Beliansky okruh ponúka dokonalý zážitok pre cykloturistov

, 09.09.2017 07:00
bicykel, cyklista, cyklotrasa, dieťa,...
Petra Luštáková (9) na trase Belianskeho okruhu žije s rodičmi a bicykel Autor: ,

Denník Pravda prinášal v lete seriál o cyklotrasách - Slovensko zo sedla bicykla. Šliapali sme do pedálov, aby sme vám ukázali, že aj u nás sú bezpečné cyklochodníky, ktoré vedú mimo rušných ciest a sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. Predstavili sme pekný kus prírody a zaujímavosti, ktoré sa dajú vidieť zo sedla bicykla. Dnes končíme v okolí štiavnických tajchov, v prekrásnej časti Slovenska, ktorá očarí turistu aj zo sedla bicykla.

Nikde inde na Slovensku nie sú zrejme tak dokonale prepracované cyklotrasy ako v okolí nádherného historického mesta Banská Štiavnica. Tamojšie občianske združenie Bajkom k tajchom premýšľalo nad každou cyklotrasou do detailov.

Všetky ponúkajú dych vyrážajúce pohľady na prekrásnu slovenskú prírodu, históriu nerozlučne spätú s baníctvom a banské jarky a tajchy s priezračnou vodou, obklopené Štiavnickými vrchmi, kde si môže cyklista po náročnom okruhu odpočinúť.

Každá cyklotrasa pritom poskytuje aj možnosť napojiť sa na vedľajšiu, a teda sa nevracať tou istou cestou. Bicyklovať sa Banskou Štiavnicou a jej okolím je preto skutočným zážitkom. My sme pre vás otestovali jednu z najmenej náročných trás, ktorú zvládnu aj menej kondične zdatní cyklisti – Beliansky okruh.

Rovnakou cestou sa vracať netreba

V okolí Banskej Štiavnice bude cyklista zbytočne hľadať pohodlné rovinky, aj cyklotrasy sú väčšinou čisto horské. Celý projekt vznikol podľa predsedu občianskeho združenia Bajkom k tajchom Jána Úreka, ktorý sa vo funkcii strieda s Petrom Nemcom, v roku 2007.

„Začínali sme v Hodruši-Hámroch a v Hodrušskej oblasti, kde vzniklo prvých sto kilometrov cyklotrás. Keď to začalo mať po nejakých dvoch, troch rokoch ohlas od turistov, oslovil nás starosta z Banskej Belej, ktorý nás požiadal, aby sme spracovali projekt cyklotrás v ich obecných lesoch. Tak vznikla Belianska oblasť a cyklotrasy na Banskej Belej,“ povedal Úrek. Združenie začínalo ako komunita horských cyklistov a nadšencov.

„Na bajkoch k tajchom máme tri oblasti, prvou je Hodrušská, druhou Belianska a treťou Vyhnianska oblasť. Potom je tu ešte menšia Banskoštiavnická oblasť. Beliansky okruh patrí pod Beliansku oblasť. V tejto oblasti nie je až taký problém s lesnými cestami. Nie sú tam až také výhľady ako inde, kde idete aj po hrebeňoch, ale dá sa aj tam dobre pobicyklovať. Tento okruh by som odporučil aj menej zdatným cyklistom.“

Oto Rosenberger (50) jazdí po trasách Bajkom k...
Oto Rosenberger (50) jazdí po trasách Bajkom k tajchom už tridsať rokov a prešiel každú jednu z nich. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Cyklotrasy sú veľmi dobre vyznačené. Podľa Úreka ide v značení o ich štandard, značenie aj povrch tratí pravidelne udržiavajú. Občianske združenie si vymyslelo vlastný hodnotiaci systém cyklotrás od jednej hviezdičky po štyri, kde hodnotia náročnosť na kondíciu a techniku, dá sa vyberať aj podľa výškových profilov.

„Keď idete do Hodruše alebo Vyhní, tak ste v dolinách. To znamená, že idete raz hore, potom dole, a rovinu tu nájdete len na Červenej studni, kde pôjdete po banských jarkoch. Kdekoľvek inde budete len stúpať a klesať,“ spresnil Úrek. Obrovskou výhodou cyklotrás Bajkom k tajchom je, že sú všetky medzi sebou prepojené.

„Sú pospájané do jednej siete, cyklista preto nemusí ísť cielene len po jednej trase, ale vie si vybrať, a teda, kúsok ide po jednej trase, pár kilometrov zase po ďalšej a vyskladá si z nich vlastnú cyklotrasu. To je to jedinečné na tomto projekte, že sme sa jednotlivé cyklotrasy snažili zokruhovať a pospájať, aby cyklista neskončil v nejakom bode, odkiaľ už niet ďalej kam pokračovať, alebo sa potom musí vracať tou istou cestou späť. Snažíme sa turistov doviezť na to miesto aj odviezť z neho tak, aby prišli inou trasou zase naspäť, pretože je to zaujímavejšie, ako keby sa mali vracať po tom istom,“ uzavrel Úrek.

Beliansky cyklookruh ponúka pokoj

Pokoj, ticho, šum lesa, pokojnú vodnú hladinu odrážajúcu vrcholky stromov, Trať mládeže, malebné chalúpky a Olovenú fabriku, to všetko ponúka jeden z najpokojnejších okruhov Bajkom k tajchom – Beliansky.

Okruh sa začína v Banskej Belej, kde sa cyklista môže dosýta pokochať pohľadom na viaceré domčeky so zachovalou pôvodnou slovenskou architektúrou ako meštianskym domom či belianskym kostolom.

Trasa štartuje pri podniku Dinas, kde je riadne vyznačená, a naviguje cyklistu priamo k Halčianskemu tajchu, kam prejde rovno popod Trať mládeže. Cesta je asfaltová, udržiavaná a stúpanie nie je náročné. Tu sme objavili cyklistu Ota Rosenbergera (50) zo Žiaru nad Hronom oddychovať pri tajchu.

„Využívam tieto cyklotrasy už tridsať rokov, dnes mám za sebou aktuálne asi 50 kilometrov,“ povedal. Vraví, že vyskúšal každú cyklotrasu v okolí Štiavnice.

Beliansky okruh je jedna z najmenej náročných...
Beliansky okruh je jedna z najmenej náročných trás v okolí Banskej Štiavnice, trúfnu si na ňu aj Viktória Šabová (14) a Patrik Paulov (9). Autor: Tatiana Michalková, Pravda

„Mám ich prejazdené všetky niekoľkokrát, každá z nich je krásna a má čo ponúknuť. Čo by som navrhoval zlepšiť? Možno by bolo dobré opraviť povrch niektorých ciest. Pre horský bicykel sú skvelé, ale na cestných bicykloch je to občas nebezpečné,“ zhodnotil dlhoročný cyklista.

V samotnom tajchu sa napriek horúcemu letnému dňu nik nekúpal. „Na kúpanie je tu množstvo iných tajchov, kde je čistejšia voda, ale zas máloktorý ponúka takéto tiché prostredie,“ myslí si turistka Jana Oroszová (31) z Košíc.

Halčiansky tajch vznikol v 2. polovici 18. storočia. Koruna hrádze meria 123 metrov, jej šírka je 8,6 metra, výška 11,5 metra. Maximálna hĺbka vody v nádrži je 13 metrov a nachádza sa v nadmorskej výške 472 metrov.

Od tajchu stúpa cesta udržiavanou asfaltkou na Šindlovú, Salaš, Pod Bielou skalou, kde sa cyklista môže potešiť pohľadom na niekoľko roztrúsených chalúpok.

Presťahovali sa sem aj manželia Luštákovci. „Máme tu ticho a pokoj a, samozrejme, všetci aj horské bicykle,“ povedali so smiechom.

Cyklotrasa stúpa do kopcov, kam už sa pre závoru autá nedostanú a asfaltka sa mení na prírodný povrch, ktorý tvorí 55 percent cesty.

Neskôr prechádza cez križovatku pod Viaduktom a po trase starej železnice, ktorou premávala Štiavnická Anča, popri bývalom Žakýlskom mlyne, z ktorého sa však už takmer nič nezachovalo, a pokračuje nazad do srdca obce Banská Belá, kde končí.

Tesne pred koncom trasy čaká cyklistu ešte jeden pekný pohľad – priamo na zrekonštruovaný objekt bývalej Olovenej fabriky. V niekdajšej fabrike dnes organizuje občianske združenie tábory a kreatívne dielne pre deti.

Spomienka na Trať mládeže

Okrem Halčianskeho tajchu je na Belianskom okruhu najväčším lákadlom to, že sa križuje s Traťou mládeže. Banská Štiavnica bola kľúčovým mestom už v stredoveku. Ťažba kovov, najmä striebra, ju vyšvihla medzi popredné mestá v habsburskej monarchii.

