Ktoré slovenské lokality sa snažia dostať na zoznam UNESCO? Zoznámte sa

UNESCO je anglická skratka (The United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) organizácie, ktorá vznikla 16. novembra 1945 a jedným z jej cieľov je aj spisovanie a rozširovanie Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva národov.

28.08.2017 07:00
debata (1)

Slovensko má v tomto zozname doposiaľ zapísaných 8 miest – historické centrum mesta Bardejov, historické centrum Banskej Štiavnice a jej technické pamiatky, jaskyne Slovenského krasu, obývanú dedinku Vlkolínec, ktorá je súčasne skanzenom s typickými drevenými domami, Spišský hrad, najväčší hrad v strednej Európe a tiež aj Karpatské bukové pralesy a drevené kostolíky na severovýchode Slovenska.

Do zoznamu by sa však chcelo dostať aj niekoľko ďalších výnimočných miest a pamiatok zo Slovenska.

Kultúrne pamiatky

Pamätník Chatama Sofera

Pamätník je pozostatkom starého cintorína, ktorý v roku 1943 zlikvidovali kvôli stavbe električkového tunela. V podzemí sa však zachovalo 23 hrobov, medzi nimi aj významného bratislavského rabína Chatama Sofera.

Areál doposiaľ rozpráva o histórii tamojšej židovskej komunity a od roku 2002 je obnovený a náhrobky zreštaurované. Hrobka je dielom architekta Martina Kvasnicu, ktorý dodržal všetky zásady halachy – židovského práva.

Pamätník Chatama Sofera Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
chatam sófer memorial Pamätník Chatama Sofera

Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji

Limes, teda cesta či hranica, bola od cisárskej doby prirodzenou hranicou Rímskej ríše, ktorú definovala rieka, priekopa či val. Chránila ríšu pred nájazdmi Germánov.

Keďže jej súčasťou boli aj časti územia terajšieho Slovenska (napríklad Petržalka), niet divu, že hranica viedla poza ňu, konkrétne cez dnešné Rusovce. Tam sa nachádzal kastel Gerulata. V Komárne zasa vyrástla pevnosť, ktorá na sútoku Váhu a Dunaja doposiaľ priťahuje pozornosť návštevníkov. K tomuto rímskemu hraničnému systému patril tiež vojenský tábor v Iži.

Limes Romanus Foto: Andrej Barát, Pravda
Limes Romanus, archeológ, vykopávky, archeológia, nálezisko, detektoristi Limes Romanus

Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome

Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom na Slovensku a tiež v bývalom Rakúska-Uhorsku. Jeho stavba sa začala v roku 1546 po tom, ako Uhorsko napadli Turci.

Systém bášt a opevnení na území Komárna a na protiľahlých brehoch Dunaja a Váhu tvorí spolu s centrálnou pevnosťou Komárňanský pevnostný systém. Z pôvodného systému opevnení sa dodnes zachovali všetky hlavné objekty okrem časti na ľavom brehu Váhu.

Pevnosť v Komárne. Foto: Andrej Barát, Pravda
Komárno, pevnosť, Pevnosť v Komárne.

Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami

Nástenné maliarstvo z obdobia stredoveku na území Gemera a Malohontu je výnimočné a svedčí o prosperite regiónu v 13. až 15. storočí. Výsledkom sú unikátne obrazy v 18 chrámoch, niektoré aj od zahraničných autorov.

Gemerské rodiny Bebekovcov a Csetnekyovcov mali totiž živé vzťahy s južnou Európou, a tak niet divu, že vyzdobiť svoje rodové kostoly v Štítniku a Plešivci si nechali talianskymi majstrami.

Ďalším z výnimočných chrámov je aj ranogotický kostol Zvestovania Panny Márie z 13. storočia, ktorý sa nachádza v obci Chyžné, v revúckom okrese. Vnútri ukrýva perlu – neskorogotický oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče. Vedľa kostola sa týči drevená zvonica z 18. storočia.

K skupine sakrálnych stavieb, ktoré sa uchádzajú o zápis do zoznamu UNESCO, patria tiež menšie vidiecke kostoly v Ochtinej, Koceľovciach, Rákoši, Roštári, Kameňanoch, Šiveticiach, Lipovníku a Krásnohorskom Podhradí.

Chyzne2.jpg
Autor: PosoniumAsterVlastné dielo, CC BY-SA 4.0, Odkaz

Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych piv­níc

Územie medzi Zemplínskymi vrchmi, kopcom Rozhľadňa a sútokom Tisy a Bodrogu v Maďarsku (kde sa nachádza jeho väčšia časť) je slávne vďaka svojej vinohradníckej a vinárskej tradícii.

Oblasť je výnimočná vďaka svojej sopečnej pôde, dlhým teplým jeseniam ale aj pre odrodové zloženie – Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta – a technológiu výroby vín (teda pomalú oxidáciu v drevených sudoch).

Pestovanie viniča, zber hrozna a samotná výroba vína podlieha prísnym pravidlám určeného technologického postupu, ktorých dodržiavanie pravidelne kontrolujú úrady.

Tokajské združenie, do ktorého patria vinohradníci a vinári z oblasti, vyhlasuje začiatok zberu hrozna a eviduje aj vývoz hrozna, muštu a vína z Tokaja.

Tokajská vínna oblasť Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Tokaj, vinice, vínne pivnice, výhľad, Sudová veža Tokajská vínna oblasť

Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice

Košice sa mestom stali po roku 1241, v dobe, keď kráľ Belo IV. podporoval znovuosídlenie Uhorského kráľovstva po mongolskom vpáde prisťahovalcami z Nemecka. Stredoveká zástavba sa sústredila okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého námestia, dnes má Hlavná ulica dĺžku 1,200 kilometra.

V rokoch 1270 až 1290 námestie obohnali mestskými hradbami a takto opevnené mesto ostalo dôležitou vojenskou pevnosťou až do konca 18. storočia.

Historické centrum Košíc je dnes najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku, vyhlásili ju v roku 1983. Je tu tiež najviac pamiatkovo chránených objektov – až 501. Kedysi stredom námestia pretekal Čermeľský potok, ktorého imitáciu vyrobili v roku 1996.

Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde sa sústredili najvýznamnejšie stavby Košíc – Dóm sv. Alžbety, najväčšia gotická katedrála u nás, Kaplnka sv. Michala či zvonica Urbanova veža.

Centrum Košíc Foto: SHUTTERSTOCK
Košice, hlavná Centrum Košíc

Pamiatky Veľkej Moravy: Slovanské hradisko v Mikulčiciach – Kostol sv. Margity Antiochijskej

Veľkomoravské pamiatky sú spoločným česko-slovenským návrhom na zápis do zoznamu UNESCO. Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je najstaršou dodnes zachovanou veľkomoravskou stavbou. Pochádza z 9. storočia.

Prvá zmienka o Rastislavovej pevnosti v českých Mikulčiciach je z roku 869 a svojho času predstavovala významné mocenské a duchovné stredisko. V pevnosti obohnanej valom sa našli pozostatky veľmožského paláca, dvanástich kostolov, tri mosty a pohrebisko s približne 2 500 hrobmi.

Prírodné pamiatky

  • Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
  • Krasové doliny Slovenska
  • Mykoflóra Bukovských vrchov
  • Gejzír v Herľanoch
  • Lúky a pasienky Slovenska

Zdroj: Unesco-slovakia.sk; Pamiatky.sk; Wikipedia.org; Chatamsofer.sk; Ulib.sk; Hradiska.sk

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #UNESCO #Zoznam svetového dedičstva UNESCO