O krajine, kde sa súťaží v nosení žien, bahennom futbale či pučení hmyzu

16.09.2017 07:00

Vo Fínsku sa deje niečo podivné. Počas posledných niekoľkých desaťročí sa tento skromný severský národ zmenil zo serióznej športovej krajiny na liaheň a dejisko kurióznych športov.

Viac ako 2 000 ľudí prišlo nedávno do odľahlej oblasti v centrálnej časti Fínska na každoročné majstrovstvá sveta v bahennom futbale. Chcete súťažiť na majstrovstvách sveta v nosení manželiek? Zamierte do Fínska.

Majstrovstvá sveta v hádzaní mobilom? Fínsko. Majstrovstvá sveta v zbieraní lesných plodov či majstrovstvá sveta v hre na vzdušnú gitaru? Opäť Fínsko a Fínsko.

„Máme dosť podivné koníčky,“ povedal 26-ročný Paiva Kemppainen, jeden z usporiadateľov futbalu v bahne – a majster eufemizmov. Stačí sa pozrieť na futbal v bahne v Hyrynsalmi: na mieste, kde sa počas rokov stala lokálnou celebritou Jetta.

Táto vypchatá samička jazveca napchaná do vtáčej klietky je maskotom tímu 12 kamarátov, ktorí každý rok idú autom sedem hodín z Vihti neďaleko Helsínk, aby sa zúčastnili na futbalových majstrovstvách v bahne.

Jettu kúpili pred siedmimi rokmi v bazáre na diaľničnom odpočívadle, a odvtedy ju so sebou stále nosia. Jej sláva medzitým stúpla a pred pár rokmi s ňou dokonca urobil rozhovor jeden z miestnych denníkov.

V sobotu ráno futbalové mužstvo nastupuje v niekoľkých kúskoch oblečenia, ktoré kúpili v secondhande. Z ruky do ruky koluje fľaša vodky, ktorá je zjavne obľúbeným spôsobom, ako sa pred zápasom rozohriať.

Ale prečo?!

Je asi desať hodín dopoludnia a čoskoro nastane čas na ich prvý zápas dňa. Odložia Jettu nabok a vyzlečú si zvršky, pod ktorými majú modré tielka.

Skôr, než sa vrhnú do bahna, je ešte čas na jednu otázku: Prečo? „Môžeme povedať, že sme majstrami sveta vo futbale v bahne. Koľko ľudí toto môže vyhlásiť?“ odpovedá po zamyslenej pauze 34-ročný Matti Paulavaara.

História futbalu v bahne sa začala písať v roku 1998, keď kreatívni oficiálni činitelia mesta Hyrynsalmi prišli s nápadom na akciu, ktorá by umožnila využiť rozľahlé bažinaté oblasti naokolo. Na prvý turnaj prišlo 13 tímov. Odvtedy sa množstvo súťažných družstiev rozrástlo na 200.

Zatiaľ posledný šampionát sa hral na 20 ihriskách s rôzne klzkým, hlbokým a zradným bahnom. O hudobnú kulisu sa staral fínsky rock, ktorý sa ozvenou odrážal od okolitých lesov.

Hráči bežiaci po zdanlivo pevnom povrchu sa z ničoho nič prepadali do mäkkej zeme, akoby spadli zo schodov. Niektorí liezli po štyroch ako batoľatá. Skóre tu nebýva nejako vysoké – a mnoho hráčov je opitých.

Je ťažké si predstaviť škaredší variant takej krásne hry ako je futbal. „Hráte, vyhráte, prehráte – nikoho to nezaujíma,“ hovorí 25-ročný Sami Korhonen z Kajaani, ktorý na turnaji hral už po deviaty raz. „Táto hra je taká ťažká, že ste na konci úplne vyšťavený.“

Pučenie hmyzu, saunovanie do úmoru

Tento trend kurióznych športových podujatí sa začal šíriť pokojným fínskym vidiekom od polovice 90. rokov minulého storočia – a od tej doby len naberá na sile.

V roku 1995 získal Fín Henri Pellonpää svetový rekord, keď počas piatich minút zabil 21 kusov komárov na Majstrovstvách sveta v zabíjaní komárov v Pelkosenniemi.

Značnú účasť zaznamenával tiež Svetový šampionát v saunovaní, ktorý sa konal v rokoch 1999 až 2010, kým jeden zo súťažiacich nezomrel na popáleniny tretieho stupňa.

Nedávno sa tisíce Fínov, predovšetkým dospievajúcich dievčat, zúčastnilo na súťaži v jazde na drevených koníkoch, s ktorými prekonávali trať aj prekážky na nej.

Kompenzácia zimy aj alkohol

Ako k tomu vôbec došlo? Ako sa Fínsko stalo takou úrodnou pôdou pre obskúrne športy? Na to neexistuje jednoduchá odpoveď, ale Fíni poukazujú na niekoľko rôznych, hlboko zakorenených faktorov.

Patrí medzi ne populácia nadšene holdujúca pobytu vonku, aby si kompenzovala mesiace zimnej temnoty. Obyvatelia majú voľný prístup k rekreačným oblastiam a čím ďalej, tým viac sa uvoľňuje rezervovanosť národnej povahy. A ďalším faktorom je samozrejme alkohol.

Bývali časy, keď Fínsko bralo športovania veľmi vážne. Šport sa stal jedným z dôležitých konceptov formovania identity krajiny po získaní nezávislosti od Ruska v roku 1917.

Prvá polovica 20. storočia priniesla podľa odborníkov „zlatú éru fínskeho elitného športu“. Na letných olympijských hrách v rokoch 1908 až 1948 krajina získavala priemerne 24 medailí a jej bežci, ako Hannes Kolehmainen a Paavo Nurmi, si vyslúžili status národných hrdinov.

Postupne však svet Fínsko dohonil a predbehol. V rokoch 1992 až 2012 Fínsko vozilo domov priemerne štyri medaily z letných olympijských hier a na posledných letných hrách v Riu v minulom roku získalo len jedinú medailu – bronz v ženskom boxe v ľahkej váhe…

#šport #Fínsko #bahno
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk