Česi ho objavili prví: Albánsko ukrýva v nedostupných horách klenot

10.09.2017 07:00

Strmá poľná cesta vysoko v horách južného Albánska, na ktorej skôr natrafíte na kozy než na auto, vedie k niekoľkým dedinám, kde sa zdanlivo zastavil čas. Ovčie mlieko sa k syrárom ešte stále prepravuje pomocou osla, starí dedinčania chodia do hôr zbierať trsy divokého oregana a ďalších bylín a miestni doposiaľ uctievajú staré zvyky, ako je zapaľovanie sviečok za staré uschnuté duby. Prečo vznikla táto tradícia, žiaden z miestnych obyvateľov už nevie...

Príspevok, ktorý zdieľa JakeHafer (@jakes.journeys),

Pozdĺž útesu, za rozpadávajúcou sa pevnosťou, leží Nivica, dedina, ktorú ani mnohí Albánci nepoznajú. Nová iniciatíva zameraná na turistický rozvoj v oblasti má však za úlohu do Nivice prilákať návštevníkov, ktorí majú záujem pozrieť si prírodné krásy Albánska a spoznať tamojší tradičný spôsob života.

„Začali sme pilotný projekt s cieľom prepojiť dedinské komunity, ktoré sa nachádzajú veľmi blízko pobrežia, ale ktoré doteraz z turizmu na pobreží neprofitovali,“ povedal agentúre AP Auron Tare, ktorý stojí na čele albánskej národnej pobrežné agentúry, a ktorý vedie projekt v Nivici.

Príroda, história, tradície. Majú všetko

Táto oblasť môže ponúknuť veľa. Ponad krištáľovo čisté potoky pretekajúce cez kaňony a rokliny sa klenú malé kamenné mosty pochádzajúce z čias Osmanskej ríše, ktoré prežili celé stáročia. Dokonalé obrázky dopĺňajú pastieri, ktorí svoje ovce zaháňajú pri západe slnka do malých ohrád, kde ich podoja.

„Je tu krásna príroda a nedotknutý spôsob života. Môžete tu vidieť dedinčanov dojiť kozy a ovce rovnako ako pred 4 000 rokmi. Uvidíte tú tradičný dedinský spôsob života, čo je veľmi zaujímavé pre ľudí, ktorí to už nezažili. Návšteva tohto miesta pre vás môže byť mentálnym obohatením,“ nadchýna sa Tare.

Tak, ako celý Balkán, aj tento región má bohatú históriu. „Príbehy z dejín sú okrem nádhernej prírody ďalším dôvodom, prečo to tu navštíviť. Oblasťou kedysi pochodovali rímski vojaci, cestovali skrze ňu Normani aj Turci. Prvá svetová vojna, druhá svetová vojna – s týmto miestom je spojených veľa príbehov,“ hovorí Auron Tare.

Česi objavili poklad prví

Väčšinu návštevníkov dnes tvoria mladí cestovatelia z Európy, ktorí podnikajú v tejto oblasti túry a stanujú blízko dediny. Podľa Tareho za posledný mesiac dedinu navštívilo asi 150 turistov, väčšinou z Českej republiky.

Vysoký počet českých turistov pripisuje príspevkom, ktoré na sociálnej sieti zdieľal tím Čechov, ktorý sa v regióne podieľal na značení stovky rokov starých chodníkov.

Napriek tomu je Nivica stále mimo hlavného prúdu. Mnoho pobrežných obyvateľov na druhej strane hôr nikdy nepočulo o dedine. „Môžeme povedať, že táto dedina je schovaná hlboko v horách,“ poznamenala dvadsaťdeväťročná archeologička Lorena Sinatrakajová, ktorá sa na projekte tiež zúčastňuje. Priznáva, že o dedine nikdy predtým nepočula.

Keď vedúci projektov prišli do dediny, na svoj veľký údiv objavili miesto, kde sú ľudia stále závislí od poľnohospodárstva a chovu zvierat. Cestovný ruch bol miestnym cudzí a väčšina obce bola v dezolátnom stave. Mnoho tamojších obyvateľov sa totiž presťahovalo do miest.

Dedinčania sú turizmu naklonení

Štát v obci nezabezpečil dostatočnú infraštruktúru, čo sa týkalo aj odpadu. Miestni preto ešte donedávna hádzali odpad len tak, na okraj cesty. „Keď sme sem prišli minulý rok, boli na námestí nahromadené odpadky z posledných 30 rokov,“ povedal Tare. Prvou úlohou preto bolo odstránenie odpadu z dediny a okolitých ciest.

Teraz, keď je námestie pekne upratané, dedinčania cez neho chodia so stádami oviec a kamenári v sparnom letnom počasí opracovávajú kvádre, z ktorých sa postaví penzión, ktorý má byť dokončený budúci rok na jar.

V rámci projektu sa má v Nivici opraviť aj niekoľko starých domov, ktoré budú slúžiť ako penzióny, vďaka čomu si miestni budú môcť privyrobiť. Sinatrakajová hovorí, že keď sa miestni dozvedeli, že cestovný ruch by im mohol pomôcť, projekt privítali.

Dallandyshe Meriová, ktorá sa v Nivici narodila, ale pred dvadsiatimi rokmi sa odsťahovala do južného prístavného mesta Vlora, vkladá do projektu veľké nádeje.

Dokonca si myslí, že sa natrvalo vráti do svojho rodiska. „Som rada, že sa dedina opäť prebudila k životu. Predtým odtiaľ všetci odchádzali,“ povedala Meriová, ktorá začala jednu z izieb vo svojom dome prenajímať turistom.

Po úspechu s prvým návštevníkom z Nemecka zrekonštruovala aj druhú izbu a teraz vlastní malý rodinný penzión. „Aj ostatní dedinčania sa pomaly vracajú a renovujú,“ dodáva.

Len pomaly…

Dôležitou súčasťou projektu je aj asfaltovanie poľnej cesty vedúcej do najbližšieho mesta Tepelene. Ale príliš rýchle otvorenie sa dediny turizmu môže byť aj nebezpečné, uvedomujú si Tare a Sinatrakajová.

Príspevok, ktorý zdieľa bukuri*shqipetare (@albanian_stunning_beauty),

Cieľom nie je Nivicu premeniť na miesto, kam autobusy budú privážať tisíce turistov, pretože to by narušilo pokoj a miestny spôsob života.

„Ako vieme, turizmus môže byť veľkým prínosom, ale môže mať aj tienistú stránku, ako je ničenie miestnej kultúry a prírody. Je dôležité brať to do úvahy," povedal Tare.

„Snažíme sa postupovať pomaly a s pomocou tradičnej pohostinnosti prilákať návštevníkov. Chceme, aby sa turisti cítili vítaní a zároveň aby ​​nebola narušená miestna kultúra. Je to náročná úloha a len čas ukáže, či máme pravdu," uzavrel Tare.

#Albánsko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk