Hoci je naša ďalšia navštívená cyklotrasa súčasťou Cesty okolo Tatier, veľkých prevýšení či ťažkého terénu sa nemusíte obávať. Naopak, je príjemným prekvapením, pretože je to zväčša rovinatý úsek, ktorý vedie nádherným prostredím popri zakvitnutých lúkach s výhľadom na Tatry.
Cyklochodník z Trstenej až do centra Nového Targu má bezmála 40 kilometrov. Navštívime dva štáty, Slovensko i Poľsko. Kým poľská časť úseku je dlhšia ako slovenská, o tej našej cyklotrase sa hovorí, že je krajšia aj vďaka dreveným mostíkom a tomu, že vedie s výnimkou úvodného trstenského úseku mimo zastavaného územia.
„Hodnotím to pozitívne, je to výborná vec, že sa takáto cyklotrasa podarila,“ hovorí Ivan Opát z Cykloklubu v Nižnej. Skúsený cyklista pochváli i poľský, podľa neho je kvalitne urobený, najmä po technickej stránke, s dobre upravenými krajnicami a bezpečnostnými prvkami.
Na poľskej strane má cyklotrasa množstvo odbočiek z hlavnej trasy, takže je ešte veľa možností, prečo sa s bicyklom do slovensko-poľského pohraničia budeme mať chuť vrátiť.
Zo železnice cyklotrasa
Na cyklotrasu sme nastúpili neďaleko centra Trstenej, pri reštaurácii a predajni potravín. Máme pred sebou Liesek, Hladovku, Suchú Horu a na poľskej strane Podczerwone, Czarny Dunajec až po Nowy Targ.
„Tento úsek vznikol na násype dávnej železničnej trate, ktorá bola vybudovaná na prelome 19. a 20. storočia,“ uviedla Ivana Gallová z Mestského úradu v Trstenej s tým, že oravská časť trate zanikla z ekonomických dôvodov.
Bolo to v čase, keď sa jej technický stav zhoršoval, cestujúci sa dali spočítať na prstoch ruky a nákladnú železničnú dopravu čoraz menej využívali aj rašelinové závody v Suchej Hore.
Už po prvých kilometroch za Trstenou môžeme obdivovať krajinu, scenérie v slnečnom počasí sú ako z pohľadnice. Zakvitnuté farebné lúky, v pozadí tatranské štíty, z kríkov pred nás vybehne vyplašené sŕňa. Slovenská príroda nám ukazuje svoje krásy.
Altánkov so stojanmi na bicykle a posedením je popri cyklotrase dosť. Takže odpočívať môžeme aj častejšie a kedykoľvek si to naše nohy či kondícia vyžiadajú.
V Lieseku pri kaplnke je aj jediný vodný zdroj. Potom sa dá voda kúpiť, ale až v bufetoch na poľskej strane, mohli sme však zaplatiť eurami.
„Trasa ponúka krásne panorámy veľmi dobre viditeľných Tatier. Neďaleko obce Liesek je vyhliadkový bod s pohľadovou mapou, na ktorej sú označené s názvami tatranské vrchy,“ dodáva Gallová.
Výhľad na Belianske, Vysoké, Západné Tatry i Roháče nás skutočne sprevádza takmer stále. A z druhej strany zase v diaľke rozpoznávame Babiu horu.
Svedkami niekdajšej železnice zostali už len bývalé železničné stanice. Väčšia bola v Suchej Hore, no z nej je dnes schátraná ruina. Budova v Lieseku je však stále využívaná, aj keď už nie ako železničná zastávka.
Hoci na budove je tak ako na iných funkčných železničných staniciach nápis Liesek, ale s dodatkom M.S. Sídli tam totiž profesionálna pobočka SHMÚ, meteorologická stanica.
„V databáze máme údaje z tejto stanice od 1. januára 1987,“ hovorí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Faško.
Miło cię poznać
Miło cię poznać – ak túto frázu preložíme z poľštiny do slovenčiny znamená, že ťa rád spoznávam alebo teší ma. Malé jazykové okienko so základnými frázami v oboch jazykoch nás víta na informačnej tabuli pod prvým oddychovým prístreškom na poľskom území. Dozvedáme sa, že do Nového Targu máme ešte 25 km.
„Neďaleko slovensko-poľských hraníc sa chodník rozvetvuje. Ak odbočíme doprava, môžeme pokračovať po chocholówsko-wierchowej ceste do Chocholówa a na Stare Bystre, kde sa trasa spája s hlavnou tepnou cyklochodníka. Ďalej vedie trasa popri obci Podczerwone a prechádza cez oravsko-novotargské rašeliniská,“ opisuje Gallová.
Rašeliniská sú veľmi vzácne územia, staré tisíce rokov. Nachádzajú sa tam unikátne ohrozené druhy rastlín a bezstavovcov. Napríklad drobné mäsožravé či skôr hmyzožravé rosičky okrúhlolisté.
Aj napriek názvu nie sú výlučne odkázané na hmyz. Výživu si rastlinka ťahá koreňovým systémom z pôdy a z tiel drobných bezstavovcov, ktoré uloví, si dopĺňa dusík.
Pre mnohých ľudí sú rašeliniská tajomné miesta, s menšími i väčšími jazierkami, podmáčanými lúkami, kde vstupujú len s obavami. V Poľsku sú niektoré sprístupnené ako náučné chodníky.
Kto sa nechá zlákať možnosťou navštíviť rašelinisko (po poľsky torfowisko), môže odbočiť z hlavnej cyklotrasy a zájsť napríklad do Czarného Dunajca (torfowisko Baligówka).
Alebo počkať až do Nového Targu, kde sa nachádza prírodná rezervácia Bór na Czerwonem. Sprístupnená je drevenými lávkami, chodníkmi i vyhliadkou.
Cyklotrasa sa končí v Novom Targu za železničným priecestím pri hoteli. My sme však išli až do centra mesta a podľa nášho merania sme až tam z Trstenej prešli takmer 37 kilometrov. V parku sa dá príjemne oddýchnuť, je tam množstvo zábaviek a atrakcií pre deti.
Cesta okolo Tatier
Cesta okolo Tatier je ambicióznym projektom. Ak sa podarí, vznikne tak 250-kilometrový turistický okruh okolo Tatier s cyklistickými, vzdelávacími a bežkárskymi trasami na Slovensku i v Poľsku.
„V prvej etape Historicko-kultúrno-prírodovednej cesty okolo Tatier vzniklo vyše 93 km cyklotrás, prevažne s asfaltovým povrchom, ktoré vedú cez historicko-kultúrne regióny Podhalia, Oravy, Liptova a Spiša, rozprestierajúce sa na úpätí najvyšších hôr strednej Európy,“ uviedla Radoslava Krafčíková, manažérka vlajkového projektu, riaditeľka Združenia Euroregión Tatry.
Jednotlivé etapy cyklotrasy projektu pribúdajú podľa toho, ako sa samosprávam darí usporiadať pozemky.
Trasa z Trstenej do Nového Targu je najdlhším uceleným úsekom. Na Orave je ešte okrem toho vybudovaný aj necelý 1 km v Nižnej, vyše 3 km dlhý úsek pri Váhu v Liptovskom Mikuláši a ďalšie kilometre Cesty okolo Tatier postavené v prvej etape sú aj na Spiši.
Rozpracovaná je druhá etapa, kde je v pláne vybudovať takmer 60 km ďalších cyklistických chodníkov s parkoviskom a prístreškami pre cyklistov.
Základné informácie
- trasa: Trstená, Liesek, Hladovka, Suchá Hora, Podczerwone, Czarny Dunajec, Nowy Targ
- dĺžka: 35 km
- náročnosť: rekreačná, stúpanie aj klesanie cca 200 metrov
- povrch: asfaltový, samostatná cyklocesta, mimo automobilovej premávky
- dôležité upozornenie: nezabúdajte na ohľaduplnosť k ostatným účastníkom a pravidlá bezpečnej cyklojazdy najmä pri zhustenej premávke cez víkendy
Za báčikom do Chocholówa
Názov dedinky Chocholów sa nám spája najmä s poviedkou Martina Kukučína – Keď báčik z Chochoľova umrie. Nájdeme ju hneď za slovensko-poľskými hranicami. Ak si ju chceme pozrieť v rámci cyklovýletu, odbočka do Chocholówa je asi 500 metrov za hranicou.
Dedinka je známa drevenými zrubovými domčekmi, ktoré upútajú pozornosť hneď na prvý pohľad. Zoradené sú po oboch stranách ulice. Drevená architektúra obci dominuje, aj nové zariadenia sa ešte stavajú v tomto štýle. K domčekom je zladená dokonca i zastávka či psia búda.
Pôvodne sa tieto zrubové domy z hrubých jedľových kmeňov so strmými šindľovými strechami stavali v 18. a 19. storočí. V najstaršom takom dome v Chocholówe z roku 1798 sídli múzeum.
Zaujímavou stavbou je i dom číslo 24 z konca 19. storočia, ktorého celá čelná stena je z obrovského kmeňa jednej jedle. Domy majú stále svetlú farbu, to preto, že ich majitelia každý rok na jar umývajú. Dokonca je z toho aj turistická atrakcia.
Murovaných stavieb v dedine nie je veľa. Neogotický kostol, ktorý vidieť aj z cyklotrasy, je postavený z miestneho pieskovca. Hovorí sa o ňom historka, že vraj bol vybudovaný za zbojnícky poklad ukrytý v Tatrách.