Cyklisti, ktorí túto cyklotrasu poznajú, vedia, o čom je reč. Na trase Naprieč Považským Inovcom na nich striehnu pamiatky za každým rohom. Celá cyklotrasa meria až 75 kilometrov a vedie z Topoľčian cez Javorníky a Jacovce až do lesov Považského Inovca.
Pre rekreačného cyklistu by však bola príliš namáhavá, a preto existuje aj oveľa menej náročnejšia alternatíva, ktorá sa začína na Zelenej vode.
Areál rekreačného strediska Zelená voda sa nachádza dva kilometre od Nového Mesta nad Váhom. Pred nasadnutím na bicykel sa turista môže osviežiť vo vode tamojších štrkovísk.
„Od Zelenej vody trasa prejde lávkou ponad Váh a hneď za ňou odbočí doprava. Medzi Biskupickým kanálom a Váhom pokračuje na sever a míňa vodnú elektráreň. Štrková cesta sa postupne mení na poľnú,“ povedala Barbora Halásová z občianskeho združenia Slovenský cykloklub.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Práve na poľnej ceste na hrádzi sa cyklistovi naskytne neopakovateľný pohľad na majestátny Beckovský hrad, stojaci na skalnom brale.
"Zaujímavosťou je, že na brale, kde stojí Beckovský hrad, sa našli nálezy z praveku aj slovanské osídlenie. Hrad vlastnil aj Ctibor zo Ctiboríc, ktorý bol niekým ako trenčiansky Matúš Čák. Ctibor napriek tomu, že bol Poliak, sa usadil na Slovensku a bol veľmož, ktorý sa dokázal vypracovať až na druhého najmocnejšieho muža celej krajiny. Bol palatínom, správcom Uhorska a vlastnil asi 15 až 20 hradov. V našich lokalitách mu patril Beckov, Čachtice, Branč, Uhrovec.
Práve z Beckova si spravil sídelné miesto, prebudoval ho na mohutný hrad, ktorý bol vo svojej dobe možno luxusnejší ako Trenčiansky, a to z jednoduchého dôvodu – v tom období domy nemali sklenené výplne na oknách. On však v severnom paláci už tieto výplne mal," prezradil zaujímavosti z histórie hradu historik Peter Pastier z Trenčianskeho múzea.
Ľudový dom aj bošácka slivovica
Po niekoľkých kilometroch poľnej cesty, kde viac ako cestný poslúži horský bicykel, zostáva hrad cyklistovi za chrbtom. „Popod hrádzu prechádza trasa k mostu ponad kanál Váhu. Prejde ním, prekročí cestu I/61 a vedie ďalej do obce Trenčianske Bohuslavice. Tam cesta vedie popri vzácnej kaplnke, ktorá je pozostatkom rozsiahleho areálu bývalého kaštieľa s parkom a promenádami,“ povedala Halásová.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
V Bohuslaviciach sa cyklista môže pristaviť aj pri dome číslo 19, ktorým je ľudový dom, postavený čiastočne z pálenej aj z nepálenej tehly. Stojí priamo pri hlavnej ceste, obklopený inou zástavbou, a je tu krásne zachovaná pôvodná slovenská architektúra.
Na konci Bohuslavíc minie cyklista známu reštauráciu, kde sa každoročne koná letný hudobný festival, a po pár stovkách metrov cesta zatáča doprava.
Z rovinky sa mení na stúpanie do kopca do Haluzíc. Odtiaľ sa cyklotrasa po menej frekventovanej ceste oblúkom vracia ku kostolu do Bošáce. „Obec je známa najmä vďaka povestnej bošáckej slivovici,“ prezradila Halásová. Je tu však toho viac ako len Bošácka pálenica, ktorá je v súčasnosti v súkromných rukách.
„Priamo za pálenicou je sedliacky dom, v ktorom sa nachádza jeho pôvodné vybavenie, je tam dokumentácia bošáckeho kroja a v sezóne sa tu odohrávajú aj rôzne podujatia, varí sa lekvár, je tu aj ochutnávka rôznych druhov bošáckych sliviek,“ priblížil Pastier. Pri cyklotrase je aj unikátny strom – ružová hruška, ktorá zvíťazila v súťaži Strom roka.
Zemianske Podhradie – rodisko slávnych
Z Bošáce vedie cyklotrasa po ceste do Zemianskeho Podhradia, ktoré sa môže pýšiť niekoľkými unikátmi a mimoriadne bohatou históriou. Blízko pri sebe tu stoja pamätné domy Holubyho a Riznera. Jozef Holuby tu žil a pracoval od roku 1861 až do roku 1909 ako kňaz, spisovateľ a svetoznámy botanik. Ludevít Rizner bol učiteľ a bibliograf.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Na mieste, kde stoja domy, sa zhodou okolností písala aj iná história. Koncom augusta a okolo 20. septembra 1849 sa dedinka Zemianske Podhradie stala strediskom slovenského národného hnutia. Členovia Slovenskej národnej rady Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a D. J. Bórik sa v tom čase zdržiavali na evanjelickej fare u Samuela Štúra.
Dňa 22. septembra 1849 sa pri tunajšom evanjelickom kostole konalo zhromaždenie za uzatvorenie slovenskej korunnej krajiny s petíciou pre deputáciu k panovníkovi do Viedne vyslanou obcami z regiónu. Kostolík, ktorý je svetovým unikátom, sa tak stal aj centrom takéhoto významného diania.
„Čo je na Zemianskom Podhradí úplne úžasné, je práve ten empírový evanjelický kostol. Je unikátom, pretože v Európe existujú len dva takéhoto typu. Jeden je v Nemecku a druhý na Slovensku. Kostolík má elipsový pôdorys a má štyri vchody, pričom ani jeden nie je hlavný, každý je otočený na inú svetovú stranu, preto je taký jedinečný,“ vysvetlil Peter Pastier.
Pri kostolíku si spravil zastávku aj cyklista Igor Orosz (32) zo Soblahova pri Trenčíne, ktorý zhodnotil cyklotrasu Naprieč Považským Inovcom.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
„Chodievam ňou dva-, trikrát do mesiaca. Mne sa trasa páči aj pre množstvo pamiatok, ktoré ju lemujú. Neprekáža mi ani, že ide z podstatnej časti o cestnú cyklotrasu, pretože tieto komunikácie nie sú veľmi frekventované, a teda nemožno povedať, že by vozidlá cyklistov nejako ohrozovali. Jediné, čo by som mohol z môjho pohľadu odporučiť, je opraviť cestu na Haluzice, pretože práve táto časť s tiesňavou a kostolíkom je z môjho pohľadu na celej trase to najkrajšie, čo tu možno vidieť,“ myslí si Orosz.
Cyklotrasa od kostolíka pokračuje smerom na Novú Bošácu až na hraničný priechod do českej obce Březová, kde sa končí.
Malebné zrúcaniny Haluzického kostolíka
V malej dedinke Haluzice možno toho vidieť viac ako dosť. „Sú tu malebné zrúcaniny románskeho haluzického kostolíka. Ten leží na hrane Haluzickej tiesňavy,“ povedala Halásová. Kostolík v Bošáckej doline, ktorá je súčasťou Bielych Karpát, stojí na kopci obohnaný ochranným kamenným múrom so strieľňami a vežami. V čase núdze slúžil aj ako útočisko pre ľudí z najbližšieho okolia.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
„Ide o zrúcaninu románskeho jednoloďového kostolíka. Bol postavený v prvej štvrtine trinásteho storočia, prvá písomná zmienka bola z roku 1299, keď ho získali kráľovské vojská a potom neskôr bol prebudovaný na dnešný neskorogotický kostolík. Bol trošku rozšírený, vznikol nový vchod a v 16. storočí tu bolo dobudované opevnenie aj s vežičkou. Zhruba v polovici 16. až prvej štvrtine 17. storočia to bol protestantský kostolík, neskôr, začiatkom 18. storočia ho zase spätne získali katolíci a oficiálne skončila jeho púť v roku 1810, keď cirkev zakázala realizáciu akýchkoľvek omší v tomto priestore, pretože už vtedy bol staticky v zlom stave. Prvé opravy sa začali v roku 1968, a to, čo tam dnes vidíme, je výsledkom snahy dobrovoľníkov,“ vysvetlil historik Pastier.
Podľa neho sa robia od roku 2013 na mieste archeologické výskumy a konzervačné práce. „Napriek tomu, že obec Haluzice má pár obyvateľov, má táto lokalita ešte jednu vynikajúcu pamiatku, a tou nie je kultúrna, ale prírodná pamiatka Haluzická tiesňava,“ dodal Pastier.
Vznikla eróznou činnosťou Haluzického potoka, ktorý sa v prvej fáze zarezal do málo odolných dolomitov a v neskoršej fáze prerazil ešte k menej odolnej vrstve hlinitých bridlíc. Vznikol tak kaňon, na ktorý je krásny výhľad priamo od kostolíka. Má dĺžku jeden kilometer, hĺbku 50 metrov a šírku dvesto metrov.
Aj keď na prvý pohľad pôsobí neškodne, v skutočnosti možno sledovať unikátnu rýchlosť, akou sa prehlbuje a rozširuje. V súčasnosti sa podarilo zastaviť iba jeho prehlbovanie, nie však rozširovanie, v ohrození je tak aj opevnenie kostolíka.
Ešte v roku 1780 viedla podľa písomných záznamov cez roklinu lávka a pozdĺž potoka dva rady domov. Tie už medzitým roklina pohltila.
Charakteristika cyklotrasy
- celková dĺžka: 23,29 kilometra
- minimálna výška: 186,63 m
- maximálna výška: 362,07 m
- celkové prevýšenie: 138,02 m
- celkový pokles: 308,17 m
- povrchy: asfalt, štrk, poľná cesta
- bicykle: trekový, horský
