Ľubozvučná fujara a terchovská muzika sú svetové

Denník Pravda prináša počas letných mesiacov seriál Poklady Slovenska. Priblíži v ňom všetky slovenské výnimočné historické skvosty zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

12.08.2017 11:00
Terchovska hudba, muzika, kapela, husle, ľudové Foto: ,
Terchovská muzika nie je len jedna kapela. To sú generácie ľudí, ktorí ju hrajú a zachovávajú.
debata (2)

Okrem nich má Slovensko svoje unikáty v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Teraz seriál pokračuje fujarou a terchovskou muzikou.

Spev a hudba sprevádzali ľudstvo od nepamäti. Moderná doba prináša stále nové technické výdobytky, ktoré však nenahradia ľubozvučný zvuk starodávnych hudobných nástrojov. Ešte stále sú na Slovensku ľudia, ktorí pokračujú v tradíciách svojich predkov. Výrobcovia ľudových nástrojov, muzikanti aj speváci ľudových piesní. Najstarším, rýdzo slovenským hudobným nástrojom je fujara.

Mŕtvemu drevu vracajú dušu

Fujara dostala zaslúžený prívlastok kráľovná slovenských ľudových nástrojov. Na svetlo sveta ju priviedli pastieri na prelome 17. a 18. storočia. Za jej kolísku sa považuje najmä Podpoľanie. Svetové uznanie si získala nielen svojou jedinečnou farbou zvuku, ale aj pôsobivým vzhľadom a umeleckým opracovaním.

Mikuláš Vilhan z Korytárok pri zdobení fujary. Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
výroba fujary, rezbár Mikuláš Vilhan z Korytárok pri zdobení fujary.

„Fujara bola ako bačovi žena, musíte s ňou robiť veľmi láskavo a opatrne,“ hovorí 68-ročný Jozef Svoreň z Detvy, ktorý sa výrobe a hre na fujare venuje viac ako štyridsať rokov. Prvé skúsenosti naberal u maminho brata, uznávaného výrobcu fujár Petra Pacigu vo Vígľaši. Záľuba u neho prešla až srdcovej záležitosti.

„Je to úžasné. Na začiatku je len mŕtvy kus dreva. Postupne mu znova dávam dušu, aby ožilo. Cit a lásku, čo doň vkladám, sa potom prenesú do melódie, ktorá z neho vychádza. Ak to nerobíte s láskou, nemá to význam, lebo z toho nebude nič. Bez fujary si svoj život neviem ani predstaviť,“ vyznáva sa.

Výroba tohto impozantného jedinečného nástroja trvá týždne, niekedy aj mesiace. Na začiatku sa z dreva stáva hudobný nástroj, ktorý musí vydávať zvuk podľa predstáv výrobcu. Až potom príde na rad zdobenie. Jozef Svoreň pri ňom používa ornamenty svojho učiteľa aj svoje vlastné. Teší sa, že tradícia podpolianskych fujár v najbližších rokoch nevymizne. Sám už má vlastných učňov.

Fujara má vlastné múzeum

Korene histórie vzniku fujary siahajú do 12. – 13. storočia. „Svoju predchodkyňu má v malej gotickej basovej trojdierkovej píšťalke, ktorá bola v tom období veľmi rozšírená v Európe aj na území súčasného Slovenska. Časom sa menila dĺžka, počet i umiestnenie dierok. V období tureckých vojen sa dostala na stredné Slovensko, okolie Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, ako trojdierková basová píšťala, kde sa udomácnila, konzervovala a zároveň prijala isté špecifiká, ktoré ju postavili na úroveň svetového unikátu,“ vysvetľuje riaditeľka Podpolianskeho múzea v Detve Renata Babicová.

Fujary Foto: Archív Podpolianskeho múzea v Detve, E. Mühlbergerová
fujary Fujary

Spočiatku bol vraj tento nástroj určený len na posielanie signálov, no tvorivosť našich predkov jej netradičný zvuk povýšila na hudbu. Používali ho nielen pri pasení oviec, ale aj pri rôznych slávnostných či smútočných udalostiach.

Zruční majstri ju vyrábajú spravidla z bazového dreva pre jeho výborné zvukové vlastnosti. „Nejde však len o zvuk, ale aj o umelecké stvárnenie nástroja, ktoré je v podstate výtvarným dielom. Od nezdobených s rôzne farebným moreným drevom, až po krásne zdobené vyrezávaním, leptaním kyselinou alebo s vybíjanou výzdobou. Výrobcovia si dokonca robia vlastné vzorkovníky so štylizovanými rastlinnými, geometrickými či figurálnymi motívmi,“ dopĺňa Renata Babicová.

Podpolianske múzeum vlastní jedinečnú trvalú zbierku fujár, ktorá vznikla v rámci projektu Instrumentum Excellens FSP Detva 2001 až 2010 – súťaže výrobcov o najkrajšiu a najlepšiu fujaru. Celkovo je v nej 22 fujár od 19 slovenských výrobcov.

Terchovská muzika je súčasťou života

Na rozdiel od fujary si terchovskú muziku nemôžete zavesiť na stenu. Nie je to ani konkrétna hudobná kapela, hoci sa to ľudia môžu na prvý dojem domnievať.

„Názvom terchovská muzika označujeme hudobnú tradíciu ľudových kapiel z obce Terchová a okolia, ktorá súvisela pôvodne s tancom. V súčasnosti je množstvo interpretov, ktorí sa venujú terchovskej muzike, dokonca aj mimo územia jej vzniku,“ hovorí etnomuzikológ a folklorista Vladimír Moravčík, ktorý spracovával projekt pre zápis terchovskej muziky do svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

V Terchovskom symfonickom orchestri hrajú a... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Terchovská muzika, hudba, kapela, husle ľudová hudba V Terchovskom symfonickom orchestri hrajú a spievajú všetky generácie.

Kdekoľvek je však rozpoznateľná vďaka typickému obsadeniu s malou dvojstrunovou basou (veľkosť violončela), svojskému repertoáru a hlavne vďaka priamočiaremu údernému hudobnému štýlu s výrazným viachlasným spevom.

Predník, kontráš a basiar – trio hudobníkov tvorilo základ terchovskej muziky. „Husle hrali melódiu, husľová kontra harmonický sprievod a basa bola rytmicko-harmonický nástroj. Neskôr sa pridávali druhé husle a potom i ďalšie nástroje. V súčasnosti je rozšírená napríklad heligónka, ktorá tiež hráva s terchovskou muzikou, alebo klávesová harmonika – akordeón,“ hovorí Moravčík.

Repertoár tvoria piesne späté so životom ľudu. Viažu sa na rôzne pravidelné kalendárne aj rodinné udalosti. Často vznikali priamo počas zábavy, či už vzájomným doberaním sa, alebo ako reakcia na veselú, či smutnú životnú situáciu.

„Pre hudobný štýl je charakteristické napríklad striedanie rýchlych medzihier s pomalším spevom, prevaha durových melódií, častý výskyt zvýšenej kvarty, forma s typickým úvodom a dohrou, v minulosti nižšie ladenie nástrojov, hrdelný spev, zdobenie melódií, jednoduchá harmónia a mnoho iného,“ dodáva muzikant.

Terchovská muzika súvisela s tancom, so zábavou bežných ľudí. Kedysi sa vypratalo humno a tam sa ľudia v nedeľu poobede zabávali. Terchovská muzika znie v osadách v okolí Terchovej už dlho a čo je podstatné, aj v súčasnosti.

Nie nadarmo sa traduje, že v každej terchovskej rodine je nejaký muzikant. A kto nehral na hudobný nástroj, tak spieval alebo tancoval. Najstaršia písomná zmienka o terchovskej muzike je z roku 1891.

Byť v UNESCO je pocta i záväzok

Keď na sklonku roka 2013 v azerbaj­džanskom Baku zaradili terchovskú muziku do zoznamu Nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, bola to pre ľudí z Terchovej a okolia veľká pocta. Uznanie predkom i súčasníkom. Ale i veľký záväzok zachovávať a rozvíjať terchovskú muziku ďalej.

Jozef Svoreň z Detvy. Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
fujara, ľudová hudba, kroj, detviansky kroj Jozef Svoreň z Detvy.

Teraz je ideálne obdobie pre tých, ktorí chcú spoznať terchovskú muziku. Už zajtra (štvrtok 3. augusta) sa začínajú v Terchovej Jánošíkove dni, folklórny festival, ktorým znie terchovská muzika. Aj vďaka ďalším takýmto veľkým podujatiam, ako sú i Cyrilometodské dni či vianočná Jasličková pobožnosť v Terchovej sa darí dedičstvo zapísané nielen v srdciach ľudí, ale aj vo svetovom zozname UNESCO zachovávať a prezentovať verejnosti.

Sú to silné momenty pre divákov, keď sa na pódiu stretávajú desiatky milovníkov ľudovej hudby z Jánošíkovho kraja a spoločne hrajú, spievajú a tancujú.

„Stretnú sa speváci a muzikanti zblízka aj zďaleka a všetci spolu hráme na terchovskú nôtu. Príkladom je Terchovský symfonický orchester počas Jánošíkových dní, ale aj iné programy, či dokonca voľné vyhrávanie v šapite a pri stánkoch. To je najlepšia ilustrácia toho, čo terchovská muzika je, že to nie je len jedna kapela, ale sú to generácie ľudí, z ktorých každý prispel energiou a svojím kúskom ľudového umenia do mozaiky terchovskej muziky,“ vraví folklorista.

Dnes má terchovská muzika svoju web stránku (www.terchovskamuzika.sk) s videami, nahrávkami, textami, interpretmi. „Pracujeme na tom, aby sme zriadili aj interaktívne múzeum terchovskej muziky. Veľmi by sme chceli, aby návštevník, ktorý príde do Terchovej, mohol kedykoľvek aj mimo ľudových podujatí terchovskú muziku moderným spôsobom spoznať, vypočuť si a zažiť,“ uzatvára Vladimír Moravčík.

Fujara v UNESCO

  • názov: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba
  • rok zápisu do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO: 2008, už v roku 2005 bola fujara vyhlásená za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO
  • dôvody zápisu: je rozšírená len na Slovensku, osobitne na strednom Slovensku, a už niekoľko storočí je jedným zo slovenských národných symbolov. Najstaršia písomná zmienka pochádza z 18. storočia. Fujaru tvorí dlhá drevená píšťala s tromi hmatovými dierkami. Zdobená je rôznymi ornamentmi. Každý nástroj je unikát, ktorý odráža osobnosť svojho výrobcu aj hráča na tomto ľudovom nástroji. Vďaka svojim hudobným a umeleckým hodnotám sa fujara stala nástrojom s medzinárodnou reputáciou. Jej postavenie v slovenskej ľudovej a kultúrnej tradícii získali na početnosti, kvalite a význame, rozšírila sa báza výrobcov

Terchovská muzika v UNESCO

  • názov: Terchovská muzika
  • rok zápisu do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO: 2013
  • dôvody zápisu: temperamentná terchovská muzika je ústne tradovaná hudobná kultúra pochádzajúca z obce Terchová a jej okolia. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3– až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu aj viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika pôvodne súvisela s terchovským krútivým tancom s typickým striedaním rýchlych tanečných medzihier a pomalších spevných úsekov. Najstaršia písomná zmienka pochádza z 19. storočia

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #UNESCO #Zoznam svetového dedičstva UNESCO #Poklady Slovenska