Po niekoľkých metroch sa otvorí pohľad na Trať...
Po niekoľkých metroch sa otvorí pohľad na Trať mládeže. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Z tých čias existovalo úzkokoľajné prepojenie mesta s okolím. Po roku 1948 sa malo všetko na Slovensku podriadiť industrializácii, a preto bolo treba vybudovať inú železnicu a nastúpil projekt Trať mládeže.

Práce na nej sa začali v apríli 1948. Pracovalo sa však v ťažkom horskom teréne, za nepriaznivého počasia a brigádnici dostali za úlohu vystavať dve desiatky kilometrov koľajníc.

„Bola to iná doba ako teraz, boli sme zvyknutí pracovať fyzicky aj z domu, ale aj tak to bola ťažká práca. Ešte dnes si spomínam na tie mozole… Ale aj na kamarátov, boli sme si ako rodina, večer sme sedávali pri táborákoch, spievali, rozprávali sa, smiali sa. Ak sa na to môžem pozrieť spätne, bolo to jedno z najkrajších období môjho života. Dnes už nežijem pri Banskej Štiavnici, ale vždy keď som sa tam v minulosti vracala, plakala som pri pohľade na Trať mládeže a spomínala na tie krásne dni,“ povedala Irena (87), ktorá na trati brigádovala.

Dnes sa po Trati mládeže ešte vždy premávajú vlaky, aj keď už nie v takom rozsahu ako v minulosti. „Železnice Slovenskej republiky stále túto trať majú na zozname svojich prevádzkovaných tratí. Ide o úsek Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica. Staráme sa o správu a údržbu a denne ňou premáva v zmysle grafikonu osobnej dopravy päť párov osobných vlakov, teda premávajú tam aj naspäť,“ vysvetlila hovorkyňa Železníc SR Martina Pavlíková.

Charakteristika trasy Beliansky okruh

  • Dĺžka: 16,6 kilometra
  • P****ovrch: prírodný 55 percent, asfaltový 45 percent
  • Náročnosť na kondíciu: 2 hviezdičky z piatich (5 je najvyššia náročnosť)
  • Náročnosť na techniku: 2 hviezdičky z piatich
  • Sklon – stúpanie: 379 metrov, klesanie mínus 379 metrov
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Tajchy – sústava umelých vodných nádrží

Priezračná, miestami až tyrkysová voda. Tak vyzerajú tajchy v okolí Banskej Štiavnice. V minulosti išlo až o šesťdesiat umelých navzájom poprepájaných vodných nádrží, kde sa zhromažďovala voda z atmosférických zrážok a následne sa jej energetický potenciál využíval na pohon banských zariadení.

Dnes zostalo tajchov 24 a viaceré sa využívajú na rekreačné účely. Prvé snahy o budovanie tajchov sa uskutočnili už v 16. storočí, ale až v 1. polovici 18. storočia došlo k ich k rozsiahlej výstavbe a k vytvoreniu dômyselného banského vodohospodárskeho systému, ktorý nielenže zachránil banskoštiavnické baníctvo, ale banská čerpacia technika, ktorá sa takto vyvinula, sa stala vzorom aj pre iné banské miesta na svete.

Halčiasky tajch je obklopený nádhernou...
Halčiasky tajch je obklopený nádhernou prírodou. Autor: Tatiana Michalková, Pravda

Energia vody totiž nahradila konskú a ľudskú silu, ktorá už nestačila na to, aby dokázala odčerpávať spodnú vodu v baniach.

V 18. storočí tvorili banskoštiavnické tajchy asi najdokonalejšiu vodohospodársku sústavu Európy. Spolu zadržiavali celkovo 7 miliónov kubíkov vody a distribuovali ju tam, kde ju bolo treba.

Na stavbe hrádze pracovali súčasne stovky až tisíce mužov a žien, bolo treba doviezť hlinu, hrádzu udupávali dokonca stáda oviec, ktoré tadiaľ hnali.

Keďže v okolí nebol žiadny výdatný vodný tok, tajchy napĺňala dažďová voda, ktorú zbierali desiatkami kilometrov jarkov.

Práve existencia tohto dokonalého diela je jedným z dôvodov zaradenia Banskej Štiavnice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vodné nádrže – tajchy sa dajú rozdeliť do šiestich základných skupín: piargské, banskoštiavnické, kolpašské, hodrušské, vyhnianske a belianske.

Najznámejší tajch je Počúvadlianske jazero pod legendárnym Sitnom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#tajchy #banská štiavnica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk