v roku 2004 v dĺžke 450 metrov. Bez elektrického osvetlenia a betónových chodníkov. Návštevníci do nej vstupujú v jaskyniarskom odeve a so svetlom na prilbe.

Prechádzajú drevenými lavičkami aj oceľovými rebríkmi, aby sa dostali k najväčšiemu skvostu jaskyne. Je ním gigantický stalagnát Kvapeľ rožňavských jaskyniarov v Sieni obrov. Dosahuje výšku až 34 metrov, čím sa zaraďuje medzi najväčšie sintrové útvary na svete.

Množstvo dlhých tenkých kvapľovitých útvarov, nazývaných brká, tvorí unikátnu výzdobu Gombaseckej jaskyne. Dosahujú dĺžku až tri metre. Na návštevníka pôsobia ako kamenný dážď.

Jaskyňa, ktorú našli rožňavskí jaskyniari v roku 1951, bola prvou slovenskou jaskyňou, kde začali s liečebnou speleoterapiou. Verejnosti je sprístupnená v dĺžke 285 metrov.

Klenoty v dierach do stredu zeme

Zvuk kameňa, hodeného do stometrovej hĺbky, dal názov zaujímavej priepasti – Zvonivá jama. Ide o najstaršie skúmanú a najznámejšiu priepasť v Slovenskom krase.

Mohutný Kvapeľ rožňavských jaskyniarov v...
Mohutný Kvapeľ rožňavských jaskyniarov v Krásnohorskej jaskyni. Autor: J. STANKOVIČ

Ako o bezodnej diere Plešivskej planiny sa o nej písalo už 18. storočí. Nápadný otvor do zeme miestni poznali, no nikto nenašiel odvahu, aby dieru preskúmal.

„Až v roku 1875 spustili do nej smelého riaditeľa železiarní zo Slavca Emila Fabnika. Bol v drevenej klietke obitej zvonka klincami proti drakom. Dostal sa však len do polovice, nemali jednoducho dlhšie lano. Na dno, do hĺbky 100,5 metra, sa podarilo zostúpiť až o sedem rokov neskôr vedúcemu železničnej stanice v Plešivci Jozefovi Pachelovi,“ opisuje zaujímavú minulosť Ľudovít Gaál.

Nasledovalo viacero prieskumných expedícií, ktoré sa zavŕšili v roku 1953. Objavili tu najrozmernejší dóm s mohutnými stalagmitmi a stalagnátmi. Pagodovité stalagmity dosahujú výšku viac ako desať metrov, najvyšší má 26 metrov.

O Diviačej priepasti hovoria jaskyniari ako o najkrajšie vyzdobenej priepasti nielen v Slovenskom krase, ale na celom Slovensku. Prelína sa v nej viacero farieb bohatej sintrovej výzdoby.

Od bielych až svetlosivých a žltohnedých vodopádov a záclon až po červenohnedé kríčkovité trsy. Najpozoruhodnejším dielom prírody je mohutný nátek Medúza. Diviačia priepasť je hlboká 123 metrov.

Objavili ju v roku 1964 a pomenovali podľa nájdenej kostry diviaka. Ani jedna z priepastí nie je prístupná verejnosti.

Slovenské jaskyne a priepasti v UNESCO

Brká v Gombaseckej jaskyni.
Brká v Gombaseckej jaskyni. Autor: P. STANÍK
  • Názov: Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu.
  • Rok zápisu do zoznamu UNESCO: 1995, Dobšinská ľadová jaskyňa doplnená v roku 2000.
  • Popis: celkovo sa na Slovensku eviduje 1 184 jaskýň svetového dedičstva. Medzi najvýznamnejšie patria: jaskynný systém Domica – Baradla (Domica, Baradla, Čertova diera), Dobšinsko-stratenský jaskynný systém (Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Duča, Stratenská jaskyňa, jaskyňa Psie diery), Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Diviačia priepasť, priepasť Zvonivá jama.
  • Dôvody zápisu: jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu sú výnimočným príkladom stále prebiehajúcich geologických procesov a významných geomorfologic­kých javov.

Reprezentatívnosť a výnimočnosť spočívajú v najmä v mimoriadnej genetickej a tvarovej rozmanitosti podzemných priestorov, mnohorakosti ich sintrovej výplne, ako aj v neopakovateľných biologických a archeologických hodnotách.

V takejto komplexnosti sa jaskyne v miernom klimatickom pásme nikde inde nevyskytujú. Reprezentujú všetky typy jaskýň stredohorského krasu v miernom pásme.

Jaskyne, zapísané v UNESCO, sa nachádzajú na území Slovenska a Maďarska. Na Slovensku ide o Slovenské rudohorie, Spišsko-gemerský kras, Revúcku vrchovinu a Slovenský kras. Spoločné územie svetového dedičstva zaberá plochu takmer 56-tisíc hektárov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#UNESCO #Poklady Slovenska #jaskyne
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk