Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Bardejovu právom prináleží pomenovanie najgotickejšie mesto na Slovensku. V stredoveku patril k významným obchodným centrám, s množstvom kráľovských výsad a privilégií, ktoré mu pomohli k rozmachu.
Prinajmenšom európskym unikátom je zachované židovské suburbium, súbor židovských rituálnych stavieb zo začiatku 19. storočia. Jeho výnimočnosť podčiarkuje fakt, že tamojšia synagóga je najstaršou na Slovensku a využívala ju prísne ortodoxná miestna židovská komunita.
Historické námestie ako v stredoveku
Kamenné námestie obkolesené z troch strán starobylými meštianskymi domami a na severnej strane Bazilikou sv. Egídia. V jeho centre jediná budova – historická radnica. Nikde nijaká zeleň ani fontány.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
„Možno sa to niekomu zdá nepochopiteľné, ale námestie chceme zachovať také, ako vyzeralo v stredoveku, keď slúžilo výhradne ako trhové miesto,“ spresňuje turistická sprievodkyňa Lucia Guthová.
Základy prosperujúceho mesta položili nemeckí osadníci na prelome 13. a 14. storočia. Prvé kamenné domy, lemujúce obdĺžnikové historické námestie, začali stavať okolo roku 1428 v gotickom slohu. Poznačili ich viaceré požiare.
Majitelia ich obnovovali v renesančnom, barokovom i klasicistickom slohu. Gotika je však čitateľná na každom kroku.
Stará radnica v centre námestia, ktorú postavili začiatkom 16. storočia, má trochu modernejší šat.
„Je to dáma, v ktorej sa zrkadlí niečo staré a súčasne nové. Predstavuje skvost našich kultúrnych pamiatok. Je prvou budovou na Slovensku s renesančnou dekoráciou,“ vysvetľuje sprievodkyňa.
Vybudovali ju tu z praktických dôvodov. V hornej časti úradovala miestna vrchnosť, spodné priestory slúžili obchodníkom. Jedným z kráľovských privilégií stredovekého Bardejova bol monopol na bielenie plátna.
V radnici sa nachádzala miestnosť na meranie a určovanie jeho kvality. Dnes budova slúži ako expozícia Šarišského múzea.
Dvaja Rolandovia na radnici
Na požiadanie bardejovskej vrchnosti začal v roku 1505 radnicu stavať taliansky majster Alexius. Zanechal po sebe nielen historický skvost, ale aj vtipnú sošku. Prečo? Na vybudovanie radnice mal presne určený čas a nesmela na nej chýbať socha rytiera Rolanda, ktorý bol symbolom mesta. Strážil mestské práva a privilégiá.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Budovu majster síce dostaval, no vraj preto, že viac času trávil v krčme ako na stavbe, Rolandovu sochu nestihol. Radní mu tak nevyplatili dohodnutú odmenu. Majster sa im „odvďačil“ menším Rolandom, a vôbec nie ako hrdo stojí na stráži, ale ukazujúc holý zadok.
Umiestnil ho na arkieri, ktorým vchádzali do radnice mešťanostovia. Socha riadneho rytiera Rolanda sa nachádza na severnom štíte radnice.
Radničnému námestiu dominuje ďalší historický klenot – Bazilika sv. Egídia. Chrám postavili koncom 14. storočia, v nasledujúcom storočí pribudovali tri kaplnky k južnej lodi, zväčšili svätyňu. V 19. storočí prešiel výraznou rekonštrukciou. Do svätyne postavili terajší, 17 metrov vysoký neogotický oltár.
„Vnútorný inventár je pôvodný. Nachádza sa v ňom najväčšia zbierka gotických krídlových oltárov z 15. storočia. Pôvodne ich bolo štrnásť, teraz je ich jedenásť. Lavice v hlavnej lodi pochádzajú zo 16. storočia, vo svätyni z 15. storočia. Jednou z nich je aj katova lavica, umiestnená v rohu tak, že kat bol otočený chrbtom k ostatným veriacim. Nielenže sedával na "utajenom: mieste, do kostola vstupoval separátnym vchodom, priamo zo svätyne,“ hovorí Lucia Guthová.
Pred bazilikou upútajú dva obrovské kostolné zvony. Oba sú originály, staré päťsto až šesťsto rokov. „Menší sa volá Ján, váži dve tony a odliali ho v 15. storočí pri dostavbe kostola. Väčší je Urban, má štyri tony, dali ho odliať v 16. storočí. Zaujímavé je, že oba praskli naraz v roku 1989. Na odliatie ich replík Bardejovčania urobili zbierku, ktorá trvala päť rokov,“ dopĺňa sprievodkyňa.
Kupcov chránili hradby aj kat
„Bože, ochraňuj ma od prísnej bardejovskej spravodlivosti.“ Veta, ktorá sa v tomto regióne traduje po stáročia. Mesto totiž okrem iných výsad malo od roku 1365 aj tzv. hrdelné právo. Slúžilo na ochranu kupcov, ktorí sem chodili na veľké jarmoky dvakrát ročne.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Kat bol súčasťou histórie mesta vyše tristo rokov. Pripomína ho socha na okraji námestia aj zachovaný katov dom. O jeho dôležitosti svedčí aj to, že žil v centre mesta a nie, ako bývalo zvykom, za hradbami. Sudcom bol tamojší richtár. Súdil podľa Desatora.
Tvrdé tresty zaznamenávajú súdne knihy zo 16. a 17. storočia: „Mladistvý Jakub z Mokroluhu za krádež v škole a u Šoltýsa bol ukrižovaný. Bardejovčanka Anna za krádež medu a zničenie úľa bola upálená. Poliak Klimo zastrelil nedopatrením šľachtica, skutok veľmi úprimne oľutoval. Bol obesený a po smrti rozštvrtený. Člen mestskej rady Abrahám minul časť mestských peňazí. Bol sťatý.“
Odsúdených vešali na šibenici na kopci pri meste, ktorý dodnes volajú Šibenia hora. Tresty sťatia vykonávali mimo námestia, pri doteraz zachovanom Lampovom stĺpe z 15. storočia. Mesto ležalo v tesnej blízkosti dôležitej obchodnej cesty do Poľska.
Aj preto ho chránili trojité hradobné múry s vodnou priekopou. Mohutné opevnenie sa zachovalo takmer po celom obvode mesta. Pôvodne v ňom bolo 23 až 30 bášt a strieľní, zachovalo sa z nich deväť, z troch brán zostali dve. Bardejovské mestské opevnenie patrí k najzachovanejším fortifikačným systémom v Európe.
Tajomstvá bočných uličiek
Prechádzka bočnými uličkami odkrýva ďalšie zaujímavosti z novodobejšej histórie. Predstavy o klasickej synagóge nabúrava úplne bežný dom v domoradí. Bez upozornenia si ju sotva kto všimne.
Foto: JÁN KRCHO
Že je to naozaj židovské posvätné miesto, dokladuje nápis v hebrejčine na priečelí. Pretvorila ho z obyčajného domu miestna židovská komunita v roku 1929.
„Synagóga s kompletným vybavením i bytom rabína dokonca odolala rabovaniu gardistov a nemeckých fašistov počas druhej svetovej vojny vďaka nežidovke Anne Koperniechovej, ktorá ju dokázala pred nimi ochrániť. Patrí k najzachovanejším synagógam na Slovensku,“ vysvetľuje sprievodkyňa. Na požiadanie je prístupná verejnosti.
Na okraji historického centra turistov určite prekvapí oficiálne pomenovaná Ulička Johna Lennona. Zrejme jediná na celom Slovensku. Pričinil sa o to miestny zanietený fanúšik legendárnej skupiny Beatles Pavol Zajac.
Fasáda jeho rodinného domu je pomaľovaná podobizňami jej členov. Má na ňom pripevnených množstvo tabuliek s názvami kapiel, ktoré sa inšpirovali Beatles. Hneď vedľa domu upúta Parčík Johna Lennona s kameňmi, do ktorých sú vyryté aj mená ďalších členov skupiny.
Unikátna židovská štvrť
Návrat do čias, keď žila v Bardejove početná židovská komunita. Aj tak by sa dala nazvať návšteva areálu Židovského suburbia.
Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
„Bolo centrom života kultúrne vyspelej a ortodoxne nábožensky založenej komunity už od prelomu 18. a 19. storočia. Pozostávalo z viacerých budov, z ktorých sa dodnes zachovalo päť. Niektoré sú už zrekonštruované, ďalšie sú na rade,“ hovorí Pavol Hudák z miestneho občianskeho združenia Vita in suburbium, ktoré sa už dávnejšie usiluje o záchranu a obnovu tejto výnimočnej pamiatky. Spolu s historickým centrom Bardejova je zapísaná do zoznamu UNESCO.
Pod zánik židovskej bardejovskej komunity sa podpísali fašistické transporty do koncentračných táborov a get počas druhej svetovej vojny. Stovky mien obetí sú zapísané na Pamätníku holokaustu v tesnej blízkosti samotného areálu.
V ňom sa zachovala synagóga zo začiatku 19. storočia, dom zhromaždenia, budova rituálneho bitúnku, rituálne kúpele, expanzná veža, ktorá slúžila ako zásobník dažďovej vody a súčasne ňou zásobovala zachovanú kotolňu, kde sa zohrievala voda na vykurovanie, vrátane sauny v kúpeľoch.
„Stará synagóga je najstaršou budovou celého suburbia, aj najstaršou na Slovensku. Jej klenby sú zdobené ornamentálnou maľbou v maurskom štýle. Ako miesto pre vzdelávanie a súčasne ako modlitebňa slúžil dom zhromaždenia. Keďže išlo o ortodoxnú komunitu, nemohli chýbať rituálne kúpele. Slúžili na rituálnu očistu, preto patrili medzi najdôležitejšie židovské náboženské stavby. Osobitný bazén mali muži a zvlášť zase ženy. Objem vody, ktorá bola podľa predpisov privádzaná z prírodného zdroja a stále pritekala a odtekala, musel stačiť na ponorenie celej postavy. V zadnom trakte bol parný kúpeľ a vaňové kúpele, ktoré využívala aj nežidovská verejnosť,“ opisuje Pavol Hudák.
Areál suburbia sa nachádza mimo historického centra mesta, v ochrannom pásme Mestskej pamiatkovej rezervácie. Pred časom sa stal 25. zastávkou cesty po židovských pamiatkach na Slovensku. Je sprístupnený verejnosti.
Bardejov v UNESCO
- názov: Bardejov
- rok zápisu do zoznamu UNESCO: 2000
- popis: historické námestie a historická časť mesta Bardejov, Židovské suburbium
- dôvody zápisu: Mesto Bardejov je výnimočný príklad stredovekého opevneného mesta a výnimočne dobre zachovaný príklad trhového mesta.
Pôdorys, stavby a celé opevnenie predstavujú urbanistický komplex, ktorý sa zachoval v absolútne intaktnom, nezmenenom a neporušenom stave od 15. storočia dodnes. Opevnenie s hradbami a baštami patrí k najzachovanejším fortifikačným systémom v Európe.
Bardejov má zachovaný komplex židovského suburbia, ktorý aktuálne pozostáva z piatich budov z 18. storočia. Komplex jedinečných stavieb bol vybudovaný plánovito a podľa talmudských predpisov.