Ústie Lesnického potoka, Prielom Dunajca a rad ďalších čarokrásnych miest Národného parku Pieniny. K tomu samotná rieka Dunajec s plťami a pltníkmi v goralských krojoch. Občasné ticho prerušia goralské piesne, odrážajúce sa od okolitých brál.
Tento výnimočný kus zeme možno obdivovať nielen z pltí, člnov či kajakov, ale aj zo sedla bicykla. Dunajec verne kopíruje jedna z najkrajších, no aj najfrekventovanejších slovenských cyklotrás.
Úsek medzi Lesnicou a Červeným Kláštorom je dlhý deväť kilometrov, časovo aj fyzicky je nenáročný, a preto vhodný aj na rodinný výlet s deťmi. Má však jednu nevýhodu. Vyhľadáva ho priveľa turistov a pri jazde treba dávať pozor, aby nedošlo ku kolízii.
Cyklocesta bola najskôr cestnou skratkou
Cesta vznikla podľa rozprávania pamätníkov za zaujímavých okolností a vôbec nie ako cyklotrasa. Viera Štupáková, cyklokoordinátorka pri krajskej organizácii cestovného ruchu v Prešove, prízvukuje, že síce ide o neoficiálne informácie, no podľa nich bola lesná cesta postavená ešte za prvej svetovej vojny.
„V blízkosti Dunajca ako prirodzené prepojenie Lesnice a Červeného Kláštora ju mali postaviť talianski väzni. Aby sa skrátilo prepojenie medzi týmito dvomi obcami a obišiel sa veľký kopec, ktorým dovtedy bolo potrebné prejsť. Cestu urobili veľmi kvalitne, o čom svedčia jej oporné múry nad riekou. Oficiálnou cestou pre cyklistov sa tento úsek stal až v novodobej ére Slovenska, keď sa u nás začali budovať cyklotrasy. Dovtedy slúžila len peším. Teraz už obom skupinám,“ vysvetľuje Štupáková.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Cyklotrasa je značená smerovníkmi a lemujú ju aj početné informačné tabule i miesta na odpočinok.
Tri až štyri metre široká cesta na tvrdom štrkovom podklade v kombinácii s asfaltom si rýchlo získala srdcia priaznivcov cyklistiky. S prevýšením asi 110 metrov sa radí k nenáročným, takže ju vyhľadávajú všetky vekové kategórie.
Pri prechádzaní týmto úsekom možno stretnúť aj mamičky tlačiace kočíky, ale aj štvorročné deti šliapajúce do pedálov, takže jednou z vlastností, na ktorú by turisti na tejto trase nemali zabúdať, je obozretnosť a ohľaduplnosť.
Na niektorých častiach cesty odporúčajú tabule z bicykla zosadnúť a pár metrov ho potlačiť. Aby nedošlo k úrazu.
„Táto cyklotrasa je naozaj veľmi frekventovaná. Počas bežného dňa, keď je na cyklistiku priaznivé počasie, ňou prejde tisíc i viac cyklistov a peších. V nárazových dňoch, ako sú napríklad víkendy, býva tento počet aj dvojnásobný,“ prízvukuje cyklokoordinátorka.
Zaujímavosťou je aj to, že hoci je cyklotrasa na slovenskej strane, počuť na nej najmä poľštinu. V smere od Lesnice sa na ňu totiž napája cyklotrasa z poľskej obce Szczawnica a Poliaci sa na túto trasu dostanú aj z Červeného Kláštora.
Ten je cez Dunajec spojený s poľskou obcou Sromowce Nižne závesným dreveným mostom, ktorý z eurofondov vybudovali pred jedenástimi rokmi. Je dlhý 150 metrov, preto je jedným z najdlhších v Európe a využívajú ho peší i cyklisti.
Je celkom obvyklé, že na tejto trase počuť aj hebrejčinu či arabčinu. Je totiž vyhľadávaným miestom turistov z Izraela a arabských krajín.
Dobre premyslená infraštruktúra
Kto sa chce na túto zaujímavú cyklotrasu dostať a prejsť ju, mal by na dopravu k nej využiť osobné auto. Existuje síce vlakové spojenie medzi Popradom a Starou Ľubovňou, no odtiaľ má ešte do Lesnice pekných pár kilometrov.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Cyklotrasa sa nachádza v chránenom území Národného parku Pieniny. Ešte predtým, ako bolo toto územie národným parkom, bolo v roku 1930 vyhlásené za prírodnú rezerváciu.
Optimálne je, ak si cykloturista naplánuje štart v Lesnici, presnejšie za touto obcou, kde sa nachádza Chata Pieniny, parkovisko pre autá a aj tri požičovne bicyklov.
Majiteľ jednej z nich Alexander Ružbašan hovorí, že len v ich požičovni majú k dispozícii 150 bicyklov rôznych druhov a veľkostí pre všetky kategórie turistov.
„Kto si od nás požičia bicykel a z Červeného Kláštora sa chce vrátiť naspäť do Lesnice plťou po Dunajci, môže ho nechať v Červenom Kláštore, kde je zabezpečená služba na jeho vrátenie. Za takúto jednosmernú cestu sa za požičanie bicykla platí päť eur. Kto sa bicyklom vráti naspäť, platí za požičanie dve eurá na hodinu. V cene je kompletná výbava vrátane ochrannej prilby,“ poznamenal Ružbašan.
Štupáková dopĺňa, že v lokalite Lesnice, ale aj Červeného Kláštora sú aj ubytovacie možnosti. V blízkosti Červeného Kláštora je dokonca ubytovací kemp, v ktorom sa dá prespať za veľmi nízky poplatok. Reštauračné služby nechýbajú v oboch okrajových obciach cyklotrasy, samozrejme, ani v kempe.
Ak sa deväťkilometrový úsek cyklotrasy niekomu máli, môže si pridať. Pre fyzicky zdatnejších cyklistov Štupáková odporúča tzv. Pieninský okruh. Ním sa z Červeného Kláštora dostanú až do Veľkého Lipníka, kde prídu až ku kopcu Lesnické sedlo, z ktorého je nádherný výhľad do širokého okolia.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Na spomínaný kopec sa dá vyjsť aj na bicykli, stúpanie má 10 až 12 percent a je dlhé asi 2,5 kilometra, alebo z bicykla zídu dole a na kopec ho vytlačia. Absolvovať túto trasu rozhodne stojí za to. Z Červeného Kláštora sa dá ísť bicyklom aj do Spišskej Starej Vsi. Odtiaľ sa prejde na poľskú stranu, kde je hrad Niedzica, ležiaci uprostred jazera. K nemu sa dá dopraviť vodným taxíkom. Cyklotrasy sú aj na druhej strane Dunajca, v Poľsku,“ dodáva cyklokoordinátorka.
Nádherná fauna, flóra i pamiatky
Bicyklovanie popri Dunajci je zároveň exkurziou popri nádhernej faune a flóre. Hneď na začiatku cyklotúry za Lesnicou prechádza cyklista Prielomom Lesnického potoka, chráneným prírodným výtvorom s vysokými skalnými stenami, šplhajúcimi sa do výšky 30 až 40, niekde až 50 metrov.
Nádherná príroda lemuje cyklochodník aj popri Prielome Dunajca a samotnom biokoridore rieky. Podľa Štupákovej tu rastie mnoho zaujímavých a chránených rastlín a v rieke i mimo nej žije viacero vzácnych živočíšnych druhov.
Okrem iných aj bocian čierny, ktorý tu má svoje hniezdiská. Vyskytujú sa tu aj vzácne motýle ako jasoň červenooký, jasoň chochlačkový či modráčik čiernoškvrnný. Z vtákov tu okrem bociana čierneho hniezdi aj výr skalný, myšiarka ušatá, krkavec čierny či sokol sťahovavý.
Dominantou prostredia sú Tri koruny, ležiace už na poľskej strane. Viaže sa k nim viacero legiend. V skutočnosti je však kamenných brál až sedem a hovorí sa, že sú to siedmi skamenení mnísi. Tí bývali obyvateľmi kláštora, no potrestaní a premenení na kamenné bralá boli za to, že chodili za mníškami do vedľajšieho kláštora.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Práve Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor je miestom, ktoré obíde máloktorý turista. Tiež je popretkávaný legendami a jeho obyvateľom bol aj známy mních Cyprián, ktorý bol nielen vychyteným bylinkárom, ale mal zostrojiť aj lietajúci stroj.
K dominantám obce Červený Kláštor patrí aj už spomínaný most cez Dunajec, ktorý spája v tejto časti Slovensko a Poľsko, ale do Červeného Kláštora sa chodí aj do kúpeľov.
Kúpele sú známe mierne zapáchajúcou vodou „smerdžonkou“, ktorá má liečivé účinky. Vhodná je na liečbu kožných ochorení, pohybového aparátu, neurologických ochorení či ochorení tráviaceho traktu.
Do areálu kúpeľov sa dá voľne vojsť aj na bicykli a cykloturista tam môže načerpať energiu na pokračovanie v ceste. V areáli sa nachádza aj zaujímavosť, tzv. zážitkový chodník. Je to chodník s rôznym podkladom, ako sú kamene, kôra, drevo či voda, ktorý treba prejsť naboso.
Keď ho človek absolvuje, nohy bude mať v stave, akoby ich práve vystrčil z rozohriatej rannej postele. A môže znova vysadnúť na bicykel.
Tajomný kláštor v Pieninách
Kláštor v Červenom Kláštore bol postavený na začiatku 14. storočia v pustom prostredí Pienin ešte v katastri obce Lechnica. Na jeho postavenie dal súhlas kráľ Karol I. Róbert z Anjou.
Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí – kartuziánov a kamaldulov. Obe tieto spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Charakterizovala ich chudoba a skromnosť, striedmosť v stravovaní a platila pre nich zásada mlčanlivosti. Žili v modlitbách, tichosti, zaoberali sa prepisom kníh a poľnohospodárstvom. Bývali v malých, veľmi jednoduchých izbách.
Mnísi rádu kamaldulov, ktorí kláštor obývali od 18. storočia, sa zaoberali aj liečiteľstvom a zberom liečivých rastlín.
Do jeho histórie sa zapísal najmä mních Cyprián, ktorý bol zberateľom liečivých rastlín, mal lekáreň preslávenú v širokom okolí a hovorí sa o ňom, že zostrojil lietajúci stroj.
Mnísi boli súčasťou kláštora do čias, kým ho nezrušil ako nepotrebný cisár Jozef II., syn Márie Terézie. Odvtedy kláštor chátral. Po prvej svetovej vojne ho dostal do daru Klub slovenských turistov, ktorý v ňom zriadil ubytovňu.
Tá existuje dodnes. Oficiálnym múzeom sa bývalý kláštor stal v roku 2011 rozhodnutím ministerstva kultúry.
Do múzea chodia turisti obdivovať zachované fresky na stenách, no aj miestnosti, ktoré v minulosti obývali mnísi. Kláštor je aj obľúbenou zastávkou cykloturistov a počet návštevníkov v ňom z roka na rok stúpa.
Riaditeľ múzea Milan Gacík hovorí, že vlani ich navštívilo 63-tisíc turistov, v tomto roku ich k dátumu 31. júl v porovnaní s minulým rokom bolo o štyritisíc viac.
„Nemalá časť návštevníkov k nám príde na bicykloch. V týždni od 25. júla do konca júla tohto roku sme robili sčítanie turistov. Bránou objektu vošlo na naše nádvorie 2¤051 ľudí, z toho 601 na bicykloch,“ prezradil Gacík. Kláštor, teraz múzeum, je národnou kultúrnou pamiatkou.
Základné informácie
- trasa: Lesnica, parkovisko pri Chate Pieniny, Červený Kláštor
- dĺžka: 8 km
- prechádza cez: Prielom Lesnického potoka, popri rieke Dunajec
- náročnosť: rekreačná
- povrch: tvrdý štrkový podklad, asfalt
- bicykle: trekové, horské
