Dovolenka? Niekto radšej cestuje na sväté miesta

Slováci sa môžu pozorovateľovi zvonku javiť ako národ pútnikov. Veď iba na levočskú Mariánsku horu prichádza každý prvý júlový víkend okolo pol milióna ľudí. Ďalšie desaťtisíce veriacich sa zúčastňujú v lete tradičných pútí do Šaštína, Gaboltova či Litmanovej.

09.08.2010 11:44 , aktualizované: 10.08.2010 14:12
Levoča, púť, kostol Foto:
Mariánsku horu v Levoči opäť zaplnili veriaci.
debata

Stovky autobusových a leteckých zájazdov zo Slovenska smerujú každoročne aj na známe pútnické miesta v zahraničí. Napriek tomu znalci takzvanej náboženskej turistiky hovoria o nevyužitom potenciáli či dokonca o klesajúcom záujme o tento druh cestovného ruchu na Slovensku.

Už tam raz boli, stačilo

„Zvýšený záujem o pútnické zájazdy na sväté miesta vo svete sa u nás začal v roku 1990 po páde komunizmu, keď sa to už smelo, a kulminoval niekedy okolo roku 1995,“ pripomína Vladimír Maštrla z cestovky Awertour, ktorá v tejto oblasti patrí medzi dominantné. „Odvtedy pozorujeme pokles alebo stagnáciu. Starší už všetko ponavštevovali, mnohí druhýkrát na tie isté miesta nejdú a zaujímajúceho sa dorastu je málo.“

Awertour je nadnárodná spoločnosť, okrem Bratislavy má svoje odbočky v Ostrave a v Krakove. Ak už má Maštrla porovnávať, tak sa mu vidí, že Poliaci cestujú viac na pútnické miesta v Európe než Slováci. Ale aj u nich pozorovať vzostupy a poklesy záujmu.

„Keď bude blahorečený Ján Pavol II. určite cez našu cestovku pôjde z Poľska do Ríma minimálne 100 autobusov a neviem koľko lietadiel,“ približuje Maštrla rozmary náboženskej turistiky. „Takáto udalosť zmení všetky štatistiky o tomto odvetví cestovného ruchu, ako ich svojho času zmenil jubilejný rok 2000.“

Ročne prepraví Awertour priemerne okolo 10-tisíc pútnikov zo Slovenska. Ťažisko predstavujú zájazdy do Izraela. Cestovka sa pritom riadi heslom – každý veriaci kresťan by mal aspoň raz v živote navštíviť Svätú zem, túto pozemskú vlasť Ježiša Krista.

Ak platí – podľa výsledkov posledného sčítania – že na Slovensku je vyše 80 percent ľudí s náboženským vyznaním, tak Awertour a podobné cestovky majú pred sebou ešte pole neorané.

„Toľkí sa hlásia za veriacich, ale koľkí z nich pravidelne chodia do kostola, a teda nemajú k náboženstvu vlažný vzťah? – V Bratislave sú to len tri percentá z jej obyvateľstva,“ pýta sa a zároveň si aj odpovedá riaditeľ Awertouru.

Mimochodom, podľa niektorých svetových štatistík sa náboženská turistika podieľa na príjmoch z cestovného ruchu práve tými tromi percentami…

Do Lúrd pohodlne pútnickým vlakom

Pútnické zájazdy ponúka na Slovensku takmer 30 cestoviek. Pre niektoré je to okrajová aktivita, pre iné, naopak, dôležitá. Máloktorá však nemá v ponuke zájazd do Ríma, Lúrd, Fatimy či Medžugoria.

Pri štúdiu ponúk vám nemôže uniknúť, že pútnické zájazdy sú o niečo lacnejšie ako takzvané poznávacie zájazdy na tie isté miesta.

„Samozrejme, niekde sa ten rozdiel musí prejaviť – na inom type ubytovania alebo na poskytovaných službách,“ vysvetľuje Michal Kopka z košickej cestovnej agentúry Justo. „Ale väčšina cestoviek sa snaží vyhovieť časti svojej klientely, idú skrátka na nižšiu maržu, aby vôbec mohli pokračovať v pútnických zájazdoch.“ V náplni Justo tvorí náboženská turistika asi 15-percentný podiel.

Ceny pútnických autobusových zájazdov do Medžugoria sa pohybujú v rozmedzí 130 až 170 eur (podľa dĺžky pobytu) a napríklad púť do Lúrd vyjde na 300 eur. Ak pútnici použijú lietadlo, je to akiste drahší špás. Napríklad púť z Košíc do Fatimy koncom tohto mesiaca na päť dní stojí 590 eur. Je v tom však aj duchovný sprievod, niekoľko svätých omší – jedna priamo vo fatimskej bazilike – a sviečkový sprievod.

Do Lúrd alebo do Ríma sa však dá zo Slovenska cestovať aj mimoriadnym pútnickým vlakom. Takéto zájazdy už pätnásť rokov ponúka cestovka Wagon Service Travel. Tohto roku ich bude šesť.

„Tento spôsob prepravy je vhodný najmä pre zdravotne postihnutých a ľudí v pokročilom veku, lebo vo vlaku je k dispozícii lekár a zdravotnícky personál,“ hovorí šéf cestovky Ivan Gálik. „Sprievod pre cestujúceho na invalidnom vozíku má zľavu z ceny zájazdu.“

Už o tri týždne sa ide vlakom opäť na púť do Lúrd. Vlak odchádza z Bratislavy skoro ráno, ale prispôsobuje sa prípojom z Košíc a zo Žiliny. Vo vlaku je radený takzvaný spoločenský vozeň, ktorý slúži aj na omše. Cena 7-dňového zájazdu sa pohybuje od 590 do 670 eur. Jedným vlakom cestuje 300 až 600 pútnikov. Ak sa prihlási menej ako tristo, zájazd je ekonomicky nevýhodný.

„V máji na púti do Ríma sme mali v zájazde jednu rodinu od Prievidze, ktorá ide s nami teraz aj do Lúrd, starí rodičia s vnukmi, to človeka poteší,“ poznamenáva Gálik. Ale považuje to za výnimočný jav.

Niektoré cestovky chcú pútnikov prilákať netradičnými produktmi. Napríklad regionálna Awertravel so sídlom v Senici ponúka zatiaľ ojedinelé zájazdy Po kresťanskej Rusi.

„Do Ruska sme odlietali s predstavou ateistickej krajiny a zistili sme, že je úplné iné, aké ešte nepoznáme,“ rozpráva Ivan Puškáč, účastník jedného takéhoto zájazdu. „Súčasné Rusko prežíva renesanciu náboženstva, obnovu chrámov a kláštorov, prekvapuje však najmä vysoká účasť mladých ľudí na bohoslužbách. Dojímavá bola návšteva chrámu v Pereslavli, v ktorom nás privítali ako Slovákov – slovanských bratov.“

Zvedavci nie sú ešte pútnici

Ale zďaleka nie všetka náboženská turistika sa na Slovensku deje prostredníctvom cestoviek. Najmä zájazdy na domáce pútnické miesta si jednotlivé farnosti a náboženské obce organizujú na vlastnú päsť, svojpomocne, prostredníctvom miestnych, často garážových firiem. Objednajú si autobus a ide sa. ,,Nie je to zájazd podľa zabehanej definície ako súbeh určitých činností, ale zatiaľ to nikto nerieši," naznačuje problémy Kopka.

„Veľa závisí od kúpnej sily regiónu aj od manažérskych schopnosti pána farára,“ upozorňuje na ďalšie okolnosti Maštrla. Celý slovenských východ si po tohtoročných záplavách uťahuje opasky a chodí iba na vybrané púte, spravidla čo najbližšie.

Navyše ani cestovky sa s ponukami domácich pútnických zájazdov nehrnú, nie je to pre ne atraktívne. Je aspoň jednoduchšie voziť pútnika ako nepútnika? Podľa Kopku ani nie. ,,Pútnici sú takisto ľudia a majú svoje slabosti. Niektorí sú nespokojní, že omša niekde Mexiku alebo Portugalsku nie je v slovenčine a dávajú to sprievodcovi hlasne najavo."

„Najčastejšie frflú Bratislavčania, nie všetci, traja alebo štyria, že im napríklad v reštauračnom vozni niečo chýba, kým pútnikovi zo stredného a z východného Slovenska ani nenápadne sa sťažovať.“ To je už skúsenosť Gálika.

Ale podľa Františka Dancáka, autora azda prvej teologickej práce na túto tému u nás, treba rozlišovať putovanie a náboženskú turistiku. ,,Navštíviť chrám, kláštor, svätyňu nie je zlá forma trávenia voľného času," píše Dancák, ináč vicekancelár arcibiskupského úradu v Prešove. ,,Putovanie je však pohyb na posvätné miesta za náboženským cieľom."

Na každej púti sa podľa tohto názoru zúčastňujú popri skutočných pútnikoch aj obyčajní zvedavci

Kedy vzniknú slovenské Lurdy

Slováci cestujú na sväté miesta až do Portugalska alebo Mexika, ale zahraniční turisti sa slovenským svätyniam skôr vyhýbajú. Máloktorá skupina zablúdi do Šaštína alebo do Levoče. V ponukách niektorých cestoviek tieto miesta figurujú, ale záujem o ne je minimálny.

„A čo by v takom Šaštíne robili?“ pýta sa Maštrla, "okrem baziliky nemáte tam kde zájsť, ani na toaletu, žiaden hotel…!

Ostáva Bratislava, ale tá sa dá zvládnuť za tri hodiny a čo si potom počať s milými turistami?
Cestovka Awertravel vozí na Slovensko každý rok skupinu Američanov, ktorých zaujímajú pútnické miesta. ,,Ale Slovensko máme za deň za dva a potom sa pokračuje do Medžugoria alebo do Izraela," dodáva Bronislava Macková z tejto cestovky.

A situácia sa zrejme nezmení, kým slovenské pútnické miesta nedostanú potrebnú infraštruktúru „Zoberte si Medžugorie, tam každý rok pribúda ubytovanie, cesty, parkoviská a podobné veci – zlepšujú sa aj v službách – kým u nás to zostáva také nerozvinuté,“ podotýka Kopka.

Všade vo svete na podobných miestach kvitne veľký obchod. Radní páni i podnikatelia sa tešia na každú púť, že vďaka nej si prídu na svoje pútnici i domáci. Všetci sa čímsi obohatia.

debata chyba