Chrámy, kde sa rozjímanie spája s opojnou vôňou dreva

, 02.09.2017 11:00

Denník Pravda prináša počas letných mesiacov seriál Poklady Slovenska. Približuje v ňom všetky slovenské výnimočné historické skvosty zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pokračuje unikátnymi drevenými chrámami. Medzi svetové klenoty máme zaradených osem kostolov na strednom a východnom Slovensku.

Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku.
Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku. Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

Dýchajú vôňou dreva, históriou a príznačnou duchovnou atmosférou. Staré svätostánky udivujú svojou výnimočnou architektúrou a zachovanosťou. Hoci sa líšia, v každom vidno obdivuhodnú zručnosť a umelecký cit našich predkov. Na Slovensku bolo kedysi zhruba tristo drevených chrámov, do súčasnosti sa ich zachovalo okolo 60.

Ôsmim z nich sa dostalo svetového uznania. Sú medzi nimi rímskokatolícke kostoly v Tvrdošíne a Hervartove, evanjelické artikulárne chrámy v Hronseku, Leštinách, Kežmarku a gréckokatolícke cerkvi v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej. Všetky dodnes slúžia svojmu účelu. Sú prístupné aj laickej verejnosti, čo bola jedna z podmienok ich zápisu do zoznamu UNESCO.

Rímskokatolícke kostoly s puncom baroka

Takmer šesť storočí stojí uprostred cintorína v Tvrdošíne na Orave drevený rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých. Sakrálna stavba upúta vonkajším vzhľadom aj interiérom, ktorý už pri vstupe sľubuje skutočný estetický, až mysteriózny, zážitok.

Evanjelický artikulárny kostol v Hronseku.
Evanjelický artikulárny kostol v Hronseku. Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

Ten umocňuje všadeprítomná charakteristická vôňa včelieho vosku. Práve ním udržiavajú vzácny svätostánok s jeho zariadením, aby sa zachoval pre budúce generácie.

„Ide o najstarší drevený kostol na Slovensku. Pochádza z prvej polovice 15. storočia a predstavuje typickú gotickú sakrálnu drevenú stavbu. Pôvodný gotický oltár v polovici 18. storočia nahradili impozantným neskorobarokovým oltárom z lipového dreva,“ približuje Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorý spracoval podklady pre zápis slovenských drevených kostolov do zoznamu UNESCO.

Unikátnosť tohto kostola podčiarkuje bohatá výmaľba stropu s vyobrazením lúčnych kvetov a klenba s motívom nebeskej oblohy. Rovnako aj výzdoba bočných stien s postavami dvanástich apoštolov.

Chrám sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej.
Chrám sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej. Autor: SHUTTERSTOCK

Pečať gotickej architektúry nesie aj rímskokatolícky Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove na východnom Slovensku. Zrubová stavba z polovice 15. storočia sa nachádza na vyvýšenine v strede dediny.

V interiéri vyniká pôsobivá a hodnotná maľovaná výzdoba, stredoveké a novoveké tabuľové maľby a grafické listy. „Starší pásový geometrický ornament obohacujú figurálne motívy z roku 1665,“ dodáva pamiatkar.

Prísne reguly pre evanjelické kostoly

Prírodná krása dreva s jednoduchým rezbárskym zdobením je fenoménom Evanjelického artikulárneho kostola so zvonicou v Hronseku neďaleko Banskej Bystrice.

Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Jeho história sa začala písať v období, keď v Uhorsku povolili stavať evanjelické chrámy, ale podľa prísnych pravidiel.

Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej.
Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej. Autor: SHUTTERSTOCK

Tie určovali tzv. Šopronské artikuly, podľa čoho sa kostoly tohto typu nazývajú – artikulárne. Mali ich postaviť z dreva bez použitia železného klinca za jeden rok, bez vlastnej veže a hlavného vchodu od dediny.

„Podmienky na výstavbu boli veľmi prísne limitujúce. V každej stolici Horného Uhorska mohli stáť len dva evanjelické kostoly. Po jednom mohli mať slobodné kráľovské mestá, banské a pohraničné mestá, ale len za mestskými hradbami,“ vysvetľuje Miloš Dudáš.

Kostol začali stavať v októbri 1725, o rok neskôr bol hotový. Prekvapuje výnimočným interiérom. Dokopy sa v ňom nachádza 1 100 miest na sedenie. Lavice, aj na chóroch, sú amfiteatrálne usporiadané, takže z každého miesta vidno na oltár. K nemu patrí šesť oltárnych obrazov z 18. storočia.

Sú umiestnené na priečeliach chórov a do rámu oltára ich vkladajú podľa liturgických období. Keďže kostol nemohol mať vežu, postavili súčasne vedľa neho drevenú, dodnes funkčnú zvonicu. Zaujímavosťou je, že sa v ňom ženil štúrovský básnik Andrej Sládkovič.

Chrám sv. Mikuláša v Bodružali.
Chrám sv. Mikuláša v Bodružali. Autor: SHUTTERSTOCK

Bohatou výmaľbou interiéru je unikátny Evanjelický artikulárny kostol v Leštinách na Orave. „To je pre protestantský chrám skôr výnimkou ako pravidlom. Pestrofarebné mramorovanie akoby skrývalo obyčajný doskový strop a maľba iluzórnych stĺpov na bočných stenách nechcela priznať prostú zrubovú konštrukciu stavby,“ konštatuje pamiatkar.

Veriaci kostol vybudovali v roku 1725 ako jednoduchú stavbu, ktorá sa architektúrou veľmi nelíši od tradičných obytných domov a hospodárskych budov. Samostatnú zvonicu zhotovili v roku 1777, až neskôr ju s kostolom prepojili krytým schodiskom. K vzácnym umeleckým dielam patrí drevený oltár, vyrezávaná pozlátená kazateľnica či drevená krstiteľnica.

Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, postavený v roku 1717, na prvý pohľad budí dojem murovanej stavby. Zrubový chrám má totiž zvonka hlinenú omietku s vápenným náterom. Vnútorná výzdoba uchváti bohatosťou a pestrosťou.

„Doskovú klenbu nesú drevené točité vyrezávané stĺpy. Je na nej namaľovaná nebeská obloha a starozákonní proroci. Očarí tiež bohato zdobený oltár, kazateľnica aj historický organ výnimočnej kvality,“ vyratúva pamiatkar.

Cerkvi spájajú Východ so Západom

Dominantou malej dedinky Bodružal na severovýchode Slovenska je drevená cerkev – Chrám sv. Mikuláša. Neveľký zrubový objekt postavili v roku 1658 na malom návŕší. Patrí medzi najstaršie a najlepšie zachované drevené chrámy východného obradu na Slovensku. Nemožno ho prehliadnuť. Vytvára jedinečný celok.

Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne.
Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne. Autor: SHUTTERSTOCK

„Kostol má charakteristické tri veže, cintorín je obkolesený drevenou ohradou so vstupnou bránkou a šindľovou strieškou, areál dotvára samostatná zvonica,“ opisuje Miloš Dudáš.

Vo vnútri, na celej ploche severnej steny chrámovej lode, sa zachovala unikátna nástenná maľba z 18. storočia s výjavmi Posledného súdu, Kalvárie so Sv. Trojicou, anjelmi a apoštolmi.

Barokový ikonostas, teda stena s ikonami, ktorá v gréckokatolíckej cerkvi oddeľuje priestor pre veriacich od svätyne, časti určenej pre kňaza, pochádza z konca 18. storočia. Zdobí ho sivo-zelené mramorovanie a príznačne pozlátené rezbárske prvky. Spolu s prestolom a ikonou Ukrižovania ho vyrobili v tej istej majstrovskej rezbárskej dielni.

Už z diaľky možno spoznať zrubový Chrám sv. Michala Archanjela vo východoslovenskej obci Ladomírová z prvej polovice 18. storočia. Môže za to jeho výrazná silueta. „Zvýrazňuje ju stĺpiková veža a stupňovité strechy, ktoré sú ukončené vysokými barokovými vežičkami cibuľovitého tvaru. Zvonka je obitý doskovým obkladom,“ opisuje pamiatkar Dudáš.

Evanjelický artikulárny kostol v Leštinách.
Evanjelický artikulárny kostol v Leštinách. Autor: SHUTTERSTOCK

Spolu s drevenou ohradou, zvonicou a priľahlým cintorínom vytvára oázu pokoja a oddychu. Ikonostas má tvar osembokého ihlana s polychrómovanými a zlátenými rezbárskymi prvkami. Umeleckú hodnotu interiéru dopĺňajú vzácne barokové svietniky.

Neďaleko slovensko-ukrajinskej hranice, na juhovýchodnom úpätí Vihorlatských vrchov, nad dedinkou Ruská Bystrá stojí Chrám sv. Mikuláša Biskupa. „Nenápadná zrubová cerkev z roku 1720 je príkladom regionálneho variantu lemkovskej sakrálnej architektúry, ktorý bol rozšírený na celom území medzi Sninou a Sobrancami,“ zdôrazňuje význam pamiatky Miloš Dudáš.

Krásu jednoduchosti podčiarkuje zvonica a nad svätyňou iba skromná vežička. Ikonostas je vytvorený v neskorobarokovom štýle. K vzácnostiam patrí bohato zdobený prestol s centrálnou ikonou Ukrižovania. Ako v iných cerkvách, aj tu bočné steny krášlia staré ikony.

Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove. Autor: SHUTTERSTOCK

Tieto tri gréckokatolícke cerkvi možno podľa pamiatkara Miloša Dudáša zaradiť k sakrálnym dreveným objektom tzv. lemkovského typu, ktoré do ich zápisu neboli vôbec zastúpené v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Nachádzajú sa na malom území na rozhraní západných a stredných Karpát, kde žila etnická skupina Lemkov, od čoho je odvodené pomenovanie lemkovský typ. Sú jedinečnou ukážkou vplyvu, ktorý na drevenej architektúre Východu zanechala stavebná kultúra Západu s jej silným barokovým výrazom.

Drevené kostoly v UNESCO

  • názov: Drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka
  • rok zápisu do zoznamu UNESCO: 2008
  • popis: rímskokatolícke kostoly v Hervartove (okres Bardejov) a Tvrdošíne (okres Tvrdošín), evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku (okres Kežmarok), Leštinách (okres Dolný Kubín) a Hronseku (okres Banská Bystrica), kostoly východného obradu v Bodružali (okres Svidník), Ladomírovej (okres Svidník) a Ruskej Bystrej (okres Sobrance)
  • dôvody zápisu: drevené kostoly slovenskej časti karpatského oblúka predstavujú jeden z najlepších príkladov európskej drevenej náboženskej architektúry. Dokumentujú jedinečnú a stále živú architektúru a stavebnú tradíciu drevených sakrálnych stavieb. Ilustrujú koexistenciu rôznych náboženských vyznaní na malom území strednej Európy. Súbor ôsmich objektov zahŕňa rímskokatolícke, evanjelické a gréckokatolícke kostoly, ktoré boli postavené v 16. až 18. storočí, väčšinou v pomerne izolovaných obciach, s použitím dreva ako hlavného materiálu a tradičných stavebných techník. V rámci svojich spoločných znakov majú tieto chrámy v súlade s vierou ich staviteľov niektoré rozdiely, vyjadrené vo vnútorných priestoroch a vonkajšom vzhľade. Interiéry sú zdobené nástennými a stropnými maľbami a umeleckými dielami, ktoré obohacujú ich pamiatkovo-historické hodnoty.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Poklady Slovenska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk