Pralesy v Poloninách a Vihorlate: Vstúpte do vznešenej katedrály harmónie prírody a času

, 26.08.2017 11:00
Morské oko, jazero, Sninský kameň, les,...
Pohľad zo Sninského kameňa na Morské a okolité bukové pralesy. Autor:

Denník Pravda prináša počas letných mesiacov seriál Poklady Slovenska. Priblíži v ňom všetky slovenské výnimočné historické skvosty zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pokračuje výnimočnými prírodnými lokalitami v podobe zachovaných pralesov v Poloninách a vo Vihorlate.

Zeleň, vôňa lesa a práchnivejúceho dreva. Stromy popadané krížom-krážom, mladé spolu s dožívajúcimi. Na prvý pohľad sa zdá, akoby sa o hory nikto nestaral. A práve v tom spočíva čaro pralesov. Zachovali sa na miestach, ktorým sa pre ťažko dostupný terén ľudia vyhýbali a ani nemali v úmysle usadiť sa tam.

Za necelé tisícročie sa slovenské pralesy z neprekonateľnej prekážky premenili na najväčšiu prírodnú vzácnosť. Stali sa oázou ticha, oddychu, nezabudnuteľných zážitkov, ale aj nevyčerpateľnou studnicou pre výskumníkov a vedcov.

Aby sa tieto výnimočné prírodné skvosty zachovali aj pre budúce generácie, veľa úsilia na ich udržanie v pôvodnom stave vynakladajú najmä ochranári.

Starodávne lesy sú plné života a malebných tajuplných zákutí. Tri slovenské svetové pralesy sa nachádzajú v najvýchodnejšom Národnom parku Poloniny – Stužica, Havešová a Rožok.

Jeden je v najlesnatejšej slovenskej Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat s názvom Vihorlat. Ponúkajú autentický obraz lesa a nedotknutej prírody v podobe, ako vyzerali pred stáročiami.

Najväčší slovenský bukový prales

Rozsiahla plocha samostatnej rezervácie Stužica v Národnom parku Poloniny robí z tamojšieho pralesa najväčší bukový prales na Slovensku.

Hnijúca jedľa v NPR Stužica.
Hnijúca jedľa v NPR Stužica. Autor: MILAN PIROŠ

„Ide o ukážku podoby takzvaných primárnych pralesov, ktoré sa vyvinuli vzhľadom na ekologické podmienky na danom území v poľadovej dobe. Stromy tu dosahujú vek na hranici svojich fyzických možností, takže prirodzene dožívajú. Dominuje predovšetkým buk, ktorý dosahuje vek viac ako 400 rokov,“ vysvetľuje Zuzana Bartušová zo Správy národného parku Poloniny.

Za výraznú kráľovnú drevín možno považovať jedľu s majestátnymi rozmermi. Dožíva sa až päťsto rokov. Najväčší obvod kmeňa dosahuje vyše päť metrov. V prípade buka je to nad štyri metre. Počas jednej generácie jedle sa vystrieda jeden a pol až dve generácie buka.

„V podhrebeňových oblastiach sa vyskytujú mohutné cenné listnáče ako jaseň štíhly, brest horský a predovšetkým javor horský, ktoré je možné v takýchto hrúbkach vidieť už len zriedkavo, na obmedzenom počte miest. Žijú tu všetky naše veľké šelmy a v posledných rokoch sa tu pravidelne vyskytujú zubry hrivnaté, dokonca sme zaznamenali aj losa mokraďového,“ dopĺňa ochranárka.

Súčasťou lokality Stužica je rovnomenný prales s výmerou niečo vyše 761 hektárov, ktorý sa nachádza v najvýchodnejšom cípe východného Slovenska, na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojmedzí pod Kremencom. Lokalitou prechádzajú značkované turistické chodníky.

Svetová výška megabukov

Nezvyčajné tvary koreňov vyvrátených starých bukov, umelecké prírodné diela z popadaných stromov a suchých konárov, rozprávkové scenérie v rannej hmle. Takáto výnimočná galéria sa nachádza v pralese v Národnej prírodnej rezervácii Havešová v Poloninách.

Mohutný koreňový systém buka v NPR Havešová.
Mohutný koreňový systém buka v NPR Havešová. Autor: MILAN PIROŠ

„Zásluhou úrodnej ílovitej pôdy tu buky dosahujú rekordné rozmery. Dosahujú výšku až 58 metrov, čo je najväčšia nameraná výška jedincov buka v celosvetovom meradle. Aj preto im hovoríme megabuky,“ hovorí Zuzana Bartušová.

Takmer celú plochu pralesa pokrýva veľké množstvo stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu, čo je príznačné pre prales. Hrubá vrstva mŕtvej drevnej hmoty v pokročilom štádiu rozkladu je neklamným dôkazom dlhodobého nenarušeného vývoja pralesa.

„Samotné pomenovanie mŕtve drevo nie je celkom presné, pretože práve ono je paradoxne žriedlom života. Ten sa v ňom postupne s rozkladom dreva, ktorý trvá dvadsať až 180 rokov, vyvíja,“ pokračuje.

Počas tejto doby mŕtve drevo osídľujú a využívajú stovky rastlinných a živočíšnych druhov, ktorým hovoríme saproxylické organizmy, teda organizmy viazané na mŕtve drevo. Okrem bezstavovcov, húb a rastlín ho obýva aj pestré spoločenstvo vtákov a cicavcov.

Viac ako tretina lesných živočíchov a vyše polovice druhov húb v lesoch je viazaná priamo na mŕtve drevo počas rozkladu.

Havešovský prales zabezpečuje biologickú pestrosť, ktorú je nutné chrániť a zachovávať. Odumretá drevná hmota so svojou faunou a flórou vo všeobecnosti patrí v súčasnosti k najohrozenejším prvkom ekosystémov v Európe.

Huby v pralese.
Huby v pralese. Autor: MILAN PIROŠ

Môže za to intenzívne lesné hospodárenie, ktoré ju z ekonomických dôvodov odstraňuje a považuje za zdroj nákazy a šírenia škodcov.

Rozdielne názory na veľkosť prísne chráneného územia a spory vznikajúce medzi ochranou prírody a hospodárskym využitím lesa sú dnes aktuálnou témou vo všetkých chránených územiach Slovenska.

Pralesovitá rezervácia Havešová má plochu 171 hektárov. Nie je prístupná nijakým turisticky značeným chodníkom, možno ju navštíviť iba s odborným sprievodcom po náučnom chodníku.

Večne starý, večne mladý

Už pri vstupe do pralesa Rožok v rovnomennej národnej prírodnej rezervácii cítiť, že tu naplno pulzuje život. Rovnako ako človek prechádza životom od narodenia cez dospelosť až k smrti, tak aj prales má svoje vývojové obdobia. Prechádza štádiami dorastania, optima a rozpadu.

„Tu život nikdy neumiera. Pod kmeňmi vráskavých starých stromov klíčia nové, mladé výhonky. Človek sa tu prizerá druhému životu stromov s úžasom a pokorou. Nachádza sa totiž na mieste, kde tisícky rokov stálo niekoľko generácií iných stromov. Už celé tisícročia tu vládne len príroda a vytvára stále nové a nové scenérie. Tento les je večne starý a zároveň večne mladý,“ hovorí Zuzana Bartušová.

Mŕtve drevo s machmi a hubami.
Mŕtve drevo s machmi a hubami. Autor: MILAN PIROŠ

Veľmi pekný a zaujímavý rovnorodý bukový prales Rožok ohromuje predovšetkým vedcov a lesníkov svojou produkčnou schopnosťou. Objem dreviny v štádiu optima dosahuje bezmála 1 030 kubických metrov na jeden hektár, čo predstavuje vrchol produkcie, ktorý zistili v slovenských bukových pralesoch.

Hlavnou drevinou je buk lesný, len vo vyšších častiach lokality sa ojedinele vyskytuje aj javor horský.

Prales Rožok v Poloninách s rozlohou 67 hektárov je prístupný po turistickom a náučnom chodníku.

Vulkán plný prekvapení

Kedysi bol Vihorlat obávanou sopkou, dnes je husto zalesneným horským masívom. Je najvýchodnejšou slovenskou vyhasnutou sopkou. Siaha do výšky viac ako kilometer. Vrchol Sninského kameňa poskytuje nádherný panoramatický výhľad.

Na úpätí skalných brál a v blízkosti hrebeňa sa nachádzajú tajomné bukové lesy. Uprostred sa nachádza okrem iných zaujímavých prírodných výtvorov aj skutočný klenot – jazero Morské oko.

„V oblasti okolo Morského oka sa vyskytovali rozsiahlejšie plochy pralesov ešte v nedávnej minulosti. Bolo to spôsobené tým, že územie bolo sprístupnené pre hospodársku činnosť relatívne neskoro. Významnejšie hospodárske využívanie lesného porastu v tejto lokalite nastalo až po roku 1980,“ približuje Zuzana Bartušová.

Koralovec v pralese.
Koralovec v pralese. Autor: MILAN PIROŠ

Svetové prírodné dedičstvo Vihorlat je rozsiahly komplex bukových pralesov. Ťahá sa pozdĺž oblúka hlavného hrebeňa Vihorlatských vrchov severne od Morského oka. Zahŕňa zachované pralesy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat – Sninský kameň, Morské oko, Motrogoň a Nežabec.

Časť pralesa Vihorlat leží v chránenom vojenskom obvode. Tá nie je verejnosti prístupná. Zvyšok je dostupný sieťou značených turistických a náučných chodníkov, ktoré sú vzájomne dobre prepojené.

Slovenské pralesy v UNESCO

  • názov: Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
  • rok zápisu do zoznamu UNESCO: Karpatské bukové pralesy 2007 (slovensko-ukrajinská nominácia, spolu desať lokalít, z toho štyri na Slovensku). V roku 2011 rozšírený zápis na Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (slovensko-ukrajinsko-nemecká lokalita s 15 komponentmi). V júli 2017 zápis rozšírený na Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (multilaterálne rozšírenie, v ktorom je zahrnutých 12 krajín Európy s celkovým počtom komponentov 78).
  • popis: na Slovensku Národný park Poloniny – lokality Stužica, Havešová, Rožok a Chránená krajinná oblasť Vihorlat – lokalita Vihorlat.
  • dôvody zápisu: Výnimočnosť bukových lesov, zahrnutých do svetového prírodného dedičstva spočíva vo vytváraní reťaze „ostrovov“ pôvodného prírodného lesa, ktoré predstavujú široké spektrum typov bukových formácií v závislosti od klímy, geologických, geomorfologických a pôdnych podmienok. Ide o ojedinelý a vzácny prípad so širokým zastúpením ukážok málo ovplyvnených bukových lesov na území celej Európy, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v pochopení historického vývoja buka ako druhu dreviny. Poskytujú prirodzené prostredie pre viac ako 10-tisíc druhov živočíchov, rastlín a húb. Predstavujú unikátne prírodné laboratórium celosvetového významu. Sú neoceniteľným genetickým rezervoárom buka.

Buk lesný sa vyskytuje len na území Európy. Prežil poslednú ľadovú dobu v malej početnosti na juhu a juhovýchode Európy a pokračoval v obsadzovaní rozsiahleho územia kontinentu. Jeho dominancia sa vyvinula za posledných štyritisíc rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Zoznam svetového dedičstva UNESCO #vihorlat #UNESCO #Poloniny #Poklady Slovenska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk